1055. deň: Ukrajina si prevzala nové zbrane. Výrobca prezradil, v čom sú jedinečné

Čítajte viac 1 054. deň: Rusi zablokovali cestný ťah dôležitý pre zásobovanie ukrajinského Pokrovsku. Hlásia aj obsadenie ďalších dvoch dedín

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovoril v pondelok s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom o myšlienke nasadenia západných „kontingentov“ na Ukrajine. Ukrajinský líder nespresnil, či hovoril o vyslaní bojových jednotiek alebo mierových síl v rámci dohody o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny s Ruskom.

„Bol to dosť dlhý a podrobný rozhovor. Hovorili sme o obrannej podpore – rôznych formách obrany, balíkoch zbraní pre Ukrajinu,“ povedal Zelenskyj vo večernom príhovore. „Hovorili sme aj o nasadení partnerských kontingentov a výcviku našej armády,“ doplnil.

Macron hovoril o myšlienke vyslania západných vojakov na Ukrajinu už predtým a v decembri s poľským premiérom Donaldom Tuskom diskutoval o možnosti umiestniť tam mierové jednotky v prípade prímeria.

Moskva minulý rok zrýchlila svoj postup na Ukrajine, ktorej preťažená armáda trpí vyčerpanosťou a nedostatkom vojakov. Novozvolený prezident USA Donald Trump prisľúbil, že po svojom nástupe do funkcie (20. januára) zaistí rýchle ukončenie bojov. Na Ukrajine to vyvolalo obavy, že výmenou za mier bude prinútená urobiť veľké územné ústupky. (afp, tasr)

23:23 Ministri obrany Británie, Francúzska, Nemecka, Poľska a Talianska sa v pondelok na spoločnom stretnutí vo Varšave dohodli, že posilnia svoje snahy o podporu zbrojného priemyselu na Ukrajine. Potvrdili tiež, že Kyjevu budú aj naďalej pomáhať v jeho boji proti ruskej invázii. Prostredníctvom videospojenia sa k rokovaniu pripojil aj ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

Päťstranná schôdzka vo Varšave je novým formátom rokovaní – E5 -, ktorý vznikol po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA. Rozhovory vo Varšave sa zamerali na rozvoj výrobných kapacít v zbrojárstve v európskych štátoch, ako aj na rozvoj spoločných iniciatív s Ukrajinou.„Možnosti spolupráce s Ukrajinou v zbrojárskej výrobe ešte neboli vyčerpané,“ uviedol poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Doplnil, že rok 2025 musí byť „rokom expanzie obranného priemyslu Európy“. Podľa jeho slov Európa „musí ukázať jednotu, nielen v slová o hodnotách, ale aj pri realizácii týchto hodnôt“. Zdôraznil, že spojenci na stretnutí potvrdili svoju podporu Ukrajine a odhodlanie pokračovať v darúvaní vojenského materiálu.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius, ktorý pred rokovaním zopakoval varovanie pred znížením vojenskej pomoci pre Ukrajinu, v úvode konzultácií vo Varšave opäť ubezpečil, že spojenci budú podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.

Podľa webu Deutsche Welle (DW) Pistorius pripomenul minulotýždňové stretnutie s Volodymyrom Zelenským na vojenskej základni Ramstein a dodal, že „situácia na Ukrajine je stále veľmi napätá a potreba podpory je stále enormná“.

Po rokovaní nemecký minister označil za evidentné, že „ak sú peniaze a výrobné kapacity, Ukrajina je schopná najrýchlejšie adekvátne vybaviť svoje sily“.

Pripomenul, že Ukrajina v súčasnosti disponuje výrobnými kapacitami, ktoré je potrebné využiť na čo najskoršie prepojenie ukrajinského priemyslu s európskymi podnikmi. Spomenul úspešné príklady takejto spolupráce pri výrobe dronov či softvéru. Dodal, že pre spojencov je prínosné využiť ukrajinské know-how vyvinuté počas vojny. „To je pridaná hodnota,“ skonštatoval Pistorius.

Informoval, že pätica ministrov obrany sa rozhodla založiť pracovnú skupinu, ktorá bude hľadať najlepšie spôsoby, ako zvýšiť efektivitu spolupráce v rámci spoločných aktivít s Ukrajinou.

