Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 056 dní
- Ukrajina masívne zaútočila na ruské regióny kombináciou dronov a západných striel
- Poľský analytik: Rusko musíme zastaviť skôr, ako bude u nás
- Nemecký minister obrany Pistorius prišiel do Kyjeva
- Prvá priniesla takmer 5 miliónov eur. Iniciatíva spustila ďalšiu zbierku na muníciu pre Ukrajinu
- Rusko si počká na Trumpove návrhy o Ukrajine. Lavrov vyhlásil, čoho by sa Kyjev mal vzdať

23:09 Nemecký minister obrany Boris Pistorius ubezpečil v utorok ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že Berlín bude pokračovať v podpore Kyjeva aj po spolkových parlamentných voľbách 23. februára.
Bez ohľadu na podobu budúcej nemeckej vlády zostane podpora „spoľahlivá, pevná a odhodlaná“, povedal Pistorius na návšteve ukrajinskej metropoly. Nemecké voľby podľa neho nezmenia fakt, že „veľká európska krajina bojuje o svoje prežitie, o svoju slobodu“.
Minister vyjadril nádej, že Nemecko nájde cestu, ako poskytnúť Ukrajine ďalšiu plánovanú podporu v hodnote troch miliárd eur. Rokovania o tom pokračujú, pretože Nemecko nemá po rozpade vládnej koalície schválený riadny rozpočet na rok 2025.
Zelenskyj sa znova poďakoval Berlínu za doterajšiu vojenskú pomoc, najmä za systémy protivzdušnej obrany. Príspevky Nemecka podľa neho predstavujú približne 16 percent celkovej podpory pre Ukrajinu.
Pistorius pre DPA povedal, že vopred neohlásenou návštevou Kyjeva chcel týždeň pred nástupom novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa vyslať signál, že Nemecko, spojenci v Európe a v NATO stoja pri Ukrajine počas ruskej invázie. (dpa, tasr)
18:35 Plánuje ukrajinský hrdina, ktorý vymenil vojenskú uniformu za oblek diplomata, vstúpiť do politiky? A ak áno, kandidoval by v prezidentských alebo v parlamentných voľbách? Stal by sa z Valerija Zalužného súper Volodymyra Zelenského alebo by sa zachoval ako jeho spojenec?

17:15 Predstavitelia Národnej rady SR sa v pondelok v Moskve dozvedeli od predsedníčky hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie, Valentiny Matvijenkovej podrobné stanoviská Ruska ku konfliktu na Ukrajine. Zhodli sa na tom na nasledovnom brífingu podpredsedovia NR SR Andrej Danko a Tibor Gašpar. Podľa Gašpara Rusko očakáva, že by tento rok mohlo dôjsť k posunom smerom k obnoveniu mieru na Ukrajine.

15:20 Poľský premiér Donald Tusk v utorok povedal, že všetky stopy incidentov spojených s tzv. tieňovými flotilami v Baltskom mori vedú do Ruska. Vyhlásil to na stretnutí s novinármi počas summitu pobaltských krajín NATO. Informuje o tom spravodajca TASR podľa správ portálov Onet a Business Insider.
Výrazom tieňové flotily sa označujú lode zaregistrované zvláštnym spôsobom, ktoré sa zaoberajú najmä prepravou ropy. Podľa Tuska všetky stopy naznačujú, že ide o ruskú ropu, čím pomáhajú obchádzať sankcie.

„Iba Fínsko sa rozhodlo primerane zareagovať – zadržať loď a časť posádky a začať vyšetrovanie,“ skonštatoval Tusk podľa portálu Onet. Tieto lode podľa neho tiež veľmi často nespĺňajú ekologické normy a predstavujú hrozbu pre ekologickú bezpečnosť Baltského mora, uvádza Business Insider.
V Baltskom mori sa nachádza rozsiahla infraštruktúra na dne aj na hladine. Ide napríklad o podmorské káble a potrubia či ťažobné plošiny a veterné elektrárne. Pobaltské krajiny sa podľa poľského premiéra cítia ohrozené a rastúca ruská agresia ich núti robiť bezprecedentné rozhodnutia. V tomto prípade ide o radikálne posilnenie prítomnosti NATO v Baltskom mori, zdôraznil Tusk a dodal, že ak by došlo k nejakému incidentu v poľských výsostných vodách, Poľsko nebude váhať so zadržaním takejto lode.
