Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 057 dní
- Rusko podniklo masívny raketový útok, Ukrajina núdzovo prerušila dodávky elektriny
- Spojené štáty oznámili nový balík protiruských sankcií
- Ukrajina a Rusko absolvovali prvú tohtoročnú výmenu 50 vojnových zajatcov
- Tusk: Kyjev vojnu vyhrá, Poľsko urýchli ukrajinskú cestu do EÚ. Obvinil Rusko z plánovania teroristických útokov
- Zelenskyj vyzval Západ, aby Ukrajine poskytol miliardy z ruských aktív

22:45 Poľský prezident Andrzej Duda v stredu po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že bezpečnosť Ukrajiny môže zaručiť len Severoatlantická aliancia (NATO). Vstup Kyjeva do nej, ako aj do Európskej únie bol jednou z hlavných tém diskusie lídrov. Zelenskyj sa vo Varšave stretol aj s jej primátorom Rafalom Trzaskowským.
„Z pohľadu Ukrajiny je najdôležitejšou otázkou záruka bezpečnosti, ktorú v podstate môžu zaistiť len krajiny NATO,“ povedal Duda na tlačovej konferencii. Zároveň vyjadril nádej, že Ukrajina sa v blízkej budúcnosti stane jednou z členských krajín Aliancie aj EÚ.
Podľa neho by prijatie Kyjeva do NATO bolo pravdepodobne možné až po skončení vojny na Ukrajine. Napriek tomu vyzval súčasných členov Aliancie na zaslanie oficiálneho pozvania, ktoré vníma ako „prvý formálny krok súvisiaci s budúcim prijatím (Ukrajiny),… ako aj s poskytnutím reálnych bezpečnostných záruk“.
Duda by sa mal so Zelenským opäť stretnúť budúci týždeň vo švajčiarskom Davose. Ukrajinský prezident sa po príchode do Poľska stretol aj s Rafalom Trzaskowskim – primátorom Varšavy a prezidentským kandidátom, aby ho v mene Ukrajiny vyznamenal medailou. Stretnutie prebehlo popoludní v budove Varšavskej ekonomickej univerzity.
Zelenskyj počas svojej návštevy poďakoval obyvateľom poľskej metropoly za podporu, ktorú poskytli ukrajinským občanom utekajúcim z krajiny po ruskej invázii pred takmer tromi rokmi. Varšave udelil titul „mesta záchrany“.
Trzaskowski počas stretnutia taktiež podporil návrh na vstup Ukrajiny do NATO a EÚ, čo by podľa neho v konečnom dôsledku „posilnilo (poľskú) bezpečnosť“.
Varšavský primátor s ukrajinským prezidentom hovoril aj o volynskom masakri – masovej vražde približne 100-tisíc Poliakov i príslušníkov iných národností, ktoré spáchali príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskej povstaleckej armády v rokoch 1943–44 v oblasti Volyň. Tá patrila pred druhou svetovou vojnou Poľsku, v súčasnosti je však súčasťou ukrajinského územia. (pap, tasr)
22:21 Slovenský prezident Peter Pellegrini sa v stredu v rámci svojej oficiálnej návštevy Talianska stretol aj s predsedom Poslaneckej snemovne Lorenzom Fontanom. Diskutovali aj o situácii s dodávkami zemného plynu na Slovensko po zastavení jeho toku z Ukrajiny.
Témou rokovania boli tiež automobilový priemysel a kroky Európskej únie v tejto oblasti. Rozprávali sa i o situácii na Ukrajine. Zhodli sa na potrebe nastolenia prímeria a ukončenia vojenského konfliktu.
Slovenská hlava štátu sa v stredu stretla aj s primátorom Ríma Robertom Gualtierim. Viedli spolu diskusiu okrem iného o úlohách miest a samospráv v starostlivosti o svojich občanov.
Pellegrini sa v talianskej metropole zúčastnil tiež na ekonomickom fóre, ktorého témou bolo „Why Slovakia? Fit for Investing and Trade“. Poukázal na ňom aj na to, že Slovensko môže z geografického hľadiska zohrať kľúčovú úlohu pre talianske firmy. Verí, že hospodárska spolupráca medzi oboma krajinami sa ešte posilní.
Slovenský prezident v stredu zavítal aj k Stĺpu Marka Aurélia. „Za posledné desaťročia na vrchol stĺpa nevystúpil žiaden zahraničný štátnik, avšak v rámci mimoriadne dobrých slovensko-talianskych vzťahov dostal prezident Peter Pellegrini unikátnu príležitosť pozrieť si túto pamiatku aj zvnútra,“ uviedli z kancelárie prezidenta SR.