Pokiaľ ide o posilnenie európskeho piliera NATO, podľa nemeckého ministra obrany nemožno strácať čas. „Zdôraznili sme, že spolupráca medzi Európskou úniou a NATO zostáva ústrednou a čoraz dôležitejšou otázkou,“ informoval. (dpa, tasr, euronews.com)

21:54 Viac ako 7-tisíc ľudí v priebehu jedného mesiaca požiadalo o prijatie do novovytvoreného ukrajinského samostatného pluku bezpilotných systémov K-2. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, pluk K2 to uviedol na Facebooku.

„Naozaj sme nečakali taký veľký počet ľudí. Neočakávali sme od vás takú veľkú dôveru, ani sme nepredpokladali, že sa toľko z vás bude chcieť pripojiť," napísal pluk K2.

Jednotka, ktorá vznikla koncom roka 2024, sa špecializuje na používanie dronov na prieskum, korekciu paľby a na špeciálne operácie. V súčasnosti prebieha posudzovanie žiadostí a výber kandidátov na výcvik v pluku. (pravda.com.ua, sita)

21:24 Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok vyhlásil, že Ukrajina v súčasnosti nie je dostatočne silná rokovať s Ruskom o mieri. Zároveň vyzval Európsku úniu a NATO na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

Čítajte viac Podľa šéfa NATO Rutteho nie je Ukrajina na mierové rokovania dostatočne silná

18:38 Srbsko bude rokovať so Spojenými štátmi a Ruskom o budúcnosti srbskej ropnej spoločnosti NIS, ktorú USA minulý týždeň kvôli ruskému vlastníkovi zaradili na sankčný zoznam. Minister zahraničných vecí Balkánskej krajiny Marko Djurić to povedal stanici RTS.

Vláda končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena v piatok uvalila sankcie na ruský energetický sektor, ktorý podľa Washingtonu poskytuje Moskve najväčší zdroj financovania agresie proti Ukrajine. Postihy zasiahnu tiež firmu Gazpromnefť, ktorá má od roku 2008 v spoločnosti NIS 50-percentný podiel a ďalších 6,15 percenta vlastní samotný Gazprom.

Americké sankcie podľa prezidenta Aleksandara Vučiča okrem iného znamenajú, že Gazpromnefť má čas do 25. februára na to, aby sa vzdal vlastníctva srbskej ropnej spoločnosti. Povedal tiež, že kvôli požiadavke Spojených štátov na „úplný odchod ruských záujmov z NIS“ bude potrebné vykonať rýchle vlastnícke zmeny v spoločnosti.

„Tím ministerstva financií Srbska dnes začína technické rozhovory s americkým ministerstvom financií,“ povedal šéf srbskej diplomacie Djurić. „Veľmi skoro budeme rokovať tiež s ruskými partnermi,“ dodal.

Podľa niektorých srbských médií by o situácii okolo NIS mal 27. januára rokovať Vučić so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Vučić spomenul možnosť, že by Srbsko mohlo spoločnosť „prevziať“, už v roku 2022, krátko po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Po varovaní, že by na NIS mohli byť uložené sankcie, Vučić začiatkom januára uviedol, že Srbsko má peniaze na prevzatie spoločnosti a že nemá v pláne spoločnosť následne predať inému partnerovi.

NIS je jediná spoločnosť, ktorá sa v Srbsku zaoberá ťažbou a spracovaním ropy a distribúciou ropných produktov. Srbská vláda v nej má vlastnícky podiel zhruba 30 percent. Väčšinu ropy dováža NIS ropovodom z Chorvátska.

Srbsko je kandidátom na vstup do Európskej únie, súčasne však udržiava priateľské vzťahy s Moskvou a značná časť Srbov vníma Rusko pozitívne. Aj keď jeho vláda odsúdila v OSN ruskú inváziu na Ukrajinu, k sankciám namiereným proti Rusku sa nepripojilo.

17:51 Skupina poslancov parlamentu za Hlas na čele s Jánom Ferenčákom, predsedom Výboru NR SR pre európske záležitosti Samuelom Migaľom a Radomírom Šalitrošom odložili svoju návštevu Ukrajiny. Dôvodom je zhoršená bezpečnostná situácia v krajine v súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou. Informoval o tom manažér skupiny poslancov Marek Bezák.

Čítajte viac Návšteva Ukrajiny sa odkladá. Skupina poslancov Hlasu do Kyjeva nevycestuje

15:05 Predseda výboru Spolkového snemu pre európske záležitosti a člen Zelených Anton Hofreiter v pondelok obvinil nemeckého kancelára Olafa Scholza z blokovania ďalšieho balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer tri roky bráni proti ruskej invázii. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Hofreiter tvrdí, že Scholzov úrad zrejme blokuje veľký balík, ktorý presadzujú niektorí ministri. „(Balík) nebol postúpený ministerstvu financií, nedostal sa do rozpočtového výboru,“ povedal Hofreiter pre stanicu Deutschlandfunk. „A všetky naše vnútorné informácie hovoria o tom, že to blokuje kancelár,“ dodal.

