„Poliaci pomáhajú Ukrajine od prvého dňa vojny a naša podpora bude pokračovať. Táto vojna sa skončí, pre Ukrajinu a Západ víťazne, sme si istí, že táto agresia bude porazená,“ uviedol poľský premiér na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským vodcom.
Obaja štátnici spolu hovorili práve o posilnení vzájomnej spolupráce, okrem iného pokiaľ ide o dodávky zbraní či následnú rekonštrukciu Ukrajiny. Riešili aj nástup Trumpovej administratívy. „Spojené štáty sú naším partnerom, garantom stability, sú najväčším darcom Ukrajiny, vďaka nim môžeme bojovať proti ruskej agresii,“ povedal Zelenskyj s tým, že budú s Američanmi aj naďalej spolupracovať. „Nechceme ale len, aby vojna skončila, chceme, aby bol mier spravodlivý a trvalý a zaručil, že sa Rusi nevrátia,“ dodal.
Zelenského návšteva prichádza len pár dní po tom, ako Tusk privítal rozhodnutie ukrajinských úradov povoliť prvé exhumácie Poliakov zavraždených za druhej svetovej vojny nacionalistami z Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na Volyni. Toto územie, ktoré bolo súčasťou predvojnového Poľska sa teraz nachádza na západe Ukrajiny. Historický spor kalil vzťahy Kyjeva a Varšavy.
Dnes poľský premiér na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským uviedol, že obe strany „nájdu spoločný jazyk a metódy rokovaní v otázke volyňského zločinu a citlivých otázok našej histórie“. „Budeme Ukrajine pomáhať, ale budeme tiež dbať na naše národné záujmy a toho sú si vedomé obe strany,“ povedal Tusk.
Zelenskyj následne poznamenal, že na detailoch už pracujú obe ministerstvá kultúry, ktoré majú záležitosť na starosti. "Musíme sa posunúť vpred. Sme susedia a Rusko je naša najväčšia hrozba. Táto hrozba existuje dnes, bude existovať aj zajtra a my musíme urobiť všetko pre posilnenie našej spolupráce, "dodal ukrajinský prezident.
Poľsko tvrdí, že na Volyni, ktorá bývala súčasťou predvojnového Poľska, ukrajinskí nacionalisti zabili počas druhej svetovej vojny desiatky tisíc Poliakov. Pri odvetných akciách poľského odboja prišli o život aj tisícky Ukrajincov. Poľský parlament uznal masakry za „etnické čistky nesúce črty genocídy“. Ukrajina toto tvrdenie neprijala a často o volyňských masakroch hovorí ako o súčasti konfliktu medzi Poľskom a Ukrajinou, ktorý zasiahol oba národy.
Obeťami sa na Volyni v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Presný počet mŕtvych nie je známy, historici odhadujú, že o život prišlo 50.000 až 120.000 Poliakov, vrátane žien a detí.
Rusko začalo rozsiahlu vojenskú agresiu proti Ukrajine 24. februára 2022. Spojené štáty sa pod vedením súčasného prezidenta Joea Bidena postavili na stranu Kyjeva, ktorý podporujú okrem iného dodávkami vojenskej techniky a zbraní. Nie je však isté, či bude pomoc USA pokračovať rovnakým tempom aj za Trumpa, ktorý sa prezidentského úradu ujme 20. januára. Výšku americkej pomoci Trump v minulosti kritizoval a vyhlásil, že chce vojnu rýchlo ukončiť.
Čítajte aj V4 na pokraji zániku. Poľsko mení geopolitickú stratégiu, oživuje historické aliancie