Keď Rusi vo februári 2022 napadli Ukrajinu, na obranu vlasti brali do ozbrojených síl mužov od 27 do 60 rokov. Vlani sa spodná veková hranica znížila na 25 rokov, zaznievajú však hlasy, že to nestačí. V ostatných mesiacoch viacerí predstavitelia dosluhujúcej vlády amerického prezidenta Joa Bidena dávali rôznym spôsobom najavo, že Ukrajina by mala mobilizovať mužov už od ich 18 rokov. Do boja proti okupantom sa síce zapájajú aj najmladší Ukrajinci ako dobrovoľníci, ktorí dostávajú žold,, ale o rozsiahlych posilách sa nedá hovoriť.
Bidenov poradca pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan nedávno zdôraznil, že viac-menej neexistuje iná možnosť, ako posunúť vekovú hranicu nadol. „Potreba Ukrajiny naplniť svoje brigády a prápory sa zvýšila, keďže jej poskytujeme dodatočnú vojenskú výbavu. Oznámili sme to priamo a informovali sme o tom nový tím Donalda Trumpa," povedal Sullivan pre agentúru Bloomberg.
Mike Waltz, ktorú bude pôsobiť v rovnakej funkcii kľúčového poradcu u Trumpa, sa v podstate stotožnil s tým, čo vyhlásil Sullivan. „Jedna z vecí, na ktoré sa budeme pýtať Ukrajincov, je tá, že majú problémy so živou silou. Mobilizačný vek nie je 18 rokov. Mohli by získať státisíce nových vojakov," uviedol Waltz v rozhovore pre televíznu stanicu ABC News.
V Kyjeve namietajú a tvrdia, že veľký počet najmladších mužov by nedokázali efektívne vyzbrojiť, aby ich nasadenie malo zmysel. Myslia si to mnohí, patrí medzi nich aj prezident Volodymyr Zelenskyj. „Prosím, povedzte mi, ak pred vami stojí človek bez zbrane, záleží na tom, či má 20 alebo 30 rokov? Nie je v tom žiadny rozdiel. Kým naši partneri sa zameriavajú na fyzické schopnosti konkrétneho vojaka, my sa pozeráme na realitu, že máme brigády bez vybavenia," citovala Zelenského agentúra UNIAN.
Čítajte viac Zelenskyj poskytol trojhodinový rozhovor. Hovoril o mieri, sankciách i voľbách. Putina nazval mamutom, ktorý sa bojí Trumpa
Na Ukrajine sa viackrát šírila nikým nepotvrdená informácia, že v parlamentnom výbore pre obranu a bezpečnosť už posudzujú návrh zákona, ktorým by sa zmenili pravidlá mobilizácie, ale zakaždým vysvitlo, že to bola nepravda. A nič sa ani aktuálne nechystá v tomto smere, no faktom je, že v mediánom priestore sa veľmi debatuje o tejto téme.
Tí, čo sú proti, podobne ako Zelenskyj poukazujú na nedostatočnú vojenskú techniku a tvrdia, že najmladším mužom ešte chýba potrebná psychická odolnosť, a tiež prízvukujú, že bez očakávaného arzenálu by sa Ukrajina pripravila o životy veľkého počtu ľudí, ktorí si ešte len začnú zakladať rodinu. Vojenský expert Oleksandr Kovalenko na sociálnej sieti Telegram napísal, že keby napríklad mobilizovali 100-tisíc mladých Ukrajincov a vytvorili by z nich zhruba 125 práporov, len tankov by potrebovali 1375. Pripomenul, že USA vedené Bidenom poskytli doteraz priamo iba 31 tankov typu Abrams a položil si rečnícku otázku, či by Trump poslal bezmála 1400 ďalších. „Bez dostatočného zabezpečenia zbraní a vybavenia z dodatočných 100-tisíc príslušníkov pozemných síl o tri-štyri mesiace bude nula. A ak to budú 18-roční mladíci, tak pôjde o totálnu demografickú apokalypsu," podčiarkol Kovalenko.
Američania to vidia opačne. Denník Washington Post napísal, že podľa predstaviteľov USA by viac vojakov mohlo zohrať kľúčovú úlohu na bojisku, pričom Spojené štáty považujú za oveľa väčší problém nedostatok živej sily ako deficit zbraní. Analytik Kovalenko sa nazdáva, že Trump podmieni rozsah ďalšej vojenskej pomoci výrazným znížením veku mobilizovaných. V zahraničí zaznievajú dokonca hlasy, že Ukrajina by mala brať do armády nielen mužov, ale už aj ženy. Tento názor vyslovil britský exminister obrany Ben Wallace.
Server TSN uviedol, že napriek tomu, že v parlamente nie je na stole nijaký návrh úpravy mobilizácie, niektorí poslanci sú ochotní pristúpiť na kompromis. Ten by mal spočívať v tom, že do obrany vlasti by sa zapojili muži vo veku od 20 rokov.
Bývalý minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba však naznačil, že by to bolo nepriechodné. V rozhovore pre stanicu BBC povedal, že si vie predstaviť posuutie vekovej hranice maximálne o jeden rok alebo o dva roky smerom nadol. V takom prípade by videl dôležité úlohu velenia ozbrojených síl: aby čelní predstavitelia vojska dokázali ponúknuť verejnosti argumenty, že je to potrebné. „Bude to totiž mimoriadne bolestivé rozhodnutie, ktoré neprivíta ani jedna časť ukrajinskej spoločnosti," upozornil Kuleba.