Časopis Der Spiegel minulý týždeň informoval, že ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorious tlačili na to, aby Nemecko pred nadchádzajúcimi predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré budú 23. februára, poskytlo balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške asi troch miliárd eur. Balík údajne vypracovali bezprostredne po páde Scholzovej koaličnej vlády.

Nemecké médiá však v piatok uviedli, že kancelár tento návrh údajne zablokoval. Podľa Der Spiegel Scholzov úrad brzdí akúkoľvek ďalšiu vojenskú pomoc, pretože Scholz údajne nechce zväzovať ruky budúcej nemeckej vláde, píše DPA.

Pistorius zo Scholzových sociálnych demokratov (SPD) v nedeľu poprel, že by kancelár blokoval balík pomoci. „Žiadna blokáda neexistuje. Na ministerstve obrany sme pripravili ďalší balík pomoci pre Ukrajinu. Teraz sa o tom musí politicky rozhodnúť – hneď ako budú objasnené všetky otázky, očakávam príslušné rozhodnutie,“ uviedol minister obrany pre noviny Tagesspiegel.

14:58 Bývalý český vojak Filip Siman, ktorý sa po ruskej invázii pridal k ukrajinským dobrovoľníkom, si odpyká osem rokov väzenia za to, že pri vojnových operáciách raboval. Pôvodný uložený trest mu dnes o rok zvýšil odvolací pražský vrchný súd. Muža na základe odvolania prokurátora uznal vinným nielen z plienenia, ale aj zo služby v cudzích ozbrojených silách. To, že český občan slúži v spriatelenej armáde cudzieho štátu, podľa súdu neznamená, že nemožno vyvodzovať jeho trestnú zodpovednosť za tento prečin.

Siman odcestoval na Ukrajinu v marci 2022, prerobil tam základný výcvik a nechal sa vyzbrojiť. So skupinou dobrovoľníkov, ktorých velil, sa následne presunul do miest Irpiň a Buča. Tam mal za úlohu hliadkovať v zákopoch a vykonávať takzvané začisťovacie operácie. Podľa rozsudku sa pri plnení rozkazov aj vo svojom voľne zmocnil vecí tak padlých vojakov, ako aj civilných obyvateľov – napríklad prsteňa, ďalších šperkov, investičných zliatkov zlata i striebra či hotovosti. V apríli 2022 Simana zadržala ukrajinská armáda, následne odcestoval späť do vlasti.

Čítajte aj Ako snajper zabil na Donbase štyroch Ukrajincov. Súd Čechovi potvrdil 21 rokov väzenia

14:22 Nemecký minister obrany Boris Pistorius v pondelok Ukrajine odovzdal prvé z niekoľkých desiatok samohybných húfnic RCH 155 nemeckej výroby, ktoré podporia ukrajinské delostrelectvo. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

„Toto je signál, že Ukrajina na sa nás môže spoľahnúť. Nemecko je tiež pripravené prevziať zodpovednosť v Európe,“ vyhlásil Pistorius v pondelok v meste Kassel, kde spoločnosť KNDS húfnice vyrába. Mesto leží v centrálnej časti Nemecka v spolkovej krajine Hesensko približne 140 kilometrov severovýchodne od krajinskej metropoly Frankfurt nad Mohanom.

Prvú z celkovo 54 plánovaných samohybných húfnic symbolicky prijal ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Oleksij Makejev.

„Nepotrebujeme vyjednávačov, potrebujeme spojencov,“ vyhlásil Makejev a dodal, že mier je potrebné vybojovať a že je dobré vedieť, že Nemecko stojí na strane Ukrajiny.

Výrobca označil húfnice RCH 155 za „najmodernejšie samohybné húfnice na svete,“ z ktorých po prvý raz v histórii možno strieľať počas jazdy, píše DPA.

14:10 Rusko a Irán sa chystajú v piatok 17. januára uzavrieť dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Príslušnú zmluvu podpíše ruský prezident Vladimir Putin pri príležitosti oficiálnej návštevy iránskeho náprotivka Masúda Pezeškijána v Rusku, oznámil v pondelok Kremeľ podľa agentúry TASS. Podobnú dohodu má Rusko aj so Severnou Kóreou (KĽDR), informuje TASR.

