1058. deň: Ukrajinské drony napadli ďalšie kľúčové podniky v Rusku: Úrady hlásia požiare

Čítajte viac 1057. deň: Rusi masívne útočili na ukrajinskú energetiku, Kyjev prerušil dodávky elektriny

20:32 Ruská komisárka pre ľudské práva Taťiana Moskaľkovová vo štvrtok oznámila, že s ukrajinským ombudsmanom Dmytrom Lubinecom diskutovali o pátraní po nezvestných obyvateľoch v ruskej Kurskej oblasti. Časti tejto oblasti Ukrajina po prekvapivej ofenzíve kontroluje od augusta 2024.

Moskaľkovová na sociálnych sieťach označila spoločnú diskusiu s Lubinecom za „veľký krok k posilneniu dôvery a realizácii konkrétnych spoločných činov“. Ukrajinský ombudsman dodal, že obe strany debatovali o „návrate zadržiavaných civilných občanov“ a tiež sa „dohodli na pokračovaní vzájomnej výmeny informácii týkajúcich sa pátrania po nezvestných osobách z radov vojnových zajatcov“.

Lubinec uviedol, že štvrtkové rozhovory iniciovala ukrajinská strana s cieľom zlepšiť podmienky pre vojnových zajatcov a ich návrat domov.

Obaja predstavitelia potvrdili, že na stretnutí sa po prvýkrát zúčastnili aj vedúci regionálnych delegácií Červeného kríža pre Ukrajinu, Rusko a Bielorusko.

Podľa Kyjeva zostáva v časti v Kurskej oblasti, ktorú ovláda Ukrajina, približne 2000 ruských civilistov. Moskva však uviedla, že ruská polícia dostala od augusta správy o 1174 nezvestných osobách z tejto oblasti, pričom sa doposiaľ našlo len 240 z nich. Moskaľkovová v januári zverejnila zoznam vyše 500 mien stále nezvestných osôb a priznala, že nie je úplný. V novembri Ukrajina odovzdala Rusku 46 obyvateľov Kurskej oblasti, ktorých vrátila cez Bielorusko. (tasr)

18:33 Organizácia Spojených národov (OSN) vo štvrtok vyzvala medzinárodné spoločenstvo na poskytnutie 3,3 miliardy dolárov (3,2 miliárd eur) na pomoc Ukrajincom utekajúcim pred vojnou v ich krajine. TASR píše podľa správy agentúry DPA. „Nemali by sme zabúdať na ľudí. Trpia,“ uviedol na tlačovej konferencii v Kyjeve vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Počas svojej návštevy Ukrajiny cestoval Grandi do regiónov v blízkosti frontovej línie a oblastí pri ruských hraniciach. Tiež rokoval s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.

Plán OSN na rok 2025 zahŕňa dodanie pomoci pre približne šesť miliónov ľudí na Ukrajine, predovšetkým poskytnutím potravín, lekárskej starostlivosti, prístrešia, hotovosti a iných vecí. Plán sa zameriava najmä na zraniteľné skupiny, ako sú deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím. Okrem toho dostanú ďalšie dva milióny utečencov v 11 hostiteľských krajinách prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti.

Minulý rok OSN poskytla viac než trom miliónom obyvateľom Ukrajiny potraviny a necelým šiestim miliónom vodu i sanitárne a hygienické potreby. Týkalo sa to predovšetkým ľudí žijúcich v blízkosti frontovej línie. Ďalšie približne tri milióny Ukrajincov dostali v roku 2024 podporu na ubytovanie a vzdelávanie a OSN im tiež poskytlo lekársku pomoc.

16:23 Britský premiér Keir Starmer na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že britská vláda dodá Ukrajine nový mobilný systém protivzdušnej obrany, ktorý bude „vyvinutý podľa potrieb Ukrajiny“.

Zelenskyj uviedol, že so Starmerom hovoril o želaní Kyjeva, aby v prípade mieru boli na Ukrajine rozmiestnené mierové jednotky zo Západu. Británia zváži praktické prostriedky na zabezpečenie spravodlivého a trvajúceho mieru, ktorý zabezpečí bezpečnosť a nezávislosť Ukrajiny aj jej právo zvoliť si vlastnú budúcnosť, vyhlásil Starmer. Britský premiér však neuviedol podrobnosti o tom, aké opatrenia podporuje.