14:35 Ukrajinské ozbrojené sily dnes uviedli, že v noci na dnes uskutočnili svoj doteraz najväčší vzdušný útok na Rusko. Zasiahnuté boli podľa oznámenia ciele vo vzdialenosti 200 až 1100 kilometrov od ukrajinských hraníc, a to v Brjanskej, Saratovskej a Tulskej oblasti, ale tiež v Tatárstane.
Ruská protivzdušná obrana za uplynulých 24 hodín zostrelila šesť rakiet ATACMS, osem striel Storm Shadow a 180 ukrajinských dronov, uviedlo ruské ministerstvo obrany podľa agentúry TASS.
Informácie nebolo v podmienkach vojny možné nezávisle overiť. O rozsiahlom útoku aj ním spôsobených škodách ale v priebehu dňa informovali aj ruské zdroje.
Zásah podľa vyjadrenia generálneho štábu ukrajinských síl znovu utrpel sklad palív v Engelse v Saratovskej oblasti. Toto zariadenie sa stalo cieľom ukrajinského útoku už pred niekoľkými dňami a hasičom potom päť dní trvalo, kým požiar uhasili.
Zasiahnutý bol v noci na dnes tiež Brjanský chemický závod v meste Selco, kde sa podľa Kyjeva vyrába delostrelecká a iná munícia a súčasti pre riadené strely. Okrem toho útok mieril tiež na Saratovskú rafinériu a chemický závod Kazaňorgsintez v Tatárstane, v oboch zariadeniach podľa ukrajinskej strany vypukol požiar.
13:31 Ukrajinská armáda v utorok uviedla, že jej rakety zasiahli ruskú chemickú továreň v pohraničnej Brianskej oblasti, ktorá vyrába raketové palivo a muníciu. Rakety podľa nej zasiahli chemický závod pri meste Selco, ktoré leží viac ako sto kilometrov od ukrajinských hraníc.
„Pozornosť ruskej protivzdušnej obrany úspešne odvrátili drony a otvorili cestu pre rakety, ktoré zasiahli hlavné ciele," uviedli vo vyhlásení sily bezpilotných systémov ukrajinskej armády.
Podľa webu Ukrajinská pravda závod pri meste Selco okrem komponentov raketového paliva produkuje muníciu pre delostrelectvo, raketomety, lietadlá a opravuje raketomety Grad, Uragan, and Tornado-G.
13:05 Severoatlantická aliancia spúšťa monitorovaciu misiu v Baltickom mori po predpokladaných sabotážach podmorských káblov, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch. Oznámil to v utorok generálny tajomník NATO Martk Rutte v Helsinkách na summite krajín ležiacich pri Baltskom mori. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a AP.
Rutte uviedol, že misia „Baltská hliadka“ bude „zahŕňať celý rad prostriedkov vrátane fregát a námorných hliadkovacích lietadiel, a posilní našu ostražitosť v Baltskom mori“. Dodal, že Aliancia nasadí aj malú flotilu námorných dronov „na zabezpečenie zvýšeného dohľadu a odstrašenia“.
„Táto vojenská aktivita je súčasťou nášho pokračujúceho úsilia o posilnenie námornej prítomnosti a monitorovania kľúčových oblastí našej Aliancie,“ vyhlásil podľa DPA Rutte.
Šéf NATO pri oznamovaní novej operácie uviedol, že viac ako 95 percent internetovej prevádzky je zabezpečenej prostredníctvom podmorských káblov. Viac ako 1,3 milióna kilometrov káblov každý deň zabezpečuje finančné transakcie v odhadovanej hodnote desať miliárd dolárov, píše AP.
„V Aliancii sme videli známky kampane na destabilizáciou našich spoločností prostredníctvom kybernetických útokoch, pokusov o atentáty a sabotáže vrátane možnej sabotáže podmorských káblov v Baltskom mori,“ povedal Rutte.
Podľa Rutteho protivníci NATO musia vedieť, že Aliancia nebude akceptovať útoky na svoju kritickú infraštruktúru. „Urobíme všetko čo je v našich silách, aby sme sa uistili, že sa bránime, že sme schopní vidieť, čo sa deje, a potom podniknúť ďalšie kroky, aby sa to už neopakovalo,“ dodal.
