Bek už v minulom roku opakovane zdôraznil, že na prvom mieste musí byť najrozšírenejšia reč na svete, ktorou je anglický jazyk. „Čo sa týka výuky cudzích jazykov, ja budem určite zastávať to, aby prvý povinný jazyk bola nevyhnutne angličtina. Považujem za bizarné, aby sa dnes v niektorých školách začínalo napríklad s ruštinou," citoval ho vo februári 2024 server Seznam Zprávy.
V Česku sa jeden cudzí jazyk vyučuje na základnej škole, starším žiakom pribúda ešte jeden jazyk, pričom dostávajú na výber. Popri angličtine sa zaujímajú hlavne o nemčinu, francúzštinu a španielčinu. Samozrejme, že sa môžu učiť aj ruštinu. V tejto súvislosti zazneli hlasy, že by bolo vhodné oželieť druhý povinný cudzí jazyk pre žiakov vyšších ročníkov škôl a radšej zaviesť hodinu konverzácie v angličtine.

Súčasťou návrhu školskej reformy, ktorú Bek teraz predstavil, je zavedenie povinnej výuky angličtiny už pre prvákov na základných školách. „Na druhom stupni škôl od 7. ročníka pribudne povinný druhý jazyk. Školy však budú ponúkať len francúzštinu, nemčinu a španielčinu. Ostatné jazyky vrátane ruštiny z ponuky vypadnú," ozrejmil návrh ministra školstva server iDNES. „Nie je to politicky motivované," ubezpečil Bek v zjavnej narážke na to, ako česká vláda dôrazne odsudzuje napadnutie Ukrajiny ruskou armádou. (Dovedna sa na českých základných školách učí až jedenásť jazykov.)
Bek argumentuje tým, že angličtina, nemčina, francúzština a španielčina sú jazyky globálneho využitia a sú kľúčové z pohľadu Európskej únie. Poznamenal, že významná reforma sa nejde realizovať rýchlo, pretože pre školy bude záväzná až od roku 2034. Treba však upozorniť, či sa to naozaj udeje, pretože dovtedy je ešte veľa času, pričom na jeseň tohto roku sa uskutočnia voľby do Poslaneckej snemovne, po ktorých sa očakáva zmena vlády. Budúcim premiérom sa s veľkou pravdepodobnosťou stane líder opozičného hnutia ANO Andrej Babiš. Zatiaľ nie je známe, čo si o pláne súčasného šéfa rezortu školstva myslí.
Server iDNES oslovil pár riaditeľov základných škôl, ktorí naznačili, že na ich pôde klesá záujem o ruštinu medzi žiakmi. Na druhej strane z údajov Českej školskej inšpekcie zo školského roku 2022/2023 vyplýva, že ruský jazyk je po nemčine druhý najčastejší cudzí jazyk, ktorý si deti zvolia ako doplnok k angličtine.
Kritici ministrovho zámeru poukazujú na to, že v Česku žije veľa Ukrajincov, s ktorými sa domáci ľudia lepšie dohovoria po rusky ako v angličtine. Keď sa vojna skončí, nepochybne sa začnú vracať do vlasti, ale určite mnohí z nich sa budú snažiť zostať na českom území. Istotne pôjde o výrazný počet s prihliadnutím na to, že v Českej republike sa nachádza až 390-tisíc utečencov z Ukrajiny. Len v samotnej Prahe ich je približne 100-tisíc, čo je porovnateľné s ich počtom na celom Slovensku.
Ďalšie argumenty môžu znieť, že nová generácia príde o možnosť bezprostredného spoznávania ruskej literatúry a podobne. Rovnako to platí o výhode znalosti ruštiny v obchodnom styku. A dá sa usudzovať, že Bekovmu návrhu sa nemohli potešiť v českých tajných službách. Či už v civilnej Bezpečnostnej informačnej službe alebo v armádnom Vojenskom spravodajstve. Je verejné tajomstvo, že obe spravodajské služby hľadajú uchádzačov do zamestnania aj medzi Čechmi, ktorí ovládajú cudzie jazyky, ktorými sú zvlášť ruština, čínština a arabčina. Tajné služby bez pracovníkov s touto jazykovou výbavou nemôžu fungovať, keď odkrývajú činnosť zahraničných agentov z východu a ruskojazyčných skupín organizovaného zločinu.
Mimochodom, napríklad v Izraeli, ktorí je obklopený viacerými nepriateľskými štátmi v regióne, veľmi dobre vedia, čo robia na školách: arabčina je dlhodobo v židovskom štáte povinný cudzí jazyk v školských laviciach. Riadia sa princípom, že je výborné poznať reč ľudí, ktorí pre nich predstavujú existenčné riziko.
Faktom je, že cudzie jazyky niekedy takpovediac pykajú za rinčanie zbraní. V niekdajšom Československu sa to ukázalo po skončení druhej svetovej vojny. Nemčina ako reč nacistického agresora sa po roku 1945 prestala vyučovať na základných i stredných školách. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa otvorili dvere ruštine tak, že sa stala povinným jazykom pre všetkých školákov. Naopak, angličtina, ktorá dnes dominuje aj na Slovensku, sa v období totality nachádza v úzadí; žiaci sa k nej dostávali len na malom počte vybraných škôl.