Čítajte aj Bez USA to nepôjde. Expert: Pre mierovú misiu na Ukrajine bude potrebných 150 000 vojakov

16:20 Ukrajinci, ktorí stratili blízkych príbuzných počas ruskej invázie, môžu podávať žiadosti prostredníctvom mechanizmu, ktorý už prijal tisíce žiadostí o náhradu škôd.

Register škôd pre Ukrajinu bol otvorený v Haagu v apríli minulého roka a je navrhnutý tak, aby fungoval ako záznam všetkých oprávnených nárokov na náhradu škôd, strát a zranení po útoku Ruska na svojho suseda z 24. februára 2022.

„Od dnešného dňa môžu rodinní príslušníci, ktorí stratili blízkeho príbuzného v dôsledku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu, žiadať odškodnenie za svoju vlastnú duševnú bolesť a utrpenie podaním žiadosti,“ uviedol register.

„Toto predstavuje významný krok vpred pri riešení obrovského osobného utrpenia spôsobeného ruskou agresiou, ktorý poskytuje rodinám cestu k nájdeniu spravodlivosti a uznania za ich hlbokú stratu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Register, ktorý vytvorila Rada Európy a pripojila sa k nemu aj Európska únia, v konečnom dôsledku určí finančnú čiastku s cieľom získať reparácie z Moskvy.

16:11 Ukrajina vo štvrtok potvrdila, že jej sily zasiahli ropný sklad na západe Ruska. Úrady už predtým informovali, že drony zapríčinili požiar vo Voronežskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Ukrajinské sily zasiahli dovedna troma dronmi ropný sklad Liskinskaja, ktorý podľa Ukrajinského generálneho štábu využíva ruská armáda. Na mieste následne vypukol rozsiahly požiar, doplnil. Ide tak o najnovší vzdušný útok Kyjeva na ruskú energetickú sieť a vojenské objekty v rámci ťaženia Ukrajiny, ktoré sa tento týždeň vystupňovalo.

15:40 Nemecko do konca januára rozmiestni systém protivzdušnej obrany Patriot v meste Rzesów, ktoré sa nachádza blízko slovenských a ukrajinských hraníc. Uviedol to nemecký minister obrany Boris Pistorius počas tohtotýždňovej návštevy Varšavy. Informuje o tom vo štvrtok spravodajca TASR podľa správy Poľskej televízie (TVP).

Systém má chrániť letisko Rzesów-Jasionka na juhovýchode Poľska počas nasledujúcich šiestich mesiacov. Letisko, ktoré sa nachádza približne 80 kilometrov od hraníc so Slovenskom a s Ukrajinou, je dôležitým logistickým bodom, cez ktorý prúdi vojenská pomoc Ukrajine. „Viac než 90% pomoci Ukrajine smeruje cez Poľsko, takže táto pomoc spojencov je viac než vítaná,“ uviedol podľa TVP poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz.

Rzesów je tiež prestupným miestom zahraničných delegácií, ktoré odtiaľ vlakom pokračujú na návštevy Kyjeva. Od decembra ho chráni aj nórsky systém protivzdušnej obrany NASAMS.

14:45 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok odmietol obvinenia poľského premiéra Donalda Tuska, ktorý v stredu vyhlásil, že Moskva plánovala viesť rozsiahlu „teroristickú kampaň“ proti leteckým spoločnostiam v Poľsku a po celom svete. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nie je to nič viac ako ďalšie úplne nepodložené obvinenie voči Rusku,“ vyhlásil Peskov.

Poľský premiér počas stredajšej návštevy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Varšave obvinil Rusko z plánovaných útokov na letecké spoločnosti.