V stredu večer sa prezident ešte zúčastní na predstavení Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) na pôde Auditória Parco della Musica. (tasr)
22:01 Nastupujúca americká administratíva sa bude usilovať o „odvážnu diplomaciu“ s cieľom ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu, uviedol v stredu nominant novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na post šéfa diplomacie USA Marco Rubio.
„Táto vojna sa musí skončiť a myslím si, že by to mala byť oficiálna politika Spojených štátov, že chceme vidieť, aby sa skončila,“ vyhlásil Rubio počas svojho vypočúvania na pôde amerického Senátu. „Nebude to jednoduché úsilie… ale bude si vyžadovať odvážnu diplomaciu,“ zdôraznil.
Podľa jeho slov je pre každého dôležité, aby bol „realista“. „Ústupky bude musieť urobiť Ruská federácia, ale aj Ukrajinci,“ podotkol Rubio.
Samotný Trump predtým vyhlásil, že ukončí vojnu na Ukrajine za jediný deň, pripomína AFP. Jeho spojenci medzitým hovoria o obmedzení pomoci Ukrajine v záujme doviesť ju k územným ústupkom.
Rubio, ktorý je tretíkrát na poste senátora za Floridu, je niekdajším politickým oponentom Trumpa, ktorý vehementne podporoval Ukrajinu i NATO, píše AFP.
Trump sa na adresu NATO počas prvého funkčného obdobia nevyjadroval príliš priaznivo a Alianciu označil za zlý obchod pre USA. Rubio sa od výziev na vystúpenie z NATO dištancoval, uviedol však, že pre Spojené štáty nie je dôležité len to, aby mali v oblasti obrany spojencov, ale aby mali schopných spojencov. (reuters, afp, tasr)
18:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval západné krajiny, aby poskytli Ukrajine približne 250 miliárd dolárov zo zmrazených ruských aktív na nákup nových zbraní a ďalších vojenských prostriedkov pre Ukrajinu. Vyhlásil to počas návštevy Poľska, kde sa stretol s premiérom Donaldom Tuskom. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.
„Najsilnejšou formou podpory pre ukrajinskú armádu by bolo vyčleniť 250 miliárd (zo zmrazených ruských aktív). Ukrajina by tieto peniaze prijala, veľkú sumu vyčlenila na domácu výrobu a na dovoz presne tých typov zbraní, ktoré Ukrajina nemá,“ vyhlásil ukrajinský prezident na tlačovej konferencii vo Varšave
AFP pripomína, že Európska únia Kyjevu minulý týždeň poskytla pôžičku tri miliardy eur z úrokov pochádzajúcich zo zmrazených ruských zdrojov.
Zmrazenie zdrojov ruskej centrálnej banky v západných finančných inštitúciách je súčasťou sankcií, ktoré na Rusko uvalili západné štáty po invázii na Ukrajinu vo februári 2022.
Portál Euronews pripomína, že EÚ musí každých šesť mesiacov hlasovať o predĺžení protiruských sankcií. Panujú preto obavy, že niektorý z členských štátov môže predĺženie sankcií zablokovať. Niektorí predstavitelia Únie chcú preto tento mechanizmus upraviť a predĺžiť lehotu uplatňovania sankcií až na tri roky.
17:57 Spojené štáty oznámili ďalší balík sankcií namierených proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Ich cieľom je zabrániť obchádzaniu predchádzajúcich postihov uvalených Washingtonom. Informovala o tom dnes agentúra Reuters, podľa ktorej sa USA v posledných dňoch vlády prezidenta Joea Bidena snažia vyvinúť väčší tlak na Moskvu.
Americké ministerstvo financií vo vyhlásení uviedlo, že Washington ukladá dodatočné sankcie na takmer 100 subjektov už predtým zaradených na americký sankčný zoznam s cieľom zvýšiť riziko takzvaných sekundárnych sankcií. Tie majú postihovať tretie strany podieľajúce sa na činnosti primárne sankcionovaných subjektov. Medzi takmer stovkou týchto subjektov sú ruské banky a spoločnosti pôsobiace v ruskom energetickom sektore.
Opatrenie prichádza v posledných dňoch vlády prezidenta Joea Bidena. Novozvolený prezident Donald Trump sa do Bieleho domu vráti 20. januára.
Washington podľa vyhlásenia tiež prijal opatrenia proti systému obchádzania sankcií vytvorenému medzi subjektmi v Rusku a Číne a proti Keremet Bank, finančnej inštitúcii so sídlom v Kirgizsku, ktorá koordinovala svoje kroky s ruskými predstaviteľmi a bankou na sankčnom zozname USA s cieľom obchádzať sankcie.