Lídri taktiež plánujú diskutovať o perspektívach ďalšieho rozširovania bilaterálnej spolupráce vo viacerých oblastiach vrátane obchodu, investícií, dopravy a logistiky i humanitárnej oblasti. Témami rokovaní budú aj regionálne a medzinárodné otázky, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.

Po rozhovoroch podpíšu Putin a Pezeškiján zmluvu o komplexnom strategickom partnerstve a poskytnú vyhlásenie pre médiá.

Čítajte aj Trumpova politika môže zatlačiť agresívne režimy, ako je Rusko či Irán, vyhlásil český premiér

13:58 Vojenský súd v Chabarovsku udelil 50-ročnému mužovi z tohto mesta na ruskom Ďalekom východe trest odňatia slobody v dĺžke 17 rokov za vlastizradu, vedenie výcviku k teroristickej činnosti a prechovávanie zbraní a munície. Podľa bezpečnostnej služby FSB, ktorá v Rusku tiež vyšetruje závažné trestné činy, spolupracoval s ukrajinskou tajnou službou. Už skôr dnes ruské médiá informovali o tom, že súd v Chanty-Mansijsku na Sibíri poslal na deväť rokov do trestaneckej kolónie s prísnym režimom muža, ktorý finančne podporoval ukrajinskú armádu.

Agentúra TASS o prípade z Chabarovsku s odvolaním sa na FSB napísala, že „páchateľ nadviazal spoluprácu s jednou z ukrajinských tajných služieb a podľa jej pokynov zbieral informácie“. Údajne tiež obstarával a skladoval strelné zbrane a výbušniny, aby ich použil proti ruskému štátu.

13:10 Európska únia poskytne Ukrajine ďalšiu humanitárnu pomoc v hodnote 148 miliónov eur. Informovala o tom dnes Európska komisia. Eurokomisárka pre krízové riadenie Hadja Lahbibová dnes tiež dorazí do Kyjeva, kde bude rokovať s ukrajinskými lídrami vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského. Celkovo 140 miliónov z novej pomoci je určených na humanitárne projekty priamo na Ukrajine, osem miliónov potom bude smerovať na podporu ukrajinských utečencov v Moldavsku.

„Ruská útočná vojna naďalej ničí Ukrajinu a urgentnú pomoc v krajine potrebuje približne 12,7 milióna ľudí,“ uviedla Európska komisia vo svojom vyhlásení. Dôležité podľa nej je, aby sa pomoc dostala k najzraniteľnejšiemu obyvateľstvu Ukrajiny. „Nové finančné prostriedky vo výške 148 miliónov eur budú naďalej podporovať životne dôležitú humanitárnu pomoc na Ukrajine aj v Moldavsku a navýšia celkovú hodnotu humanitárnej pomoci doteraz pridelenej Európskou komisiou na viac ako 1,1 miliardy eur,“ dodala úniová exekutíva.

Finančné prostriedky budú na Ukrajine určené na potravinovú pomoc, ale aj zdravotnú starostlivosť, budovanie prístrešia aj ochranu proti zime. Kľúčovými prioritami je podľa EK podpora zraniteľného obyvateľstva v regiónoch východnej a južnej Ukrajiny, ktoré sú vojnou ťažko zasiahnuté.

12:22 Kremeľ v pondelok odmietol komentovať tvrdenia Ukrajiny o zajatí severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým naznačil, že je pripravený týchto vojakov vymeniť za ukrajinských vojnových zajatcov zadržiavaných v Rusku. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Nemôžeme to nijako komentovať, nevieme, čo je na tom pravdy,“ reagoval v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako dodal, Rusko má stále záujem na výmene väzňov s Ukrajinou. „Naďalej diskutujeme o možných výmenách. Tento proces neprebieha hladko, ale život každého vojaka v zajatí je pre nás dôležitý. Preto bude ďalej pokračovať,“ uviedol Peskov.

Čítajte aj Dôležitý úlovok na fronte: Zelenskyj sa pochválil prvými severokórejskými zajatcami. Čo sa Ukrajinci od nich dozvedeli?

Južná Kórea tvrdí, že v bojoch s ukrajinskými silami zahynulo už 300 vojakov z KĽDR a ďalších približne 2700 utrpelo zranenia. Poslanec juhokórejského parlamentu I Song-kwun po neverejnom zasadnutí parlamentného výboru pre tajné služby povedal, že severokórejskí vojaci bojujúci na strane dostali Ruska príkaz, aby radšej spáchali samovraždu, než aby padli živí do zajatia.