Čítajte aj Tusk: Kyjev vojnu vyhrá, Poľsko urýchli ukrajinskú cestu do EÚ. Obvinil Rusko z plánovania teroristických útokov

14:33 Britský premiér Keir Starmer a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísali v Kyjeve zmluvu o „partnerstve na sto rokov“ v oblasti obrany, vedy, energetiky a obchodu. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Dnes je naozaj historický deň. Náš vzťah je bližší ako kedykoľvek predtým,“ povedal Zelenskyj novinárom po podpise dohody. Starmer, ktorý dnes prišiel do Kyjeva na vopred neohlásenú návštevu, dodal, že Británia bude s Ukrajinou spolupracovať na krokoch, ktoré budú dostatočne silné, aby zaručili ukrajinskú bezpečnosť.

Starmer na spoločnej tlačovej konferencii tiež uviedol, že britská vláda dodá Ukrajine nový mobilný systém protivzdušnej obrany, ktorý bude „vyvinutý podľa potrieb Ukrajiny“.

14:30 Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) v piatok na tlačovej konferencii v Košiciach vyhlásil, že v súčasnosti hľadajú nový termín na stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje TASR.

Čítajte viac Fico hľadá iný termín na stretnutie so Zelenským. Vláda podporí výstavbu nájomných bytov v Košiciach

13:58 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová vo štvrtok kritizovala Západ z „nepodložených“ obvinení v prípade poškodených podmorských káblov v Baltskom mori. NATO viní z ich poškodenia tzv. ruskú tieňovú flotilu. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a TASS.

„Reálnym cieľom tohto všetkého je akýmkoľvek spôsobom obmedziť vývoz ruskej ropy…a vytvoriť predpoklady pre zavedenie svojvoľných obmedzení medzinárodnej lodnej dopravy v Baltskom mori,“ povedala Zacharovová. Podľa ruskej hovorkyne „západné štáty podkopávajú globálnu energetickú bezpečnosť“.

Fínska polícia v decembri zadržala ropný tanker Eagle S, ktorý je pravdepodobne súčasťou tzv. ruskej tieňovej flotily. Moskva používa tieto lode často v zlom technickom stave na obchádzanie sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu, napríklad pri preprave ropy. Eagle S zadržali pre poškodenia elektrického vedenia Estlink 2 medzi Fínskom a Estónskom a niekoľkých telekomunikačných káblov.

Čítajte aj Fínsko zadržiava ruský tanker, je natoľko poškodený, že nesmie vyplávať. Dôkazy o sabotáži v Balte pribúdajú

12:22 V centre ukrajinského hlavného mesta, do ktorého dnes pricestovali britský premiér Keir Starmer a taliansky minister obrany Guido Crosetto, dopoludnia zneli sirény a výbuchy. Podľa kyjevského starostu Vitalija Klička zasahovala protivzdušná obrana. Ukrajinské letectvo predtým varovalo, že sa k metropole od východu blíži nepriateľský dron.

„V centre hlavného mesta zasahuje protivzdušná obrana. Zostaňte v krytoch!“ vyzval Kličko obyvateľov Kyjeva, zatiaľ čo dron podľa agentúry AFP preletel nad centrom metropoly.

Britský premiér Keir Starmer, ktorý pricestoval do Kyjeva na svoju prvú návštevu ako predseda britskej vlády, uviedol, že chce Ukrajine poskytnúť podporu, aby bola vo vojne s Ruskom v čo najsilnejšom postavení. Britskú podporu Starmer vyjadruje v Kyjeve krátko pred návratom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, upozornili tlačové agentúry.

„Je veľmi dôležité, aby sme zabezpečili, že Ukrajina bude v najsilnejšej možnej pozícii. To je dôvod, prečo som viedol také intenzívne diskusie s prezidentom Volodymyrom Zelenským od vtedy, čo som sa stal premiérom, a znovu s ním budem rokovať tu v Kyjeve,“ povedal Starmer novinárom po návšteve kyjevskej nemocnice špecializovanej na liečbu popálenín. „Prešli sme v tomto konflikte dlhú cestu. Nesmieme poľaviť,“ zdôraznil podľa agentúry Reuters. Británia patrí k najväčším zástancom Ukrajiny už od vpádu ruských vojsk pred takmer tromi rokmi.

12:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že novozvolený americký prezident Donald Trump potrebuje pripraviť pre Ukrajinu skutočné bezpečnostné záruky a prinútiť ruského diktátora Vladimira Putina ukončiť vojnu. Zdôraznil tiež, že Európa si bez ukrajinského vojska neporadí s ruskou armádou, pretože je početnejšia, povedal v rozhovore pre poľské médiá.