„Naším cieľom pri dnešnom prijatí týchto opatrení je dať finančným inštitúciám, ale aj spoločnostiam jasne najavo, že obchodovaním s Ruskom, ktoré podporuje jeho vojensko-priemyselný komplex, sa samy vystavujú riziku sankcií,“ povedal novinárom činiteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.
Ministerstvo financií ďalej uviedlo, že americké ministerstvo zahraničných vecí vydá vlastné nové sankcie voči viac ako 150 subjektom a osobám.
17:41 Rusko a Ukrajina v rámci prvej tohtoročnej výmeny vojnových zajatcov prepustili po 25 zajatých vojakov. V stredu to potvrdili obe krajiny, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Tisícky zajatých vojakov sa v rámci desiatok takýchto výmen vrátili od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Podľa AFP ide o vzácnu formu spolupráce medzi Moskvou a Kyjevom počas takmer tri roky trvajúcich bojov.
„Výsledkom vyjednávacieho procesu sa 25 ruských vojakov vrátilo z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Výmenou bolo odovzdaných 25 ukrajinských vojakov,“ uviedlo na platforme Telegram ruské ministerstvo obrany.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že na Ukrajinu sa vracia 25 vojakov vrátane dvoch, ktorí bojovali v oceliarňach Azovstaľ v meste Mariupol na juhu Ukrajiny. Mesto dobyli ruské jednotky v máji 2022.
„Návrat našich ľudí domov je niečo, na čom Ukrajina neustále pracuje, a nezastavíme sa, kým nevrátime späť všetkých našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.
Ukrajinský prezident zverejnil tiež fotografie oslobodených vojakov. Bolo na nich vidieť aj muža, ktorý sa práve podroboval lekárskej prehliadke, ako aj ďalšieho, ktorý sedel vo vozidle a v rukách zvieral ukrajinskú vlajku, píše AFP.
Rusko uviedlo, že jeho vojakom sa dostáva „nevyhnutnej psychologickej a zdravotníckej pomoci“ v Bielorusku pred ich návratom do vlasti.
Obe strany zároveň potvrdili, že dohodu o výmene vojnových zajatcov sprostredkovali Spojené arabské emiráty (SAE).
16:50 Česko za rok 2024 dostalo z fondu EÚ 372 miliónov korún (takmer 15 miliónov eur) ako kompenzáciu za svoju vojenskú pomoc Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie je to už takmer 29 miliónov eur. V stredu to v tlačovej správe uviedlo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Českej republike bolo ku koncu roka 2024 za dodávky materiálu vyplatených zvyšných 127 miliónov korún. Celkovo za rok 2024 ČR dostala 372 miliónov korún a ďalšie refundácie budú nasledovať opäť v tomto roku,“ avizoval rezort.
Za roky 2022 až 2023 Česko získalo 360 miliónov, celková doterajšia suma tak predstavuje viac než 730 miliónov korún (takmer 29 miliónov eur). Preplácanie by podľa ministerstva malo pokračovať minimálne do roku 2027.
„Podpora Ukrajiny pomocou dodávok vojenského materiálu predstavuje pre napadnutú krajinu vo vojne veľmi zásadnú pomoc. Musíme preto celkom určite pokračovať aj naďalej. Vítam, že EÚ vníma dôležitosť podpory a náklady refunduje,“ uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová s tým, že Česko tak neoslabuje vlastnú obranyschopnosť, ale finančnú kompenzáciu môže použiť na nákup nového vojenského materiálu.
16:24 Na Ukrajinu sa už dostalo na 80 percent munície sľúbenej Kyjevu v rámci českej iniciatívy. Webu Jevropejska pravda to povedal v dnes zverejnenom rozhovore ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Iniciatívu označil za veľmi užitočnú a Česku za ňu poďakoval. Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie bolo ku koncu minulého roka do krajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii, dodaných 520-tisíc delostreleckých granátov kalibru 155 mm a významné množstvo nábojov ďalších kalibrov.
„Na Ukrajinu sa už podarilo dodať na 80 percent toho, čo bolo sľúbené. Česká strana splnila svoj sľub a do konca roku 2024 dodala 520-tisíc nábojov kalibru 155 mm a veľké množstvo ďalších kalibrov. Ale potvrdili mi, že všetky sľúbené granáty rôznych kalibrov boli zakúpené,“ uviedol Sybiha. Teraz ide podľa neho o dokončenie ich dodávky na Ukrajinu. Množstvo ani typ ďalších granátov nešpecifikoval.
