1060. deň: Obete a zranení po útoku na Kyjev. Moskva tvrdí, že zasiahla výrobcu rakiet ako odvetu za útoky americkými raketami ATACMS

Obete a zranených si vyžiadal v sobotu skoro ráno ruský útok v centre Kyjeva. Na hlavné mesto smerovali nepriateľské rakety a drony, proti ktorým podľa starostu Vitalija Klička zasahovala protivzdušná obrana. Ruská armáda v sobotu vyhlásila, že zasiahla ukrajinského výrobcu rakiet v Kyjeve ako odvetu za ukrajinské útoky americkými raketami ATACMS.

18.01.2025 05:55 , aktualizované: 19:35
ruský útok, Kyjev, vojna, Ukrajina, rusko, Foto: ,
Úspešný presun personálu, vozidiel a materiálov z Talianska do Rumunska demonštruje výnimočnú schopnosť NRDC-ITA, as #ARF HQ, koordinovať a realizovať rozsiahle nasadenie v celej Európe.
debata (118)

Najdôležitejšie udalosti

Po ruskom útoku na Kyjev.
Po ruskom útoku na Kyjev.
+14Po ruskom útoku na Kyjev.
Ukrajinské drony verzus ruský obrnený konvoj. Výsledok...
Video
Drony 38. brigády ukrajinskej námornej pechoty na bojisku. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany.
Kryvyi Rih Čítajte viac 1059. deň: Ukrajina útočila dronmi v ruskej Kalužskej oblasti. Fico telefonoval so Scholzom o plyne z Ukrajiny

19:35 Podľa bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej Ukrajina nemôže zostať nezávislým štátom bez podpory zo strany Spojených štátov amerických a Severoatlantickej aliancie. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje denník Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Angela Merkelová Čítajte viac Merkelová: Ukrajina ako samostatný štát neprežije bez podpory USA a NATO

17:55 Stovky švédskych vojakov prišli v sobotu do Lotyšska, aby sa pripojili k tamojšej armádnej brigáde NATO vedenej Kanadou a pozostávajúcej z približne 3500 vojakov z 13 členských krajín. Štokholm to označil za svoju dosiaľ najpočetnejšiu i najvýznamnejšiu operáciu v rámci Severoatlantickej aliancie.

Loď s vojakmi a vybavením motorizovaného pešieho práporu doplávala v sobotu skoro ráno do prístavu v lotyšskom hlavnom meste Riga, a to v sprievode švédskeho letectva aj jednotiek švédskeho a lotyšského námorníctva, oznámila švédska armáda.

Misia pozostávajúca z 550 švédskych vojakov prispeje podľa švédskej armády k odstrašeniu i obrane Aliancie a zabezpečí stabilitu v regióne, pričom „predstavuje dosiaľ najväčší (takýto) záväzok Švédska od jeho (vlaňajšieho) vstupu do NATO“.

Agentúra DPA uvádza, že je to vôbec prvýkrát od vlaňajšieho vstupu Švédska do NATO, čo táto severská krajina nasadila svojich vojakov do inej členskej krajiny Aliancie.

Švédski vojaci sa v Lotyšsku pripájajú k jednej z ôsmich brigád NATO na východnom krídle aliancie. Ich prápor je dislokovaný pri meste Ádaži neďaleko Rigy. Vyslanie vojakov schválil v decembri švédsky parlament.

„Posilnenie oddielov NATO v Lotyšsku švédskymi vojakmi je veľmi dôležité pre bezpečnosť nášho regiónu aj podporu našich spoločných obranných schopností,“ uviedla lotyšská premiérka Evika Siliňová. Lotyšský minister obrany Andris Spruds nasadenie švédskych vojakov označil za jasný znak toho, že „Aliancia je jednotná a na akékoľvek nepriateľské akcie zo strany Ruska jasne zareaguje“.

Švédsko vstúpilo do NATO v marci 2024, čím sa stalo 32. členom tejto Aliancie. O vstup do NATO zažiadala táto severská krajina už v roku 2022 spoločne so susedným Fínskom. Obe krajiny, ktoré boli dovtedy neutrálne, sa pre takýto krok rozhodli po vypuknutí ruskej invázii na Ukrajinu. Fínsko vstúpilo do Aliancie už na jar 2023, Švédsko naopak muselo dlho čakať na schválenie svojho členstva Tureckom a Maďarskom.

Lotyšsko leží na tzv. východnom krídle NATO, pričom hraničí ako s Ruskom aj s jeho spojencom Bieloruskom. Lotyšská vláda pritom vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej vlastnej bezpečnosti, približuje DPA.