„Ukrajina je pripravená odovzdať Kim Čong-unovi jeho vojakov, ak zorganizuje ich výmenu za našich bojovníkov, ktorí sú v zajatí v Rusku,“ napísal ukrajinských prezident Zelenskyj v sobotu na sociálnej sieti X. Takisto uviedol, že pre tých vojakov KĽDR, ktorí sa do vlasti nechcú vrátiť, možno existujú aj iné alternatívy.

11:59 V Ľvove na západe Ukrajiny dnes začal súd s obžalovaným z vraždy ukrajinskej političky a jazykovedkyne Iryny Farionovej, známej radikálnym presadzovaním ukrajinčiny v krajine, v ktorej časť obyvateľov hovorí po rusky. V súdnej sieni je ako obžalovaný Vjačeslav Zinčenko, tak dcéra Farionovej Sofija. Tá podľa svojho právneho zástupcu požaduje od obžalovaného 15 miliónov hrivien (približne 344-tisíc eur) ako odškodnenie za morálnu ujmu, napísala agentúra Interfax-ukrajina.

Obhajoba požiadala súd o prestávku v pojednávaní, aby sa mohla s touto požiadavkou bližšie oboznámiť. Obhajcovia požiadali tiež súd o posilnenie ochrany svojho klienta, pretože na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo hrozieb na Zinčenkovu adresu, a to vrátane vyhrážok, že ho môžu pri odchode od súdu zabiť.

Útočník zastrelil 60-ročnú Farionovú vlani 19. júla vo Ľvove. Zadržanie podozrivého o necelý týždeň neskôr oznámil na sociálnej sieti Telegram sám ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého bezpečnostné zložky zatkli vtedy 18-ročného mladíka v Dnipre na východe Ukrajiny. „(Jeho) zadržanie bolo veľmi ťažké. Na vyriešení vraždy v týchto dňoch pracovali stovky špecialistov polície, (tajné služby) SBU a ďalších služieb,“ uviedol Zelenskyj bez ďalších podrobností.

Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko vzápätí uviedol, že mladík pochádza z Dnipra a v Ľvove si počas prípravy zločinu prenajal najmenej tri byty. „V súčasnosti sa vyšetrovanie prikláňa k názoru, že strelec je iba vykonávateľ,“ dodal minister. V ukrajinskej televízii potom Klymenko povedal, že medzi možné motívy a väzby, ktoré vyšetrovatelia skúmajú, patrí ruské zapojenie, aktivity Farionovej alebo osobné nepriateľstvo voči nej.

11:44 Litva tento týždeň odovzdá Ukrajine 4 500 dronov v hodnote 5 miliónov eur. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámila to na mikroblogovacej sieti X litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienėová.

„S hrdosťou sa môžem podeliť o informáciu, že Litva tento týždeň posiela na Ukrajinu 4 500 bezpilotných lietadiel v hodnote 5 miliónov eur,“ uviedla ministerka. Dodala pritom, že vláda krajiny na ostatnom zasadaní schválila proces, ktorý zmenší byrokratické prieťahy pri poskytovaní pomoci Ukrajine.

Litva koncom novembra odovzdala Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, ktorý obsahoval generátory, náhradné dielce pre obrnené transportéry M113 a muníciu. Správy z médií však nedávno naznačili, že drony určené pre Ukrajinu sa pre byrokraciu zdržali v litovských skladoch.

Čítajte aj Spoľahlivá Litva zbabrala vojenskú pomoc Zelenskému. Prečo drony, ktoré mali už lietať na fronte, zostávajú ležať v sklade?

11:30 Konkrétne prípravy na prípadnú schôdzku medzi šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a budúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom nezačali, povedal dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov podľa agentúr. Kontakty medzi prezidentmi oboch krajín by boli podľa neho potrebné a užitočné.

Peskov povedal, že rôzne krajiny ponúkajú, že by takúto schôdzku mohli usporiadať, „ale zatiaľ je predčasné o tom hovoriť, zatiaľ sa nič nepripravuje“. V uplynulých dňoch zorganizovanie takéhoto summitu ponúkalo Švajčiarsko a Srbsko, píše agentúra Interfax.