Česko na veci spolupracuje predovšetkým s Holandskom a Dánskom, zháňa pritom pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie.
15:01 Rusko a Ukrajina podnikli prvú výmenu zajatcov v tomto roku. Domov sa vracia 25 Rusov a 25 Ukrajincov, uviedlo ruské ministerstvo obrany a potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Výmenu zajatcov sprostredkovali podobne ako v predchádzajúcich prípadoch Spojené arabské emiráty (SAE).
„Ukrajina neustále pracuje na návrate svojich ľudí domov. Nezastavíme sa, kým neprivedieme späť všetkých našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram. Medzi oslobodenými z ruského zajatia sú podľa neho vojaci, ako aj civilisti. „Majú vážne zranenia a choroby. Každý z nich dostane všetku potrebnú starostlivosť,“ zdôraznil.
Všetci ruskí vojaci prepustení z ukrajinského zajatia sa teraz nachádzajú v Bielorusku, odkiaľ budú prepravení do Ruska, aby pokračovali v liečbe a zotavovaní, uviedlo ruské ministerstvo.
14:30 Európa musí zvýšiť svoje vojenské výdavky a lepšie koordinovať svoju obranu vzhľadom na hybridné hrozby zo strany Ruska, povedal fínsky prezident Alexander Stubb pre spravodajskú stanicu Euronews. „Historické prázdniny sa už skončili", uviedol po utorkovom stretnutí lídrov NATO z krajín hraničiacich s Baltským morom.
Obavy o bezpečnosť regiónu v ostatných mesiacoch stúpli po poškodení niekoľkých podmorských telekomunikačných a elektrických káblov. Tieto incidenty sú podľa odborníkov a politikov súčasťou hybridných vojnových akcií organizovaných Ruskom.
„V tomto konkrétnom momente prichádza z Ruskej federácie veľa nekalých úmyslov a je to nový normál, s ktorým musíme žiť," povedal Stubb pre Euronews. Európa potrebuje „lepšie spojiť našu obranu" a úzko spolupracovať so Spojenými štátmi, dodal fínsky prezident.
13:58 Poľské predsedníctvo bude pracovať na urýchlení ukrajinskej cesty do Európskej únie, uviedol dnes vo Varšave poľský premiér Donald Tusk po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Poľsko, ktoré teraz predsedá Rade EÚ, je jedným z hlavných spojencov Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii.

12:50 Vo Volgograde na juhu Ruska dnes ráno vypukol požiar v rafinérii patriacej spoločnosti Lukoil, uviedol volgogradský server v1.ru. Očití svedkovia sa na sociálnych sieťach podelili o zábery. Mestské úrady tvrdia, že príčiny požiaru zisťujú, ale už je podľa nich jasné, že nijako nesúviseli s vonkajším pôsobením. Na podnik Lukoilu vlani útočili ukrajinské drony a dvakrát ho poškodili, pripomenul server The Moscow Times.
Požiar podľa očitých svedkov vypukol okolo štvrtej ráno miestneho času (okolo 02: 00 SEČ). Na záberoch sú vidieť obrovské plamene a k nebi stúpa hustý dym. Úrady tvrdia, že teraz je už všetko uhasené a požiar sa zaobišiel bez obetí a ranených.
Volgogradská rafinéria Lukoilu je najväčší výrobca pohonných hmôt na juhu Ruska, jej kapacita predstavuje 14,8 milióna ton. Vlani ukrajinské drony zaútočili na podnik dvakrát, vo februári a v máji, pričom sa im podarilo vyradiť na niekoľko dní z prevádzky časť závodu, pripomenul server The Moscow Times.
11:54 Ruské ministerstvo obrany potvrdilo raketový útok na „kriticky dôležité zariadenia plynovej a energetickej infraštruktúry, ktoré zabezpečujú fungovanie ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu“. Ciele ani ďalšie podrobnosti o útoku neuviedlo.
„Ďalší masívny ruský úder. Sme uprostred zimy a cieľ pre Rusov zostáva rovnaký: naša energetika. Medzi ciele patrí plynárenská infraštruktúra a energetické zariadenia, ktoré ľuďom zabezpečujú normálny život,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti. Zdôraznil potrebu neustále posilňovať protivzdušnú obranu krajiny a opäť pripomenul západným partnerom, že ešte úplne nesplnili všetky predtým poskytnuté sľuby v tomto smere. Kyjevu ide aj o licencie na výrobu zbraní protivzdušnej a protiraketovej obrany. „Sme vďační všetkým, ktorí nášmu štátu pomáhajú. Ale nejde len o nás. Práve teraz obrana Ukrajiny ukazuje, či Európa a demokratický svet vo všeobecnosti sú schopné spoľahlivo a nadlho ukončiť vojny,“ dodal.