12:52 Občianske združenie Mier Ukrajine spustila ďalšiu fázu zbierky na muníciu pre Ukrajinu. Táto fáza má názov „My sme Európa – posielame ďalej“.

12:50 Rusko bude čakať konkrétne iniciatívy od Spojených štátov, vrátane schôdzky na najvyššej úrovni. Počká si tiež na stanovisko zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Ukrajiny, až sa ujme funkcie. Uviedol to podľa tlačových agentúr ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Tiež povedal, že Rusko je pripravené rokovať o bezpečnostných zárukách „pre krajinu, ktorá sa teraz nazýva Ukrajina, alebo pre časť tejto krajiny“.

11:56 Rusko a Spojené štáty komunikujú len na technickej úrovni a nie v rámci riadneho politického dialógu, vyhlásil v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správy agentúry TASS.
„Ako viete, existujú isté komunikačné kanály medzi Washingtonom a Moskvou, a to tak vojenské, ako aj diplomatické. Ide však skôr o technické kontakty, pričom politický dialóg alebo dialóg na najvyššej úrovni sa neuskutočňuje,“ povedal Peskov.
Denník The New York Times (NYT) v utorok informoval, že dosluhujúci americký prezident Joe Biden a ruský prezident Vladimir Putin udržiavajú nepriame komunikačné kanály, hoci spolu nehovorili od začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022.
11:21 Dve nemecké opozičné strany dnes uviedli, že sú pripravené podporiť nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorého schválenie údajne blokuje kancelár Olaf Scholz. Magazín Der Spiegel minulý týždeň napísal, že ministerstvá zahraničia a obrany pripravili balík v hodnote zhruba troch miliárd eur. Jeho schválenie pred februárovými parlamentnými voľbami podľa magazínu ale zablokoval Scholz, ktorý sa bojí, že by tým mohol odradiť niektorých voličov sociálnej demokracie (SPD).
„Už v novembri sme avizovali, že sme pripravení podporiť balík vo výške troch miliárd eur na dodatočnú pomoc Ukrajine,“ uviedol predseda Slobodnej demokratickej strany (FDP) Christian Lindner v rozhovore s mediálnou skupinou Bayern. S financovaním by podľa neho nebol problém, nemusela by sa kvôli tomu porušiť ani ústavne zakotvená dlhová brzda.
Lindner bol do krachu trojkoaličnej vlády vlani v novembri ministrom financií. Kabinet SPD, zelených a FDP sa rozpadol okrem iného pre spor, ako financovať ďalšiu pomoc Ukrajine a či je na to potrebné pozastaviť platnosť dlhovej čoskoro.
„Sme pripravení, ale kancelár musí vedieť, čo chce,“ uviedol dnes rovnako podpredseda parlamentnej frakcie opozičnej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Johann Wadephul. „Akákoľvek zdržanlivosť (ruského prezidenta Vladimira) Putina len povzbudzuje, aby pokračoval,“ dodal. Predseda CDU Friedrich Merz má podľa prieskumov najväčšiu šancu stať sa po voľbách budúcim nemeckým kancelárom. Je známy ako horlivý podporovateľ Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej agresii. Tretie výročie invázie si Ukrajina pripomenie deň po nemeckých parlamentných voľbách.
Balík pomoci, ktorý podľa magazínu Der Spiegel Scholz zablokoval, pripravila ministerstva zahraničia, na čele ktorého stojí Annalena Baerbocková za stranu Zelených, a obrany, ktoré vedie sociálny demokrat Boris Pistorius. Podľa plánov ministerstva obrany by mal Kyjev dostať ešte tri dodatočné systémy protivzdušnej obrany Iris-T s muníciou, ďalšie strely pre protiraketové systémy Patriot, desať kolesových húfnic a ďalšiu delostreleckú muníciu. Pistorius dnes zavítal na vopred neohlásenú návštevu Ukrajiny.
Podľa Spiegelu sa Scholz obáva, aký by mal nový balík dopad na preferencie sociálnej demokracie v nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách. Navyše kancelár údajne nevidí dôvod na dodatočnú pomoc, Ukrajina podľa neho má teraz k dispozícii z Nemecka dostatok prostriedkov, aby sa mohla účinne brániť. Predbežný rozpočet na rok 2025 počíta so štyrmi miliardami eur na vojenskú pomoc. Navyše môže Kyjev počítať s balíkom pôžičiek vo výške 50 miliárd dolárov, na ktorom sa vlani dohodla skupina popredných ekonomík G7 a ktorý je financovaný z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

11:03 Premiér Robert Fico nepôjde v piatok do Kyjeva, aby rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o tranzite zemného plynu. Ruskej štátnej agentúre TASS to povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), ktorý je od nedele spolu s piatimi ďalšími poslancami vrátane ďalšieho podpredsedu Národnej rady SR Andrejom Dankom na návšteve v Moskve.