Čítajte viac Zelenskyj: Európa nemá proti Rusku šancu, bez nás si neporadí. Prezradil detaily rozhovoru s Ficom

10:55 Ruský prezident Vladimir Putin bude v prípadných rokovaniach s budúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom trvať na tom, aby Ukrajina nikdy nevstúpila do NATO a stala sa neutrálnym štátom s obmedzenou armádou. Tvrdia to nemenované zdroje citované agentúrou Bloomberg, informuje TASR.

Čítajte viac Čo chce Putin diktovať Ukrajine? Na stretnutí s Trumpom bude žiadať tieto veci, prezradili zdroje pre Bloomberg

10:40 Ukrajinská armáda vo štvrtok oznámila, že zajala 27 vojakov v ruskej Kurskej oblasti, kde bojuje od augusta 2024. Ukrajina tiež informovala o útoku na továreň na výrobu pušného prachu v ruskej Tambovskej oblasti. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Armáda vo vyhlásení tvrdí, že zajatí vojaci pochádzajú z rôznych oblastí Ruska, ako aj z Ruskom anektovaného Krymského polostrova. „Keď sa dostali do ťažkej bojovej situácie, rozhodli sa správne – dobrovoľne zložili zbrane, čo im zachránilo život,“ dodala ukrajinská armáda. Na zverejnenom videu sa zajatí vojaci identifikujú menom a hodnosťou, píše AFP.

9:45 „Viac ako desať bezpilotných lietadiel počas noci zaútočilo na tri okresy Voronežskej oblasti. Veľká časť sa sústredila na sklad pohonných hmôt v Liskinskom okrese,“ napísal dnes na telegrame gubernátor Alexander Gusev, ktorý o požiari skladu informoval už v stredu večer. Nálet sa podľa neho obišiel bez obetí a ranených. Hasiči sa stále snažia uhasiť požiar viacerých nádrží, a to aj za pomoci dvoch požiarnych vlakov. K ohňu mieria aj posily s dvoma susednými regiónmi, dodal.

Na sociálnych sieťach a v médiách sa objavili zábery požiaru skladu palív v meste Liski, ktoré sa nachádza viac ako 100 kilometrov južne od Voroneži. Podľa sociálnych sietí sklad pohonných látok zasiahli tri drony, napísal server BBC News. Gubernátor Gusev ubezpečil, že požiar nijako neovplyvní dostupnosť pohonných látok v oblasti.

9:05 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na štvrtok zničila 34 z 55 ruských dronov, ďalších 18 bezpilotných lietadiel sa zrútilo bez spôsobenia škôd, uviedlo ukrajinské letectvo na sociálnej sieti. Drony podľa regionálnych úradov poškodili energetickú infraštruktúru v Poltavskej oblasti, ležiacej na severovýchode centrálnej časti krajiny.

Drony boli podľa letectva zostrelené nad 11 oblasťami krajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii. Do odrazenia náletov sa zapojili aj stíhačky.

„Poltavskú oblasť počas noci napadli nepriateľské bezpilotné lietadlá. Protivzdušná obrana zasahovala. Našťastie nie sú obete a zranenia. Trosky dronov poškodili energetickú infraštruktúru,“ uviedla oblastná správa, podľa ktorej zostávajú bez elektrického prúdu viac ako tri stovky odberateľov.

Už v stredu večer niekoľko dronov zasiahlo hospodárstvo v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, kde poškodili aj sklad s viac ako 2 000 tonami kukurice. Drony poškodili tiež niekoľko domov v Charkovskej a Poltavskej oblasti, dodal denník Ukrajinska pravda na svojom serveri.

8:50 Veľká továreň na strelný prach v Tambovskej oblasti v strednej časti Ruska sa stala terčom útoku. Informoval o tom Andrij Kovalenko, šéf ukrajinského centra proti dezinformáciám, ktorý však nepripísal priamu zodpovednosť za útok Ukrajine a neuviedol ani, aké mal útok dôsledky, napísala agentúra Reuters.