Nemecké stíhačky Eurofighter striehnu na Rusov nad Pobaltím
Video

16:55 Na Červenom námestí v ruskom meste Kursk demonštrovalo niekoľko desiatok ľudí z troch okresov Kurskej oblasti, v ktorých od začiatku minulého augusta bojujú ukrajinské jednotky. Demonštrantov, ktorí sa sťažujú na problémy s peniazmi a bývaním, sa pokúšal upokojiť úradujúci gubernátor Alexander Chinštejn. S odvolaním sa na informácie z miestnych médií a sociálnych sietí to na svojom webe napísal ruský denník Kommersant.

„Zostávame bezdomovci!“ kričala jedna z protestujúcich žien. Chinštejn sľuboval, že všetci dostanú certifikáty na bývanie. Tvrdil tiež, že zodpovednosť za situáciu nesú miestni skorumpovaní úradníci, ktorým podľa neho hrozí trestné stíhanie. Na budúci týždeň demonštrantom sľúbil pracovnú schôdzku a súčasne im pripomenul, že režim protiteroristickej operácie, vyhlásený v oblasti po vpáde ukrajinských síl, nedovoľuje zhromažďovať sa v počte väčšom ako 50 osôb.

Akokoľvek sú v Rusku za terajšej vojny proti Ukrajine protesty kvôli hrozbe tvrdého postihu veľmi zriedkavé, v Kursku ruskí vojnoví utečenci demonštrovali opakovane. Médiá špekulovali, že práve v snahe tlmiť nespokojnosť vymenil ruský prezident Vladimir Putin v závere minulého roka gubernátora Kurskej oblasti.

Ruskej armáde, ktorá pozvoľna postupuje na východe Ukrajiny, kde zaberá jednu dedinu za druhou, sa stále nepodarilo ukrajinské sily z Kurskej oblasti vytlačiť, a to ani za pomoci severokórejských vojakov, ktorí boli do bojov nasadení. Vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky.

Udržia sa Ukrajinci v Kurskej oblasti? Odrážajú mohutné ruské útoky
Video

16:50 Na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach vyzbierali 170 kilogramov vosku pre Ukrajinu. Poslúžia na výrobu zákopových sviečok. Ako informovala hovorkyňa UPJŠ Laura Hoľanová, v poradí druhá zbierka vosku pre Ukrajinu odštartovala na univerzite minulý rok v novembri. Na dve zberné miesta v priestoroch UPJŠ mohlo študentstvo a zamestnanectvo prinášať vosk, nedopálené i nové sviečky, a tiež kahance a čajové sviečky.

Prorektorka pre vedu, výskum a agendu projektov UPJŠ profesorka Renáta Oriňaková pred niekoľkými dňami prijala ambasádora Zakarpatska, odborného poradcu komisára pre práva detí a riaditeľa Združenia Feman, ktoré sa venuje pomoci Ukrajine, Eduarda Buraša. V rámci stretnutia mu odovzdala vyzbieraný vosk, ktorý bol následne prepravený do ukrajinského Užhorodu univerzitným vozidlom. „Prijímateľom tejto humanitárnej pomoci sú sestry Congregatio JESU (ženská rehoľná spoločnosť) Slovenská provincia, ktorá má v Užhorode svoje zastúpenie a pomáha vo viacerých oblastiach zabezpečovaním potrieb pre siroty, matky s deťmi, mládež, seniorov i vojnových veteránov,“ uviedol Buraš. Z vosku budú vyrobeno zákopové sviečky. Tie poskytnú teplo a svetlo ľuďom v oblastiach bez elektriny, najmä v zime sú dôležité pre prežitie obyvateľov zasiahnutých vojnovým konfliktom.

Ukrajinské drony verzus ruský obrnený konvoj. Výsledok...
Video

Vosk na Ukrajine budú variť v hrncoch do tekutého stavu. Prázdne plechovky od trvanlivých potravín vystelú kartónom a naň nalejú tekutý vosk. Zákopové sviečky sú v zime a nepriaznivom počasí užitočné pre vojakov v zákopoch, no pomáhajú napríklad aj ženám s deťmi, ktorým slúžia ako zdroj tepla a svetla, alebo na ohrev vody a potravín. „Sviečky vydržia horieť 16 až 18 hodín, v závislosti od veľkosti plechovky. Vďaka malým drôteným košíkom, ktoré sa položia nad túto zákopovú sviečku, je možné ohriať hrnček s vodou alebo mliekom. Matky takýmto spôsobom zohrievajú pre svoje deti nápoje a potravu,“ ozrejmil Buraš. Zdôraznil, že sviečky im pomáhajú prežiť.