10:22 Medzinárodné letisko v ukrajinskom meste Ľvov zvažuje možnosť obnovenia civilných letov počas stanného práva za predpokladu, že sa podarí zaistiť bezpečnostné požiadavky. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, oznámila to tlačová služba letiska.
„Uvažujeme o možnosti obnovenia civilných letov počas stanného práva za podmienok, ktoré spĺňajú všetky bezpečnostné požiadavky pre lietadlá, cestujúcich a infraštruktúru," uviedlo letisko.
Ľvovské letisko počas obdobia stanného práva optimalizovalo svoju pracovnú silu a udržalo si 30 percent predvojnového personálu. „Zostávajúci personál si udržiava svoju kvalifikáciu a po obnovení prevádzky bude pripravený poskytnúť kvalitné služby pre malý počet letov," dodalo letisko.
9:40 Ukrajinský dron v utorok zasiahol tiež zásobník plynu v ruskej Tatárskej republike a spôsobil rozsiahly požiar, oznámili tamojší predstavitelia. Ruskí vojnoví blogeri tvrdia, že Ukrajina podnikla „masívne“ útoky na viaceré ruské regióny. Telegramový účet Shot, ktorý je blízky ruským bezpečnostným zložkám, uvádza, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viac než 200 ukrajinských dronov a päť amerických balistických striel ATACMS. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Médiá zverejnili zábery plameňov a čierneho dymu neďaleko mesta Kazaň v Tatársku a informovali, že ukrajinský dron zasiahol sklad skvapalneného plynu v blízkosti chemickej továrne.
„Po útoku dronu sa vznietila nádrž s plynom,“ oznámila na Telegrame tamojšia vláda. Dodala, že pri útoku či následnom požiari podľa nej nebol nikto zranený.
8:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 811 090 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 330 vojakov, tri tanky, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 47 delostreleckých systémov a 83 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 767 tankov, 20 326 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 791 vozidiel a autocisterien, 21 923 delostreleckých systémov, 1 262 odpaľovacích raketových systémov, 1 044 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 22 276 dronov, 3 018 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 696 kusov špeciálnej techniky.
8:37 Ukrajina v noci na utorok masívne zaútočila na viaceré ruské regióny kombináciou dronov a amerických striel ATACMS, informovala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské telegramové kanály a proruských vojnových blogerov. Telegramový kanál Shot napísal, že ruská protivzdušná obrana zostrelila vyše 200 ukrajinských dronov a päť rakiet ATACMS. Drony podľa médií zasiahli priemyselné podniky a zariadenia v mestách Engels, Saratov a Kazaň.
Ruské ministerstvo obrany, ktoré o podobných útokoch obvykle informuje, sa k nim zatiaľ nevyjadrilo. Agentúra Reuters poznamenala, že nebola schopná tieto správy bezprostredne potvrdiť.
V ruskom meste Engels, kde sa nachádza základňa ruských strategických bombardérov, dron poškodil bližšie neurčený priemyselný podnik, uviedol bez ďalších podrobností gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin. Dodal, že výučba v školách v mestách Engels a Saratov, ktoré ležia oproti sebe na opačných brehoch rieky, sa bude konať diaľkovo, teda školy budú kvôli pretrvávajúcemu nebezpečenstvu náletov dronov zatvorené. Už minulý týždeň sa pritom terčom útoku ukrajinských dronov stal podľa Kyjeva ropný sklad v Engelse, ktorý zásobuje palivom práve tamojšie vojenské letisko. Busargin neskôr pripustil škody aj na bližšie nespresnenom priemyselnom podniku v Saratove. Zdôraznil, že nálety si nevyžiadali obete a ranených.