Mike Waltz, poradca zvoleného amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť, v nedeľu povedal, že Trump s Putinom by spolu v najbližších dňoch alebo týždňoch mali hovoriť aspoň telefonicky. Trump sa prezidentského úradu ujme o týždeň. Waltz tiež vyjadril presvedčenie, že Ukrajina, proti ktorej Rusko už takmer tri roky vedie vojnu, je pripravená rokovať o prímerí, pretože boje sa podľa neho dostali do fázy „mlynčeka na mäso“.

Peskov dnes povedal, že integrálnou súčasťou akejkoľvek dohody medzi Moskvou a Washingtonom by bola otázka bezpečnostných záruk pre obe strany.

Hovorca Kremľa tiež varoval, že posledné sankcie, ktoré na ruský energetický sektor uvalili Spojené štáty, môžu destabilizovať globálny trh s energiami a ropou. Je podľa neho jasné, že sa Washington snaží podlomiť ruské firmy, ale Moskva bude situáciu sledovať a pomôže firmám sa prispôsobiť.

9:43 V Moskve mu patrí silné slovo, dokonca sa o ňom hovorí, že môže mať ľahší prístup k prezidentovi ako šéf diplomacie. Reč je o predsedovi dolnej komory ruského parlamentu, ktorý pozval na návštevu podpredsedu NR SR a lídra SNS. Kým Andrej Danko považuje Vjačeslava Volodina za politického priateľa, naopak, v Kyjeve ho majú v zuboch. Na Ukrajine ho nedávno odsúdili v neprítomnosti na dlhoročný trest väzenia.

Čítajte viac Danko prišiel do Ruska na pozvanie politika, ktorého chcú Ukrajinci vidieť za mrežami. Prečo ho odsúdili na 15 rokov väzenia?

9:35 Ruská protivzdušná obrana za minulý rok zostrelila 7345 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Uviedla to dnes agentúra TASS, a to na základe pravidelných zvodiek ministerstva obrany. Ruskojazyčný servis BBC podotýka, že o nezostrelených dronoch sa ruská agentúra nezmieňuje. Rusko aj Ukrajina na seba s nasadením týchto bojových prostriedkov útočili aj v noci na dnes. Podľa Moskvy sa deväť ukrajinských dronov snažilo útočiť na súčasť infraštruktúry plynovodu TurkStream. Podľa ukrajinského letectva ich Rusko vyslalo 110, z nich 78 zostrelila protivzdušná obrana.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že 31 bezpilotných lietadiel sa stratilo, čo znamená, že ukrajinská armáda použila nástroje elektronického boja, aby ich presmerovala. Úrady po nočnej vlne útokov hlásia škody zo Sumskej oblasti, kde bola poškodená budova detského liečebného centra. V Záporožskej oblasti sú podľa šéfa tamojšej vojenskej správy Ivana Fedorova dvaja zranení, jeden z nich je v stredne ťažkom stave. Rusi útočili na civilnú infraštruktúru, tvrdí Fedorov Tvrdenia strán konfliktu nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť.

Drony sa stali neodmysliteľnou súčasťou vojny na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Rusko nimi každú noc útočí na ukrajinské mestá ležiace aj ďaleko od frontovej línie. Ukrajina opakovane hlási škody na civilnej aj komerčnej zástavbe alebo na rôznych objektoch infraštruktúry. Ukrajinská armáda tvrdí, že svojimi útokmi na územie Ruska sa snaží znížiť jeho bojaschopnosť. Často mieri na sklady ropných produktov alebo rafinérie. Už od 8. januára horí ropný sklad v Engelse.

Pod rúškom noci. Na Rusov útočia ukrajinské drony

Fotogaléria 10 fotiek

+7

9:18 Ukrajinská armáda podnikla vysoko presný vzdušný úder na veliteľské stanovište 2. ruskej kombinovanej armády v okupovanom meste Novohrodivka v Doneckej oblasti. Operácia je podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) súčasťou širšej stratégie na zničenie ruských veliteľských stanovíšť v Doneckej oblasti. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Ukrajinské útoky na hlavné veliteľské stanovištia ďalej v ruskom tyle sú pravdepodobne zamerané na degradáciu širšej ruskej logistiky a úsilia o operačné plánovanie, čo by mohlo mať vplyv na schopnosť Ruska viesť svoje vojenské operácie v západnej Doneckej oblasti," konštatoval ISW.

Podľa poznatkom ISW 2. ruská kombinovaná armáda vedie ruské operácie južne od mesta Pokrovsk.