Blato a zase blato na Donbase. Toto sú námorníci 'Donbaského mora'
Video

„Na UPJŠ sa pravidelne venujeme príprave charitatívnych projektov s cieľom podporiť Zákopové sviečky sa vyrábajú na Ukrajine. rôzne neziskové organizácie a občianske združenia zamerané na pomoc ľuďom v núdzi. Poďakovanie patrí našim zamestnancom a študentom, ktorí sa iniciatívne do takýchto projektov zapájajú, či už ako prispievatelia alebo organizátori. V druhom ročníku zbierky sme zaznamenali obrovský záujem verejnosti, za čo rovnako vyjadrujem poďakovanie v mene celej univerzity,“ vyjadrila sa Oriňaková. Do zbierky sa nezapojili len zamestnanci a študentstvo UPJŠ, ale aj rôzne organizácie, medzi nimi Úrad komisára pre deti, Základná škola Janka Francisciho Rimavského Hnúšťa a Stredná zdravotnícka škola sv. Alžbety Košice. Zbierka v sebe spojila ekologický aj humanitný rozmer, keďže pre niekoho prebytočný vosk a sviečky môže pomôcť ľuďom v krízovej situácii.

16:40 Nemecký minister obrany Boris Pistorius je otvorený vyslaniu nemeckých vojakov na Ukrajinu, aby tam pomohli zabezpečiť demilitarizovanú zónu, ak by sa s Ruskom dohodlo prímerie. Povedal to pre sobotňajšie vydanie denníka Süddeutsche Zeitung.

„Sme najväčším členom NATO v Európe. Je samozrejmé, že budeme mať svoju úlohu," odpovedal Pistorius na otázku o možnom rozmiestnení nemeckých jednotiek, ktoré by pomohli zabezpečiť nárazníkovú zónu medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by bola dohodnutá. O tejto otázke sa „bude diskutovať v náležitý čas," dodal.

V súvislosti s problematikou obranných výdavkov šéf nemeckého rezortu obrany uviedol: „Mali by sme hovoriť skôr o troch ako o dvoch percentách (HDP)." Nemecko v súčasnosti dáva na obranu približne dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Kancelár Olaf Scholz však začiatkom januára odmietol požiadavku novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby členské štáty NATO zvýšili výdavky na obranu na päť percent HDP. Pre Nemecko by to podľa neho znamenalo nájsť ďalších 150 miliárd eur ročne.

13:20 Ruské vojská dobyli ďalšie dve dediny na východe Ukrajiny, a to Vremivku a Petropavlivku v Doneckej oblasti, kam smeruje hlavný nápor ruskej ofenzívy. Na sociálnej sieti to oznámilo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské velenie naopak hovorí o ďalšom útoku na sklad pohonných hmôt v hĺbke Ruska.

NATO, Nemecko Čítajte viac Dajú európske štáty NATO viac peňazí na obranu? Trump to od nich žiada

V dôsledku útoku podniknutého špeciálnymi silami v spolupráci s ďalšími jednotkami začal horieť sklad energetickej spoločnosti Rosnefť v Kalužskej oblasti, uviedol generálny štáb. Sklad podľa neho zásoboval ruské jednotky bojujúce na Ukrajine. O útoku ukrajinských dronov na priemyselný areál v meste Ljudinovo informoval už v piatok neskoro večer gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša. Podľa sociálnych sietí horel sklad ropy.

Terčom útokov ukrajinských dronov sa v predchádzajúcich dňoch stali aj sklady pohonných hmôt vo Voronežskej a Tulskej oblasti v Rusku, kde rovnako vypukli požiare, napísal server RBK-Ukrajina.

13:00 Energetická bezpečnosť je hlavnou témou sobotňajších belehradských rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom. Agentúre MTI to povedal Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Súčasťou rokovaní Orbánovej pracovnej návštevy v Belehrade je bezpečnosť energetických dodávok oboch krajín a širšieho regiónu, ktorý v uplynulom období čelil viacerým vážnym výzvam, akými sú americké ropné sankcie či ukrajinské kroky na zamedzenie tranzitu ruského plynu, povedal Havasi.

„Na stretnutí v Belehrade sa bude diskutovať aj o maďarsko-srbských bilaterálnych vzťahoch; o hospodárskej, dopravnej a obrannej spolupráci medzi oboma krajinami,“ dodal hovorca.