„Tento podnik je jedným z hlavných dodávateľov výbušných materiálov pre armádu Ruskej federácie,“ napísal Kovalenko na svojom účte na telegrame. „Po začiatku plnohodnotnej vojny na Ukrajine sa výroba vo fabrike podstatne zvýšila,“ dodal.

Podľa serveru RBK-Ukrajina bola v Tambovskej oblasti počuť série explózií v blízkosti mesta Kotovsk a dediny Kuzmino-Gat, kde stojí továreň na strelný prach. Na telegrame a v miestnych médiách sa objavili informácie, že sa Tambovská oblasť stala terčom mohutného útoku.

Ukrajina a Rusko v priebehu vojny pravidelne útočia na vojenské výrobné zariadenia hlboko na území druhej strany.

8:40 Súd v Lotyšsku poslal v stredu bývalého sovietskeho dôstojníka na osem rokov do väzenia za špionáž v prospech Ruska. Informovala o tom lotyšská agentúra LETA.

Ruský občan má 72 rokov a v Lotyšsku zostala žiť po odchode z ozbrojených síl a zániku ZSSR. Súd ho uznal za vinného zo zhromažďovania verejne dostupných informácií o politických procesoch, kritickej infraštruktúre a vojenských objektoch v blízkosti letiska v Rige.

Podľa rozsudku okresného súdu v Rige ich odovzdal zástupcovi ruskej tajnej služby počas návštevy v ruskej exkláve Kaliningrad. Obžalobe sa nepodarilo určiť presné množstvo poskytnutých informácii vzhľadom na to, že špionáž trvala počas dlhého časového obdobia a že odsúdený ich získaval počas osobnej cesty do Ruska.

Muža zadržali ešte v decembri 2023. Pri prehliadke jeho garáže sa našlo 136 nábojov, 975-gramovú nálož trhaviny hexogén a štyri nálože TNT s hmotnosťou takmer 760 gramov.

Lotyšsko bolo súčasťou Sovietskeho zväzu od roku 1940 až do jeho rozpadu v roku 1991. V tomto období bola mnoho Lotyšov deportovaných na Sibír a na jeho územie sa prisťahovalo mnoho ruskojazčných obyvateľov. Doteraz tam žije početná ruská menšina.

8:30 Ukrajinský pluk Azov počas bojov pri meste Toreck v Doneckej oblasti zajal 23 ruských vojakov. Uviedla to v stredu Národná garda Ukrajiny, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

Niektorí ruskí vojaci sa vzdali dobrovoľne, zatiaľ čo iných našli ukrytých v pivniciach alebo ich zajali počas útokov. Zajatci, ktorých zadržala 12. brigáda pluku Azov, sú údajne v uspokojivom stave. Národná garda potvrdila, že zajatci odovzdajú príslušným orgánom. „Dúfame, že budú čoskoro vymenení za ukrajinských obrancov držaných v zajatí,“ uviedla.

Ukrajina a Rusko si v stredu vymenili po 25 vojnových zajatcov. Na slobodu sa dostali ukrajinskí vojaci zajatí v Charkovskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že medzi nimi sú aj obrancovia oceliarne Azovstaľ v meste Mariupoľ.

8:25 Predseda opozičného hnutia ANO a bývalý premiér ČR Andrej Babiš sa domnieva, že do jesenných parlamentných volieb americký prezident Donald Trump vyrieši vojnu na Ukrajine. Povedal to v rozhovore s ČTK. O tom, akým spôsobom tak Trump urobí, nemá konkrétnu predstavu, nepochybuje však, že svoj sľub, že vojnu ukončí, naplní.

Ukrajina sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, a to aj vďaka vojenskej a ďalšej pomoci zo Západu, predovšetkým od Spojených štátov. Trump sa vráti do Bieleho domu 20. januára. Kyjev doteraz ruské návrhy odmietal ako kapituláciu. Minulý týždeň nastupujúca americká hlava štátu povedala, že dúfa, že sa podarí uzavrieť prímerie do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po nástupe do úradu.