9:07 Súd na ruskej Sibíri odsúdil muža na deväť rokov väzenia za vlastizradu, oznámila v pondelok ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB). Muž údajne poslal peniaze na podporu ukrajinských ozbrojených síl. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Sergej Lošakov z mesta Srugut bol podľa vyjadrenia FSB, ktorú citovala ruská agentúra RIA, „nepriateľský voči vnútornej a zahraničnej politike Ruska“. Na sieti Telegram kontaktoval neidentifikovanú osobu a následne poslal peniaze pre ukrajinskú armádu, uviedla FSB bez bližších detailov.

Súd v Chanty-Mansijsku udelil obvinenému deväťročný trest v prísne stráženej trestaneckej kolónii.

8:35 Ministri obrany Poľska, Nemecka, Francúzska, Talianska a Británie sa v pondelok stretnú vo Varšave. V rámci nového päťstranného formátu, zriadeného po víťazstve Donalda Trumpa v prezidentských voľbách v USA, budú diskutovať o európskych bezpečnostných otázkach. K schôdzke sa prostredníctvom telemostu pripojí aj minister obrany Ukrajiny Rustem Umerov.

Európski spojenci v NATO sa okrem iného snažia posilniť európsku bezpečnosť a pripravenosť na konflikty. Podľa DPA tým reagujú na to, že Trump opakovane podkopáva spoľahlivosť Spojených štátov v Aliancii.

Bezprostredne nie je jasné, či a do akej miery budú USA pod vedením Trumpa, ktorý sa prezidentského úradu ujme 20. januára, pokračovať v súčasnej vojenskej podpore pre Ukrajinu.

Republikán rozsah americkej pomoci kritizuje a v predvolebnej kampani sľuboval, že vojnu na Ukrajine brániacej sa ruskej invázii ukončí do jedného dňa. Od týchto ambícií sa nedávno zrejme upustil a podľa svojich vlastných vyjadrení po novom očakáva vyriešenie konfliktu do polroka.

Ministri obrany na stretnutí vo Varšave plánujú diskutovať aj o ďalšej pomoci Ukrajine. Takisto bude podľa DPA dôležité, ako a či zareagujú na Trumpove najnovšie vyjadrenia, v ktorých si robí nárok na Grónsko patriace Dánsku, a na jeho ambície pripojiť Kanadu k Spojeným štátom. Grónsko aj Kanada sú súčasťou Severoatlantickej aliancie.

7:50 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 510 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 809 760, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 26 obrnených bojových vozidiel pechoty, 37 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 764 tankov, 20 315 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 876 delostreleckých systémov a 1 261 raketometov.

7:00 Počet zabitých a zranených severokórejských vojakov nasadených do boja proti Ukrajine pravdepodobne presiahol 3 000. Uviedol to podľa agentúry Reuters juhokórejský zákonodarca s odvolaním sa na informácie, ktoré mu oznámila juhokórejská tajná služba NIS. Podľa agentúry AFP poslanec I Son-kwon novinárom tiež povedal, že severokórejskí vojaci sú zrejme nabádaní, aby radšej spáchali samovraždu, ako aby padli do zajatia.

„Poznámky nájdené u mŕtvych vojakov naznačujú, že severokórejské úrady na nich vyvíjali nátlak, aby spáchali samovraždu,“ povedal I. Samovraždu údajne majú spáchať napríklad tým, že sa pred hroziacim zajatím vyhodia do vzduchu.

NIS už v nedeľu potvrdila informácie ukrajinských predstaviteľov, že ukrajinská armáda v bojoch v ruskej Kurskej oblasti zajala dvoch severokórejských vojakov. Podľa agentúry Jonhap počas výsluchu jeden z nich vypovedal, že nevedel o tom, že ich posielajú do zóny konfliktu, a domnieval sa, že ide len o výcvik.

Juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na NIS uviedla, že zajatí vojaci neprejavili záujem dostať sa do Južnej Kórey, hoci Soul by s Ukrajinou bol ochotný vo veci spolupracovať, ak by o to bol požiadaný.

Ukrajinská armáda vlani v auguste prekvapivo prenikla do Kurskej oblasti a obsadila tam niekoľko stoviek kilometrov štvorcových ruského územia. Ruské ozbrojené sily sa s podporou asi 12 000 severokórejských vojakov snažia Ukrajincov z tohto regiónu vytlačiť.

6:20 Budúci Trumpov poradca Mike Waltz v rozhovore pre televíziu ABC vyjadril presvedčenie, že aj Ukrajina je pripravená rokovať o prímerí v čase, keď sa podľa neho boje dostali do fázy „mlynčeka na mäso“ podobne ako za prvej svetovej vojny.

