Celkovo v EÚ, Nórsku a vo Švajčiarsku vlani evidovali 1,008 milióna žiadostí o azyl, kým v roku 2023 ich bolo 1,14 milióna.
Stále je to však viac ako v rokoch 2017 až 2022, keď ich nebolo ani milión (napríklad pred troma rokmi požiadalo o azyl asi len 965-tisíc migrantov).
Najviac žiadateľov o azyl pochádzalo vlani zo Sýrie (15 percent), kde ešte zúrila občianska vojna, z Afganistanu (8,7 percenta), Venezuely (7,3 percenta) a Turecka (5,5 percenta).
Podobne ako v predchádzajúcich rokoch i vlani lákalo migrantov najmä Nemecko, kde si žiadosť o azyl podalo takmer 230-tisíc ľudí. Nasledovalo Španielsko (165 398 žiadostí), Francúzsko (158 512) a Taliansko (154 824).

Naopak, najmenší záujem o azyl zaznamenali v Maďarsku, kde oň požiadalo iba 29 ľudí, ale aj na Slovensku (164 žiadostí) a v Litve (361).
Ako pripomínajú nemecké médiá, zníženie počtu žiadateľov o azyl v EÚ môže byť aj výsledkom prísnych opatrení, ku ktorým vlani pristúpili viaceré krajiny ako Nemecko, Švédsko či Dánsko.

Niektoré štáty zaviedli kontroly na vnútorných hraniciach schengenského priestoru alebo zlepšili ochranné systémy na hraniciach, prípadne uzavreli dohody s dôležitými tranzitnými krajinami, ako sú Tunisko a Egypt. Brusel plánuje už čoskoro podpísať ďalšie dve také zmluvy s Jordánskom a Marokom.

Počet žiadostí o azyl sa výrazne znížil aj v Nemecku, čo naznačuje, že kroky, ktoré prijala vláda dosluhujúceho kancelára Olafa Scholza, začali prinášať ovocie.
Podľa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) požiadalo vlani v Nemecku o azyl asi o 100-tisíc ľudí menej ako rok predtým, čo predstavuje pokles až o 30,2 percenta. Aj tu tvorili väčšinu migranti zo Sýrie, Afganistanu a Turecka. Do štatistiky však neboli zahrnutí vojnoví utečenci z Ukrajiny, ktorí v Nemecku nemusia podstúpiť azylové konanie.

Napriek značnému poklesu žiadostí o azyl zostáva počet migrantov v Nemecku stále vysoký – vlani išlo o siedme najvyššie číslo v histórii. Rekord zaznamenali v roku 2016, keď sa na nemecké úrady obrátilo vyše 745-tisíc žiadateľov o azyl.
Vláda v Berlíne aj opozícia si zverejnené čísla vykladajú po svojom. Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová ich hodnotí ako úspech vládnej politiky.
„Podarilo sa nám výrazne potlačiť nelegálnu migráciu,“ komentovala údaje na sociálnych sieťach a vyzdvihla predovšetkým uzavretie hraničných priechodov a zvýšené kontroly v blízkosti hraníc, čo údajne narušilo „pašerácke trasy“. Preto by tieto opatrenia, ktoré zatiaľ platia do marca, mali podľa nej ďalej pokračovať.

Opozícia si údaje o azylantoch vyložila po svojom. „Dokumentujú zlyhanie spolkovej vlády v migračnej politike,“ uviedla pre verejnoprávnu televíziu Andrea Lindholzová, podpredsedníčka poslaneckého klubu kresťanských demokratov (CD/CSU) v Bundestagu.
„Spôsob, akým ešte aj teraz pani Faeserová hovorí o tých číslach, je vzhľadom na situáciu na mieste čistým výsmechom,“ dodala s tým, že migračná politika si vyžaduje radikálne zmeny.