10:45 Nemecko sa chystá dodať Ukrajine ďalších 60 riadených striel pre systémy IRIS-T, aby posilnilo jej protivzdušnú obranu proti ruským útokom. Zásielka v hodnote 60 miliónov eur podľa informácií agentúry DPA pochádza zo zásob nemeckých ozbrojených síl, píše TASR.
Rozhodnutie Berlína nadväzuje na utorňajšiu návštevu ministra obrany Borisa Pistoriusa v Kyjeve, kde rokoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vzhľadom na zložitú situáciu na Ukrajine bolo prijaté DPA bez toho, aby bolo úplne doriešené refinancovanie.
Pistorius počas návštevy Ukrajinu ubezpečil o podpore Nemecka aj po nadchádzajúcich predčasných voľbách 23. februára. Takisto podľa svojich slov dúfa, že Nemecko nájde spôsob, ako poskytnúť Ukrajine avizovanú podporu v hodnote troch miliárd eur. Rokovania o tom pokračujú, keďže Nemecko nemá po rozpade vládnej koalície schválený riadny rozpočet na rok 2025.
10:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina čelí takmer tri roky ruskej invázii, dnes pricestoval do Poľska. Uviedol to podľa ukrajinských médií prezidentov hovorca Serhij Nykyforov. Zelenskyj má vo Varšave rokovať s premiérom Donaldom Tuskom a so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom.
„Vojna, zbrane, sankcie, dejiny a oslabenie ruskej energetiky ako nástroja financovania vojny,“ uviedol o témach rokovania šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. „Všetci potrebujú slabého (ruského prezidenta Vladimira) Putina a silnú Európu,“ dodal.
Práve obrana pred Ruskom má byť hlavnou témou stretnutia.
10:20 Po príchode Donalda Trumpa do Bieleho domu sa očakáva zmena amerického postoja k rusko-ukrajinskej vojne, jedna vec však takmer určite zostane rovnaká: v Kyjeve by mali naďalej počúvať z Washingtonu reči o potrebe výraznej zmeny v pravidlách mobilizácie. Dá sa povedať, že kosa narazila na kameň, pretože v napadnutom štáte existuje výrazný nesúhlas s dôrazným odporúčaním USA, aby do armády povolávali najmladších Ukrajincov.

9:48 Kam privedie svet súperenie veľmocí? Podpora ruskej agresie proti Ukrajine zo strany Číny, ale tiež Iránu a Severnej Kórey, je hlboko znepokojujúci strategický vývoj. Takto to vidí Andrew Shearer, šéf Úradu národného spravodajstva, čo je austrálska tajná služba.

9:00 Rusko dnes uskutočnilo masívny letecký útok na Ukrajinu, ktorý ju donútil k preventívnemu prerušeniu dodávok elektriny vo viacerých oblastiach. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom informovala agentúra AP.
„Nepriateľ pokračuje v terorizovaní Ukrajincov,“ napísal na facebooku ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko a vyzval občanov, aby počas útoku zostali v krytoch. Spoločnosť Ukrenerho, prevádzkovateľ ukrajinskej rozvodnej siete, informovala o výpadkoch elektriny v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej a Kirovohradskej oblasti.
Úrady vo Ľvovskej oblasti na západe východoeurópskej krajiny, ktorá už takmer tri roky čelí ruskej agresii, zase oznámili, že boli zasiahnuté dve zariadenia kritickej infraštruktúry.
„Do tohto útoku bolo zapojených viac ako 40 striel vrátane balistických rakiet. Najmenej 30 z nich bolo zničených. Taktiež bolo vypustených vyše 70 ruských útočných dronov,“ uviedol Zelenskyj na sieti X.
Dnešný útok tak ďalej zvýšil tlak na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktorá je veľmi častým cieľom ruských útokov, podotýka AP.
8:55 Zastavenie tranzitu ropy cez ropovod Družba by zo strany Ukrajiny znamenalo porušenie Zmluvy o energetickej charte a tiež Asociačnej dohody s Európskou úniou. Ako referuje ukrajinská agentúra Interfax, priznal to samotný ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.
„Tranzit ropy cez územie Ukrajiny sa uskutočňuje v súlade s ustanoveniami Zmluvy o energetickej charte a Asociačnej dohody s EÚ o zabezpečení slobody tranzitu a tiež spĺňa podmienky šiesteho balíka sankcií EÚ,“ povedal Šmyhaľ počas „hodiny otázok o vláde“ v ukrajinskom parlamente.