„Saratov a Engels sa dnes stali terčom rozsiahleho útoku bezpilotných lietadiel,“ napísal gubernátor na sociálnej sieti. Protivzdušná obrana zostrelila „veľký počet“ dronov, tie však poškodili „dva priemyselné podniky v Saratove a Engelse“. Poškodená môže byť saratovská rafinéria, dodal server BBC News s odvolaním sa na video, zverejnené na telegrame.
Na predmestí Kazane po nálete dronov začala horieť nádrž s plynom, ale požiar hasiči už uhasili a nikto nebol zranený, tvrdia regionálne úrady v ruskom Tatarstane podľa BBC. Predtým miestny denník Večernaja Kazaň napísal, že ukrajinský dron zasiahol nie chemický závod Kazaňorgsintez, ako tvrdili početné ruské zdroje, ale iba sklad skvapalnených plynov, nachádzajúci sa vedľa chemičky.
V Saratove, Kazani, Penzii a Uljanovsku boli zavedené obmedzenia letovej prevádzky, teda úrady dočasne uzavreli miestne letiská.
8:10 Nemecký minister obrany Boris Pistorius pricestoval v utorok do ukrajinského hlavného mesta Kyjev na rokovania s tamojšou vládou.
Pistoriusova návšteva Ukrajiny nebola z bezpečnostných dôvodov vopred ohlásená. Politik z tábora nemeckých sociálnych demokratov pre DPA po príchode do Kyjeva povedal, že s tamojším vedením plánuje rokovať o ďalej pomoci Ukrajine, ako aj získať obraz o vojenskej situácii v krajine.
Pistorius v pondelok odovzdal Ukrajine prvé z niekoľkých desiatok samohybných húfnic RCH 155 nemeckej výroby, ktoré podporia ukrajinské delostrelectvo.
Nemecký šéf rezortu obrany zároveň naliehal na pokračovanie zvyšovania výdavkov Nemecka na obranu výrazne nad hranicu dvoch percent HDP, ktoré od svojich členov žiada NATO.
6:55 Ruský premiér Michail Mišustin pricestoval v utorok do Vietnamu na dvojdňovú návštevu zameranú na prehĺbenie vzťahov medzi Ruskom a jeho dlhoročným spojencom Vietnamom.
Mišustinova cesta sa koná pol roka po návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Hanoji, kde vtedajší vietnamský prezident To Lam naznačil želanie posilniť obrannú spoluprácu s Moskvou, ktorá je už desaťročia hlavným dodávateľom zbraní pre Vietnam.
Mišustin by sa mal v utorok stretnúť s To Lamom, ktorý teraz zastáva funkciu generálneho tajomníka komunistickej strany a je aj najvyšším vodcom krajiny, ako i s premiérom Pham Minh Chinhom.
Očakáva sa, že budú diskutovať o „dôležitých projektoch spolupráce v oblasti energetiky a priemyslu…, ktoré vytvárajú impulz na podporu vzťahov medzi Vietnamom a Ruskom“, napísal jeden z miestnych denníkov.
Už v pondelok v Hanoji s vietnamskými partnermi rokoval generálny riaditeľ ruského jadrového gigantu Rosatom Alexej Lichačov. Podľa vietnamskej vlády je Rosatom pripravený pomôcť Vietnamu pri výstavbe jadrových elektrární, ktorými chce táto ázijská krajina uspokojiť svoje rýchlo rastúce energetické potreby.
Rusko bolo hlavným dodávateľom zbraní pre Vietnam celé desaťročia. V posledných rokoch však objednávky klesli, čo súvisí aj so zintenzívnením medzinárodných sankcií uvalených pre vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine.
Počas Putinovej návštevy v Hanoji – v júni 2024 – neboli oznámené žiadne obranné dohody, ale obe strany v spoločnom vyhlásení uviedli, že ich obranná a bezpečnostná spolupráca „nie je namierená proti žiadnej tretej krajine“ a prispieva k „mieru, stabilite a trvalo udržateľnému rozvoju“ v regióne.
Putin sa vtedy pred novinármi v Hanoji vyjadril, že Vietnam a Rusko majú „identické alebo veľmi blízke“ postoje v kľúčových medzinárodných otázkach. Tieto dva štáty boli blízkymi spojencami už za čias studenej vojny, doplnila AFP.
6:20 Ruský úrad civilného letectva (Rosaviacija) v utorok oznámil dočasné uzavretie letísk v mestách Kaluga, Kazaň, Saratov a Tambov. Dôvod ich uzavretia úrad neoznámil. Ozrejmil len, že sa tak stalo v záujme zaistenia bezpečnosti letov, informovala britská stanica BBC.