Trumpov poradca zároveň poznamenal, že ak Ukrajina, ktorá statočne bojuje, chce pomoc celého sveta, musí sama reagovať na nedostatok vojakov. Pripomenul, že východoeurópska krajina povoláva do armády od 26 rokov veku, nie už 18. Zníženie veku, ku ktorému Ukrajinu vyzývala aj končiaca sa administratíva prezidenta Joea Bidena, by podľa neho prinieslo státisíce nových vojakov.

Podľa Waltza je zníženie mobilizačného veku nevyhnutné na stabilizáciu frontovej línie, aby bolo možné dosiahnuť takú či onakú dohodu, cituje ho Ukrainska Pravda.

Budúci americký prezident Donald Trump a ruská hlava štátu Vladimir Putin by spolu mali v najbližších dňoch či týždňoch hovoriť minimálne telefonicky, povedal Waltz. Na príprave kontaktu už sa podľa neho pracuje. „Z pohľadu prezidenta Trumpa nie je možné dosiahnuť dohodu, ak nemáte nejaký vzťah a dialóg s druhou stranou,“ poznamenal. Takýto vzťah chce podľa neho Trumpova administratíva v najbližších mesiacoch určite vybudovať. „Očakávam minimálne telefonát v najbližších dňoch a týždňoch,“ poznamenal

O chystanej schôdzke s Putinom hovoril na tlačovej konferencii tento týždeň aj Trump, žiadny časový plán však neposkytol. Kremeľ potom oznámil, že Putin je rozhovorom s Trumpom otvorený.

Nastupujúci americký prezident tiež vyjadril nádej, že prímerie na Ukrajine sa podarí uzavrieť do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie 20. januára. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po svojom návrate do Bieleho domu.

6:15 Čínske a indické rafinérie budú získavať viac ropy z Blízkeho východu, Afriky a Ameriky, čím sa zvýšia ceny a náklady na prepravu, keďže nové sankcie USA voči ruským výrobcom a lodiam obmedzujú dodávky hlavným moskovským zákazníkom, hovoria obchodníci a analytici podľa agentúry Reuters.

Ministerstvo financií USA v piatok uvalilo sankcie na ruských producentov ropy Gazprom Neft a Surgutneftegas, ako aj 183 plavidiel na prepravu ruskej ropy. Sankcie cielia na príjmy, ktoré Moskva používa na financovanie vojny s Ukrajinou.

Mnohé z tankerov boli použité na prepravu ropy do Indie a Číny, keďže západné sankcie a cenový strop uvalený krajinami skupiny siedmich krajín v roku 2022 presunuli obchod s ruskou ropou z Európy do Ázie. Niektoré tankery prepravovali ropu aj z Iránu, na ktorý sa tiež vzťahujú sankcie.

Ruský export ropy vážne poškodia nové sankcie, ktoré prinútia čínske nezávislé rafinérie v budúcnosti znižovať rafinérsku produkciu, uviedli dva čínske obchodné zdroje. Zdroje podľa agentúry Reuters odmietli byť menované, pretože nemajú oprávnenie hovoriť s médiami. Očakávané prerušenie dodávok v Rusku vyhnalo v pondelok globálne ceny ropy na najvyššiu úroveň za posledné mesiace, pričom Brent sa obchodoval nad 81 USD za barel.

Spomedzi nových sankcionovaných lodí je 143 ropných tankerov, ktoré v minulom roku spracovali viac ako 530 miliónov barelov ruskej ropy, čo je asi 42 % celkového vývozu ropy z krajiny po mori, uviedol v poznámke hlavný analytik spoločnosti Kpler pre nákladnú dopravu Matt Wright.

Z toho asi 300 miliónov barelov bolo prepravených do Číny, zatiaľ čo väčšina zvyšku išla do Indie, dodal. „Tieto sankcie výrazne znížia flotilu lodí, ktoré sú k dispozícii na dodávku ropy z Ruska v krátkodobom horizonte, čím sa zvýšia sadzby za nákladnú dopravu,“ povedal Wright.

Nové sankcie zatlačia Čínu a Indiu späť na trh s ropou, ktorý je v súlade, aby hľadali viac dodávok z Blízkeho východu, Afriky a Ameriky, uviedli zdroje. Iný indický rafinérsky zdroj uviedol, že sankcie voči ruským ropným poisťovateľom prinútia Rusko, aby cenu ropy pod 60 dolárov za barel, aby Moskva mohla naďalej využívať západné poistenie a tankery, napísala agentúra Reuters.