Šmyhaľ zdôraznil, že porušenie medzinárodných záväzkov zo strany Ukrajiny by sa mohlo použiť ako základ na vyvodenie zodpovednosti za zastavenie nepretržitých dodávok ropy, najmä do Maďarska, Slovenska a Česka. Naznačil, že v súdnych sporoch by na to Ukrajina mohla finančne doplatiť.
8:40 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) označila „Belgorodskú ľudovú republiku“ (BĽR) za „teroristickú organizáciu“, v utorok to uviedli ruské médiá. Fiktívna entita vznikla ako internetový mém.
BĽR doplnila zoznam teroristických skupín FSB v rámci „Medzinárodnej organizácie vytvorenej vo forme sociálneho hnutia Fórum slobodných štátov PostRuska“. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa považujú za teroristické, pretože sa zasadzujú za rozpustenie Ruskej federácie.
Mnohé z organizácií takéto obvinenia odmietajú s tým, že sa snažia chrániť práva pôvodného obyvateľstva v Rusku a ich cieľom nie je podporovať separatizmus.
Fiktívna entita BĽR vznikla ako internetový mém, ktorý sa na ukrajinských sociálnych sieťach objavil ako reakcia na úspech ozbrojených skupín v Belgorodskej oblasti na juhozápade Ruska po invázii Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.
Jej vlajku tvorí belaso-žlto-čierna horizontálna trikolóra s nápisom v azbuke „Belgorodskaja narodnaja respublika“ a znak belgorodskej oblasti uprostred. Názov paroduje samozvané Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku na východe Ukrajiny. Obe vytvorili promoskovskí separatisti v roku 2014 a ich nezávislosť Moskva uznala iba krátko pred začiatkom invázie na Ukrajinu. Túto časť Ukrajiny Kremeľ neskôr anektoval po sporných referendách, ktoré neuznáva Kyjev ani Západ.
Mém však získal dostatočnú popularitu na to, aby v polovici roku 2022 gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladko verejne poprel klebety o BĽR, píše Moscow Times. Google Maps fiktívnu adresu BĽR umiestnil do ruskej pohraničnej dediny Bezymeno a spája ju s ukrajinskou webovou iniciatívou „Chcem žiť“. Je určená pre ruských vojakov, ktorí sa snažia prebehnúť na druhú stranu. Ukrajinské sily tiež údajne distribuovali v oblasti letáky, v ktorých vyzývali obyvateľov, aby vyvesili jej vlajku alebo napísali BNR na strechy domov a vyhli sa tak útokom dronov.
7:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina čelí takmer tri roky ruskej invázii, dnes navštívi Varšavu. Podľa agentúry Reuters to oznámil úrad poľského premiéra Donalda Tuska.
Podrobnosti k ceste do poľskej metropoly Reuters neuviedol. Dá sa očakávať, že k hlavným témam stretnutia bude patriť obrana pred Ruskom. Tusk v poslednom čase opakovane nalieha na západných predstaviteľov, že Ukrajina teraz viac ako kedykoľvek predtým potrebuje podporu. Rovnaké výzvy robí aj Zelenskyj, keďže ukrajinská armáda posledné mesiace ustupuje pred ruskými silami.
Návšteva sa koná len krátko po tom, ako ukrajinské úrady povolili prvé exhumácie Poliakov zavraždených za druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na Volyni, čo je teraz územie na západe Ukrajiny. Historický spor kalil vzťahy Kyjeva a Varšavy, ktorá patrí k hlavným podporovateľom Ukrajiny pri obrane pred súčasnou ruskou vojenskou agresiou. Tusk ukrajinské rozhodnutie označil za prelomové.
7:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 580 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 812 670, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty a 52 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 780 tankov, 20 348 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 975 delostreleckých systémov.
6:55 Blízky poradca ruského prezidenta Vladimira Putina a bývalý tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev v utorok vyhlásil, že Ukrajina a Moldavsko by v budúcnosti mohli úplne prísť o svoju nezávislosť. Uviedol to v rozhovore pre bulvárny denník Komsomoľskaja Pravda.
„Nie je vylúčené, že Ukrajina tento rok prestane existovať,“ vyhlásil Patrušev. Na svoje tvrdenia však neposkytol žiadne dôkazy a vysvetlil ich tým, že Ukrajinu k zániku dovedie „rusofóbia a neonacistická ideológia“. Moskva sa takýmito obvineniami pravidelne snaží ospravedlniť svoju inváziu na Ukrajinu.