Letiská v Rusku sú v poslednom čase zvyčajne dočasne zatvorené kvôli náletom ukrajinských bezpilotných lietadiel, a teda aj práci protivzdušnej obrany v regióne, kde sa letisko nachádza.
BBC doplnila, že ukrajinské drony v utorok nadránom opäť zaútočili na ciele pri meste Engeľs v Saratovskej oblasti ležiacej na juhovýchode európskej časti Ruska. Miestni obyvatelia na sociálnej sieti VKontakte hlásia výbuchy. V školách bolo zrušené prezenčné vyučovanie – výučba sa uskutoční online.
Minulý týždeň ukrajinské drony v meste Engeľs zasiahli sklad paliva, ktorý ešte stále horí.
V Engeľse je aj letecká základňa ruskej armády. Z jej letiska štartujú strategické bombardéry, ktoré následne raketami útočia na Ukrajinu.
Nálety dronov v noci na utorok odrážala aj Tulská oblasť v centre európskej časti Ruska, kde protivzdušná obrana v oblasti mesta Aleksin zneškodnila 16 ukrajinských bezpilotných lietadiel.
Gubernátor Dmitrij Miľajev informoval, že k obetiam na životoch nedošlo a škody nie sú veľké: trosky z dronu podľa neho poškodili niekoľko áut a hospodárskych budov a rozbili aj okná na bytovom dome.
Jeden ukrajinský dron hlásili v noci na utorok aj z Voronežskej oblasti v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Podľa gubernátora Alexandra Guseva si útok nevyžiadal obete ani škody.
Terčom útoku dronov bolo aj stredoruské mesto Kotovsk v Tambovskej oblasti, kde sa nachádza výcvikové stredisko ruských raketových síl.
Najmenej 14 dronov zlikvidovala aj protivzdušná obrana v Rostovskej oblasti na juhu Ruska.
Ďalší nočný útok bezpilotných lietadiel zažila opäť aj ukrajinská metropola Kyjev. Okrem toho ukrajinské monitorovacie kanály hlásia dve desiatky dronov typu Šáhid nad niekoľkými regiónmi krajiny: okrem Kyjeva aj nad Žytomyrskou, Dnepropetrovskou, Kirovohradskou, Odeskou a Poltavskou oblasťou. Drony vstúpili do ukrajinského vzdušného priestoru aj na severe – v Sumskej oblasti -, odkiaľ sa presúvajú na západ, doplnila BBC.
6:10 Prevádzkovateľ elektrickej siete v Litve – spoločnosť Litgrid – a litovské námorníctvo v pondelok vo Vilniuse podpísali dohodu o spolupráci s cieľom monitorovať a chrániť podmorský kábel Nordbalt medzi Litvou a Švédskom. Litva chce po niekoľkých prípadoch podozrenia na sabotáž lepšie chrániť svoju kritickú infraštruktúru v Baltskom mori.
Signatári dohody si chcú vymieňať informácie o pozorovaných porušeniach a neobvyklých aktivitách a zlepšovať technické a praktické ochranné opatrenia a obranné mechanizmy.
DPA pripomenula, že švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin v nedeľu informoval o novoobjavenej stope po kotve v blízkosti podmorského elektrického kábla NordBalt medzi Litvou a Švédskom.
Podľa Bohlina tieto škody pravdepodobne spôsobila čínska loď Yi Peng 3, ktorá vlani 17. až 18. novembra kotvou prerušila telekomunikačné káble medzi Švédskom a Litvou a medzi Nemeckom a Fínskom.
V posledných mesiacoch došlo opakovane k incidentom, pri ktorých boli v Baltskom mori poškodené potrubia a káble. V Litve a susedných krajinách je preto zvýšená ostražitosť. Námornej bezpečnosti v oblasti bude venovaná aj diskusia na schôdzke predstaviteľov členských krajín NATO ležiacich pri Baltskom mori, ktorá sa bude konať v utorok vo Fínsku.
„Nemôžeme uveriť, že to, čo sa deje v Baltskom mori, je náhodné a musíme brať tieto prípady sabotáže alebo pokusy o sabotáž infraštruktúry veľmi vážne,“ povedal pre litovský rozhlas námestník litovského ministra energetiky Arnoldas Pikzirnis. Poznamenal, že zo strany NATO je potrebná rýchla reakcia „na ochranu záujmov našich spotrebiteľov a celej našej infraštruktúry – ako trhu s elektrinou, tak aj cenovej stability“.