„To bude vyriešené. Trump to vyrieši,“ povedal Babiš na otázku, ako sa hnutie ANO pri prípadnej opätovnej účasti vo vláde ku konfliktu postaví. „My sme tu pre Českú republiku. Tejto vláde strašne vojna vyhovuje, aby o nej stále hovorila, aby nemusela hovoriť o tom, čo všetko tu spôsobila,“ poznamenal Babiš. „Nechcite pochybovať o prezidentovi Trumpovi, že to nesplní,“ dodal.

Na inauguráciu nového amerického prezidenta Babiš nevyrazí, a to podľa svojich slov kvôli práci na volebnom programe hnutia ANO a príprave kampane. „Ide tam namiesto mňa (europoslankyňa) Klára Dostálová,“ poznamenal.

8:10 Do ukrajinského hlavného mesta Kyjeva dnes na vopred neohlásenú návštevu prišiel britský premiér Keir Starmer. Za šedivého a mrazivého rána ho na kyjevskej stanici privítali veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Ukrajine Martin Harris a ukrajinský vyslanec v Londýne a bývalý šéf ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj.

Spojenci Kyjeva sa pred Trumpovou inauguráciou snažia Ukrajinu čo najviac podporiť s cieľom zabezpečiť jej čo najsilnejšiu pozíciu pre prípadné budúce rokovania o ukončení vojny. Ukrajinský prezident Zelenskyj uviedol, že pri akomkoľvek mierovom rokovaní by Ukrajina potrebovala záruky ohľadom svojej budúcej ochrany pred oveľa väčším susedom.

Británia tvrdí, že jej storočný záväzok je súčasťou týchto záruk a pomôže zabezpečiť, aby Ukrajina „už nikdy nebola zraniteľná voči takej brutalite, akú jej spôsobilo Rusko“, ktoré v roku 2014 anektovalo Krym a vo februári 2022 začalo inváziu na celú Ukrajinu.

Dohoda o „partnerstve na sto rokov“ podľa AP zaväzuje obe strany k obrannej spolupráci – najmä v oblasti námornej bezpečnosti proti ruským aktivitám v Baltickom, Čiernom a Azovskom mori – a v oblasti technologických projektov vrátane bezpilotných lietadiel, ktoré sa stali životne dôležitou zbraňou. Zmluva tiež zahŕňa systém, ktorý má pomôcť sledovať ukradnuté ukrajinské obilie vyvážané Ruskom z okupovaných častí krajiny.

„Putinova snaha odtrhnúť Ukrajinu od jej najbližších partnerov bola monumentálnym strategickým zlyhaním. Namiesto toho sme si bližšie ako kedykoľvek predtým a toto partnerstvo posunie naše priateľstvo na ďalšiu úroveň,“ uviedol Starmer pred návštevou v Kyjeve.

„Nejde len o súčasnosť, ale aj o investíciu do našich dvoch krajín pre budúce storočie, ktorá spojí technologický rozvoj, vedecký pokrok a kultúrne výmeny a využije pre ďalšie generácie fenomenálne inovácie, ktoré Ukrajina v posledných rokoch predviedla,“ dodal Starmer.

Zelenskyj uviedol, že so Starmerom budú rokovať aj o pláne navrhnutom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, podľa ktorého by na Ukrajine boli umiestnené jednotky Francúzska a ďalších západných krajín, ktoré by dohliadali na dohodu o prímerí.

Zelenskyj uviedol, že každý takýto návrh by mal ísť ruka v ruke s časovým plánom vstupu Ukrajiny do NATO. Tridsaťdva členských krajín aliancie tvrdí, že Ukrajina raz vstúpi do NATO, ale nie skôr, ako po skončení vojny. Zdá sa však, že Trump sympatizuje s Putinovým postojom, že by Ukrajina súčasťou NATO byť nemala, dodala agentúra AP.

7:25 Komunálne služby v Kyjeve začnú s odstraňovaním zničených áut, ktoré v uliciach zostávajú po ruských útokoch. Na facebooku o tom informoval nový šéf kyjevskej mestskej vojenskej správy Tymur Tkačenko. Podľa neho po meste stojí takýchto vrakov viac ako tisíc.

„Z väčšiny z nich sa stali symboly zločinu suseda-teroristu,“ napísal Tkačenko v príspevku. Kyjev je od začiatku celoplošnej ruskej invázie v roku 2022 veľmi často cieľom ruských dronových a raketových útokov.