V súvislosti s Moldavskom je podľa neho pravdepodobné, „že sa pripojí k inému štátu alebo úplne prestane existovať“. Naznačil, že snaha Moldavska o členstvo v Európskej únii by napriek nesúhlasu Ruska mohla viesť k úplnému zániku krajiny. Svoj výrok taktiež bližšie nevysvetlil.
V moldavskom proruskom separatistickom regióne Podnestersko sa však nachádza približne 1500 ruských vojakov a niektorí experti sa domnievajú, že Rusko by prostredníctvom neho mohlo v budúcnosti eskalovať napätie.
V rozhovore taktiež zopakoval tvrdenia ruského vedenia a vyhlásil, že Moskva bude súhlasiť iba s takou mierovou dohodou, ktorá zaručí, že si Rusko ponechá kontrolu nad ilegálne anektovaným ukrajinským Krymským polostrovom a nad Doneckou, Luhanskou, Chersonskou a Záporožskou oblasťou, píše DPA.
V súvislosti s plánmi novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny Patrušev predpokladá, že rozhovory o Ukrajine medzi Ruskom a USA by sa mali uskutočniť bez účasti iných západných štátov. Podľa neho Moskva nemá o čom diskutovať s Britániou alebo Európskou úniou.
6:45 Ukrajinské úrady v stredu vyhlásili letecký poplach pre celú krajinu po tom, čo kyjevské vzdušné sily varovali pred prichádzajúcimi raketami.
„Kryvyj Rih, kryte sa! Vaším smerom letí strela z juhu,“ varovali ukrajinské vzdušné sily mesto v centrálnej časti Ukrajiny v príspevku na platforme Telegram. Zároveň upozorňovali na rakety smerujúce na Černigovskú oblasť na severe, Poltavskú oblasť v centrálnej časti Ukrajiny a tiež Mykolajivskú oblasť na juhu. „Skupina riadených striel“ smerovala aj na hlavné mesto Kyjev, uviedla armáda.
Varovania prišli iba deň po tom, čo Ukrajina oznámila najrozsiahlejšie letecké útoky na ruské územie počas vojny, ktorá sa začala vo februári 2022. Pri náletoch zasiahla továrne a energetické uzly vzdialené stovky kilometrov od frontovej línie.
Ruská armáda obvinila Kyjev, že pri jednom z úderov použila rakety dodané Spojenými štátmi a Britániou. V reakcii na to následne prisľúbila, že útok „nezostane bez odpovede“, pripomína AFP.
6:30 Austrália v stredu vyhlásila, že v súčasnosti nevylučuje žiadne možné kroky krajiny v súvislosti s údajným zabitím jedného z jej občanov ruskými silami. Moskva podľa všetkého zajala Austrálčana Oscara Jenkinsa na Ukrajine, kde bojoval na strane Kyjeva.
Ministerka zahraničných vecí Penny Wongová uviedla, že vláda „usilovne“ pracuje na overení správy o smrti Jenkinsa. Austrálska televízia Channel Seven s odvolaním sa na nemenované zdroje tvrdí, že sa našlo jeho telo, no zatiaľ nedošlo k oficiálnemu potvrdeniu identity.
V decembri minulého roka sa na internete objavilo video, na ktorom Jenkinsa vypočúva a udiera do tváre muž hovoriaci po rusky. Austrálčan údajne bojoval vo vojne na Ukrajine na strane ukrajinských síl, píše AFP.
Wongová pre americkú televíznu stanicu ABC News uviedla, že tento týždeň bol vo veci predvolaný ruský veľvyslanec. Zároveň zdôraznila, že aktuálne „nie sú vylúčené žiadne potenciálne kroky krajiny“, pokiaľ dôjde k potvrdeniu správ.
Austrálsky premiér Anthony Albanese vyhlásil, že vláda je veľmi znepokojená. „Počkáme si na fakty, no pokiaľ utrpel Oscar Jenkins odsúdeniahodnú ujmu, austrálska vláda podnikne tie najprísnejšie možné kroky,“ povedal novinárom.
Ministerka zahraničných vecí prízvukovala, že Rusko je povinné zaobchádzať s vojnovými zajatcami v súlade s medzinárodným právom.
Vzťahy medzi Moskvou a Austráliou sú už dlhé roky napäté, pripomenula ministerka. Spomenula pritom inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, či zostrelenie letu MH17 spoločnosti Malaysia Airlines z roku 2014 raketovým systémom zem-vzduch, ktorý podľa všetkého patril ozbrojeným silám Ruskej federácie. Pri havárii MH17 nad východnou Ukrajinou zahynulo 298 ľudí na palube vrátane 38 Austrálčanov.