6:05 „Ak je Rusko schopné pokračovať v boji, otázkou je, kam to povedie, či sme pripravení zastaviť ho, za akú cenu a kedy. Zrejme sme premrhali tri roky, čo sa týka príprav a investícií. Neviem dokonca, či už nie je neskoro,“ povedal pre Pravdu Marek Świerczyński, poľský expert na obranu z analytickej organizácie Polityka Insight.

5:00 Ukrajina zastavila ťažbu vo svojej bani na koksovateľné uhlie v Pokrovsku, ktorá zásobuje ukrajinský oceliarsky priemysel, pretože sa k nej priblížili ruské sily, informovali v pondelok agentúru Reuters dva zdroje z priemyslu. Podľa serveru Kyiv Post môže Moskva pri svojej snahe zničiť ukrajinskú ekonomiku uprednostňovať pri útokoch lokality, kde sa nachádzajú nerastné suroviny.
Závod v meste Pokrovsk bol jedinou baňou na Ukrajine, ktorá produkovala koksovateľné uhlie potrebné pre kedysi obrovský oceliarsky priemysel v krajine, ktorý sa svrkol po ruskej invázie vo februári 2022.
Rusko sa už dlho približuje k kľúčovému logistickému uzlu Pokrovsk. Ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že moskovské jednotky sú menej ako 2 km od jednej z banských šácht.
„Všetky teraz prestali fungovať,“ povedal jeden zo zdrojov. „Nie je tam žiadna výroba, pracujú len na povrchu,“ uviedol druhý zdroj s tým, že prebieha evakuácia. Odborový zväz výrobcov ocele minulý rok uviedol, že potenciálne zatvorenie bane by mohlo spôsobiť pokles produkcie ocele v roku 2025 na 2 až 3 milióny ton zo 7,6 milióna v roku 2024. Ukrajina, predtým významný výrobca a exportér ocele, vykázala v roku 2022 pokles produkcie o 70,7 % na 6,3 milióna ton. V roku 2023 klesla na 6 miliónov ton, uvádza Reuters.
Producenti uviedli, že dúfajú, že nájdu alternatívne zdroje koksovateľného uhlia z iných častí Ukrajiny, ak by sa bane Pokrovsk zmocnili ruské jednotky, ale nevyhnutne by bol potrebný dovoz, čo navýši ceny. Vývoz kovov mal v roku 2024 podľa obchodných údajov hodnotu takmer 4,4 miliardy dolárov – peniaze potrebné na to, aby Ukrajinu udržali takmer tri roky až do rozsiahlej ruskej invázie, pripomína Reuters.
Ruské sily sa blížia k mestu Ševčenko, ktoré má jedno z najväčších ložísk lítia na ukrajinskom území, napísal Kyiv Post. Strata tohto ložiska by bola už druhá, predtým Rusi zabrali ložisko v Záporožskej oblasti. Pokrovsk je dôležité mesto, pretože funguje ako logistické centrum a už niekoľko mesiacov je prioritným cieľom Ruska, dodáva Kyiv Post.
Ruské invázne jednotky bojujúce na východe Ukrajiny sa približujú k hranici medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou. Zablokovali jeden z mála zostávajúcich cestných ťahov, po ktorých ukrajinská armáda môže zásobovať vojakov brániacich strategicky dôležité mesto Pokrovsk. Informuje o tom Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vojenských činiteľov pôsobiacich na pokrovskom smere.
Ruské sily sa podľa nich nesnažia útočiť na Pokrovsk čelne, ale presúvajú sa k nemu z juhu. Blíži sa k obciam Udačne a Kotlyne, cez ktoré vedie z niekoľko kilometrov vzdialenej Dnepropetrovskej oblasti cesta dôležitá pre zásobovanie Pokrovsku. Mesto je významným cestným a železničným uzlom. Podľa analytikov z projektu DeepState je ruská armáda od tohto cestného ťahu vzdialená asi dva kilometre, podľa zdrojov Ukrajinskej pravdy iba kilometer. Od administratívnej hranice medzi Doneckou a Dnepropetrovskou oblasťou ju delí asi sedem kilometrov.