„Päť percent by bolo vyše 200 miliárd eur ročne, v spolkovom rozpočte nie je ani 500 miliárd,“ povedal Scholz, ktorý vedie do volieb sociálnu demokraciu (SPD). „To by išlo potom len s masívnym zvyšovaním daní alebo s masívnymi úsporami pri mnohých veciach, ktoré sú pre nás dôležité,“ dodal.
Zástupcovia krajín NATO sa v roku 2014 dohodli, že vojenské rozpočty budú postupne zvyšovať tak, aby najneskôr do roku 2024 dosiahli dve percentá HDP. Nemecku sa to – podobne ako Česku – vlani podarilo. Bolo to ale len vďaka zvláštnemu zbrojnému fondu s objemom 100 miliárd eur, ktorý Scholz vytvoril po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.
Najviac vydáva na obranu v súčasnosti Poľsko, ktoré prekonalo hranicu štyroch percent HDP, nasledujú Estónsko a Spojené štáty s viac ako tromi percentami. Budúci šéf Bieleho domu Trump ale minulý týždeň uviedol, že by mali spojenci v NATO vydávať na obranu päť percent HDP. Kandidát na nemeckého kancelára za stranu Zelených Robert Habeck v rovnakom čase navrhol ako cieľ obranných výdavkov 3,5 percenta HDP. V programoch SPD i opozičnej konzervatívnej únie CDU / CSU, ktorá má najväčšiu šancu viesť budúcu vládu, stojí požiadavka dvojpercentných výdavkov.

Scholz sľúbil, že Nemecko bude dodržiavať doterajší dvojpercentný cieľ. „Každý, kto hovorí, že to nie je správna cesta, musí tiež povedať, odkiaľ na to zobrať peniaze,“ dodal.
V Bielefelde Scholz začal svoje turné po nemeckých mestách, na ktorom chce voličov presvedčiť, aby v predčasných parlamentných voľbách 23. februára volili jeho sociálnu demokraciu, a on tak mohol ďalej viesť nemeckú vládu. Podľa prieskumov verejnej mienky ale hlasovanie vyhrá opozičná CDU / CSU na čele s Friedrichom Merzom. SPD sa umiestňuje v sondážiach tretie až za Alternatívou pre Nemecko (AfD).
Bezpečnosť a obrana sa kvôli obave z agresívnej politiky Ruska, ktoré pred takmer tromi rokmi napadlo Ukrajinu, stali dôležitými témami predvolebnej kampane v Nemecku, a to spoločne s hospodárskym oživením a migračnou a azylovou politikou.