„Austrália udržiavala s Ruskom diplomatické vzťahy… za rôznych vlád,“ podčiarkla Wongová. „Zvážime však všetky možnosti, keď získame fakty a overíme, čo sa s pánom Jenkinsom skutočne stalo,“ uzavrela ministerka a dodala, že v myšlienkach je s rodinou Austrálčana.
6:20 Kam privedie svet súperenie veľmocí? Podpora ruskej agresie proti Ukrajine zo strany Číny, ale tiež Iránu a Severnej Kórey, je hlboko znepokojujúci strategický vývoj. Takto to vidí Andrew Shearer, šéf Úradu národného spravodajstva, čo je austrálska tajná služba.

6:00 Velenie ukrajinskej armády od minulého roka hromadne presúva z letectva k pozemným silám vojenský personál, aby doplnil bojové brigády, napísal v utorok server Ukrainska pravda s odvolaním sa na leteckého technika Vitalija Horževského a nemenovaného dôstojníka vzdušných síl. Generálny štáb medzitým uviedol, že neplánuje presun nedostatkových špecialistov, ktorí obsluhujú lietadlá. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj večer povedal, že požiadal veliteľa letectva, aby všetko objasnil a neznižoval počet odborníkov, ktorých vzdušné sily potrebujú.
Posledný rozkaz hlavného veliteľa ukrajinskej armády Oleksandra Sýrskeho o presune personálu dostali jednotky vzdušných síl 11. januára, píše Ukrainska pravda a dodáva, že podľa jej zdroja by malo byť prevelených vyše 5 000 vojakov. Horževskyj, ktorého sa vraj prevelenie tiež týka, tvrdí, že už vlani bolo z jeho jednotky presunutých k pozemným silám 250 ľudí a tento rok by ich malo byť vyše 200.
„Chápem, že musíme brániť našu krajinu, ale letectvo je tiež potrebné. Musí byť neustále udržiavané v bojovej pohotovosti. Výcvik leteckého špecialistu nie je jeden rok prípravy a praxe,“ uviedol Horževskyj. Ukrainska pravda ďalej píše, že sa presuny týkajú niekoľkých brigád letectva. „Naposledy nám povedali, že presúvajú ‚nedôležitých špecialistov‘. Ale pochopte: protilietadlový raketový systém je kolektívna zbraň. Aj keď odoberieme vodiča alebo strážneho, účinnosť jednotky klesne,“ povedal nemenovaný dôstojník.
Generálny štáb medzitým na Facebooku oznámil, že presuny vysoko nedostatkových špecialistov z letectva k peším jednotkám neplánuje a naopak, vzdušné sily navyšujú počet technického a leteckého personálu. „Zároveň určité kategórie personálu vzdušných síl, ale aj ďalších zložiek ukrajinskej armády, po predbežnom výcviku vo výcvikových strediskách posilňujú pozemné jednotky, výsadkové a útočné vojská atď.,“ uviedlo velenie ukrajinskej armády vo vyhlásení.
Situácia na fronte je podľa neho ťažká a na mnohých miestach chýba pechota. Presuny sú tak vynúteným krokom k posilneniu obrany, uviedol generálny štáb a dodal, že hlavný veliteľ ukrajinskej armády zakázal presuny technologických špecialistov a tých, ktorí podstúpili výcvik za hranicami na zahraničnej vojenskej technike.
„Dnes bolo veľa rôznych informácií, pobúrení, diskusií ohľadom presunov. Dal som pokyn na objasnenie všetkého verejnosti a na to, aby sme neznižovali počty špecialistov, ktoré vzdušné sily potrebujú na plnenie bojových úloh,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve. Dodal, že sa to týka letectva, protivzdušnej obrany aj takzvaných mobilných palebných skupín.
Rusko začalo rozsiahlu inváziu do krajiny 24. februára 2022. Ukrajinci nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré svoje územia dobyli späť. Moskva však okupuje rozsiahlu časť ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily podľa médií postupujú na východe krajiny najrýchlejšie od prvých týždňov invázie.
Bezprostredne po vpáde ruských vojsk narukovalo mnoho Ukrajincov do armády dobrovoľne. Krajina však neskôr začala čeliť nedostatku vojakov, ktorí vlasť bránia pred väčšou a lepšie vybavenou ruskou inváznou armádou. Obe strany tiež podľa dostupných informácií zaznamenali vysoké straty. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlani podpísal zákon, ktorý mení pravidlá mobilizácie a má uľahčiť povolávanie mužov do zbrane. Znížil tiež povolávací vek z 27 na 25 rokov.