Chorvátsky premiér po znovuzvolení Milanoviča odmietol účasť na inaugurácii

Chorvátsky premiér Andrej Plenković v pondelok odmietol účasť na inaugurácii prezidenta Zorana Milanoviča, ktorý v nedeľných voľbách s prehľadom obhájil mandát hlavy štátu. Informovali o tom chorvátske médiá.

14.01.2025 00:00
Zoran Milanović, Chorvátsko Foto: ,
Úradujúci prezident Zoran Milanović pozdravuje svojich priaznivcov, keď mu už predbežné výsledky zaručovali víťazstvo v druhom kole volieb v chorvátskych prezidentských voľbách v Záhrebe v nedeľu 12. januára 2025. Za ním je nápis "Ďakujem".
debata (6)

Pokračuje tak nepriateľstvo, ktoré sprevádza vzťah dvojice najvýznamnejších politikov v Chorvátsku za poslednú viac ako dekádu.

Bývalý sociálnodemokratický premiér Milanović v druhom kole prezidentských volieb s takmer 75 percentami hlasov drvivo porazil svojho protikandidáta Dragana Primoraca, ktorého do súboja vyslalo Plenkovičovo konzervatívne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ).

Milanović v prvom povolebnom prejave uviedol, že „podáva ruku“ všetkým tým vo vláde, ktorí budú mať záujem o spoluprácu. Zároveň zdôraznil, že sa v druhom funkčnom období nehodlá vzdať svojich prezidentských právomocí, a to najmä v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

„Prijali sme rozhodnutie neísť na inauguráciu. Nechceme byť vystavení situácii, keď počujeme, ako Milanović prisahá na ústavu, ktorú potom porušuje,“ povedal podľa denníka Jutarnji list premiér Plenković.

Zoran Milanovič Čítajte viac Chorvátsky prezident v druhom kole volieb drvivo obhájil mandát

Narážal na Milanovičov pokus kandidovať z pozície prezidenta v aprílových parlamentných voľbách. Plenković to vtedy označil za pokus o puč a Ústavný súd následne Milanovičovi kandidatúru zakázal. Voľby potom vyhrala HDZ a umiernený konzervativec Plenković, ktorý stojí na čele vlády od roku 2016, vytvoril novú koaličnú vládu s krajnou pravicou a zástupcami národnostných menšín.

Milanovičovu ponuku spolupráce označil Plenković za neseriózne „PR gesto“. Znovuzvolenému prezidentovi odmietol zablahoželať, pretože podľa neho mu ani Milanović po víťazstvách v parlamentných voľbách v roku 2016, 2020 a 2024 nikdy nezablahoželal.

Vzájomná averzia Milanoviča a Plenkoviča, ktorá sa datuje od ich spoločného pôsobenia v chorvátskej diplomacii v 90. rokoch, plní titulky chorvátskych médií roky. Po Milanovičovom zvolení za prezidenta v roku 2020 však nabrala na intenzite. Charakterizujú ju vzájomné naschvály a osobné urážky, okrem polarizácie spoločnosti je jej výsledkom tiež blokáda niektorých politických procesov, ktoré si vyžadujú súčinnosť hlavy štátu a vlády.

Funkcia prezidenta je v Chorvátsku prevažne reprezentatívna. Prezident nemôže vetovať zákony, ale má právo rozhodovať o zahraničnej politike, obrane a bezpečnostných otázkach a je vrchným veliteľom vojenských síl.

HDZ aj niektoré médiá kritizujú Milanoviča, že zastáva proruské názory, prezident to ale odmieta. Vlani však zablokoval vyslanie piatich chorvátskych vojakov na misiu NATO v Nemecku nazvanú Bezpečnostná podpora a výcvik pre Ukrajinu. Sľubuje, že by nikdy neschválil nasadenie chorvátskych vojakov v rámci prípadnej aliančnej misie na Ukrajine. Podľa Plenkoviča a jeho vlády pritom žiadny takýto návrh neexistuje.

Facebook X.com 6 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Chorvátsko #Zoran Milanovič #Andrej Plenkovič