Podľa Tkačenka mnoho týchto vrakov predstavuje pre fungovanie mesta problém, pretože obmedzujú prejazd vozidiel záchranných zložiek. Zároveň vraj kazia vzhľad ulíc a dvorov.

7:00 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 480 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 814 150, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 11 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a 40 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 791 tankov, 20 368 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 015 delostreleckých systémov.

6:25 Do Kyjeva dnes na vopred neohlásenú návštevu prišiel britský premiér Keir Starmer, píše agentúra AP. Sľúbi počas nej, že Británia pomôže s garanciou bezpečnosti Ukrajiny po ďalších sto rokov. Starmer sa na svoju prvú cestu do Kyjeva v úlohe šéfa britského kabinetu vydal len niekoľko dní pred nástupom zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Britská vláda uviedla, že Starmer s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podpíše zmluvu o „partnerstve na sto rokov“ v oblasti obrany, vedy, energetiky a obchodu.

Británia podľa AP Ukrajine od začiatku celoplošnej ruskej invázie vo februári 2022 prisľúbila vojenskú a civilnú pomoc vo výške 12,8 miliardy libier. Viac ako 50.000 ukrajinských vojakov absolvovalo v Británii výcvik. Dnes má Starmer oznámiť ďalší balík v hodnote 40 miliónov libier určený na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Hoci Británia patrí ku krajinám, ktoré Kyjevu poskytujú veľkú vojenskú pomoc, zďaleka sa nevyrovná Spojeným štátom. Ďalší osud americkej podpory Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii je však neistý, pretože v pondelok do prezidentského úradu nastúpi Donald Trump, ktorý objem americkej pomoci kritizuje a hovorí, že chce vojnu rýchlo ukončiť. Zatiaľ však nezverejnil svoj plán, ako to chce dosiahnuť. Plánuje sa stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Starmer na čele britskej vlády stojí od vlaňajšieho júla. Na Ukrajinu, ktorá od februára 2022 čelí ruskej invázii, išiel predvlani ešte ako líder opozície. Od nástupu do premiérskej funkcie so Zelenským dvakrát rokoval v Londýne.

6:00 Ukrajinská armáda má v súčasnosti 880 000 vojakov, ruské invázne vojská približne 600 000. Ale ukrajinské ozbrojené sily bránia celú krajinu a nepriateľ je koncentrovaný na určitých miestach, takže na niektorých úsekoch frontovej línie má početnú prevahu. Povedal to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa takto vyjadril po rokovaní s poľským premiérom Donaldom Tuskom vo Varšave.

Podľa serveru RBK-Ukrajina, Zelenskyj spomenul počet vojakov v odpovedi na otázku o možnom nasadení zahraničného kontingentu na Ukrajine. O tom sa podľa neho uvažuje v rámci „budúceho programu“ týkajúceho sa rozmiestnenia síl a prostriedkov, píše web.

Podľa serveru Ukrajinska pravda Zelenskyj spomenul situáciu po vojne a povedal, že o otázke mierových síl na Ukrajine rokuje so spojencami Kyjeva, ale ide zatiaľ len o „všeobecné veci“ a mohol by to byť ďalší bod bezpečnostných záruk.

Ukrajina podľa neho podporuje myšlienku zahraničného kontingentu, ale bude najskôr potrebné vedieť, aký by mohol byť. A tiež, aká bude ukrajinská armáda. Je to podľa neho práve rozsiahle vojsko, ktoré nepriateľa zadržiava. „Dnes je to jediná garancia bezpečnosti. Plus pomoc a zbrane od našich partnerov. Preto, ako udržať veľkú armádu, je tiež súčasťou týchto dohôd,“ dodal prezident podľa RBK-Ukrajina.

Možnosť nasadenia zahraničných vojakov na Ukrajine spomenul prvýkrát vlani vo februári francúzsky prezident Emmanuel Macron. Zelenskyj tento týždeň podľa agentúry AP povedal, že s šéfom Elyzejského paláca rokoval o možnosti rozmiestnenia západných jednotiek na Ukrajine, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, ktorá by ukončila ruskú vojenskú agresiu.