12:30 Ruská armáda v sobotu vyhlásila, že zasiahla ukrajinského výrobcu rakiet v Kyjeve ako odvetu za ukrajinské útoky americkými raketami ATACMS.

„Ruské ozbrojené sily podnikli skupinový útok navádzanými zbraňami na ukrajinské vojenské priemyselné zariadenia,“ vrátane zariadenia v Kyjeve, ktoré navrhuje a vyrába rakety dlhého doletu, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Podľa ministerstva išlo o odvetu za to, že Ukrajina pri útokoch na ciele na ruskom území používa rakety dodávané USA.

Tak to sakra máte! Ruský exprezident zverejnil útok hypersonickou raketou
Video

Kyjevskí predstavitelia v sobotu ráno informovali o ruskom útoku na ukrajinské hlavné mesto. Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko oznámil, že útok si vyžiadal štyri obete, neskôr však na sieti Telegram uviedol, že štvrté úmrtie sa nepotvrdilo. Pri útoku sa zranili traja ľudia.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X napísal, že pri útoku boli poškodené obytné budovy, obchody, kaviarne, stanica metra a ďalšia civilná infraštruktúra.

„Napadnuté bolo aj Záporožie. Desať ľudí bolo zranených a mnoho ďalších môže byť uväznených pod troskami. Infraštruktúra je zničená, mnoho domov a obchodov je poškodených,“ dodal Zelenskyj.

Ombudsman Dmytro Lubinec na sociálnych sieťach napísal, že ruské útoky dronmi a následne balistickými strelami „len zdôrazňujú bezohľadnosť a barbarstvo nepriateľa,“ informuje Reuters.

11:55 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko omilostil 23 ľudí odsúdených za extrémistické trestné činy. S odvolaním sa na príslušný výnos to oznámila štátna agentúra Belta. V Bielorusku podľa ochrancov ľudských práv zostávajú za mrežami stovky politických väzňov. Niekoľko desiatok ľudí, ktorí sa dištancovali od svojho skoršieho odporu proti autoritárskemu režimu, Lukašenko prepustil na slobodu krátko pred konaním prezidentských volieb.

Milosť teraz dostali tri ženy a dve desiatky mužov. „Všetci si podali žiadosť o milosť, priznali vinu a oľutovali svoje činy,“ napísala štátna agentúra.

Po predchádzajúcich prezidentských voľbách v auguste 2020, v ktorých za víťaza úrady opäť vyhlásili Lukašenka, sa v krajine zdvihla proti režimu bezprecedentná vlna protestov. Do ulíc vyšli státisíce ľudí. Opozícia obvinila režim z falšovania výsledkov a za víťazku volieb označila Svjatlanu Cichanovskú, ktorá kandidovala namiesto svojho uväzneného manžela. Západ uvalil na Minsk sankcie, Lukašenko však s podporou Moskvy protesty potlačil a ich vodcov uväznil alebo donútil k odchodu z krajiny.

Nadchádzajúce prezidentské voľby sú v Bielorusku vypísané na 26. januára. Analytici neočakávajú, že by v nich zvíťazil niekto iný ako 70-ročný Lukašenko. Ten tak získa siedmy prezidentský mandát v rade.

Belarus Security Conference Čítajte viac Zostaň pri moci aj za cenu použitia sily, poúčal Lukašenko Porošenka. Diktátora v sebe nevidí, ale kto ho urazí, ten skončí za mrežami

11:50 Najmenej štyroch mŕtvych a troch zranených si v sobotu skoro ráno vyžiadal ruský útok v centre Kyjeva. Na sieti Telegram to oznámil šéf vojenskej správy mesta Tymur Tkačenko. Hlavné mesto zasiahli ruské rakety, napísala agentúra Unian. Proti nepriateľským dronom podľa starostu Vitalija Klička zasahovala protivzdušná obrana.

Ukrajinskí vojaci tvrdia, že v noci zostrelili 24 ruských dronov a dve rakety.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že nepriateľ v noci zaútočil na Ukrajinu 39 dronmi a štyrmi raketami Iskander-M či ich severokórejskou obdobou KN-23. Letectvo dodalo, že obrane sa podarilo zostreliť dve rakety a 24 dronov, ďalších 14 bezpilotných lietadiel sa zrútilo.

10:55 Zvolený americký prezident Donald Trump neukáže pred ruským prezidentom Vladimirom Putinom slabosť a nebude pred ním kapitulovať, keďže by to negatívne ovplyvnilo americké záujmy po celom svete, najmä pokiaľ ide o Čínu. V rozhovore s ČTK to povedal generálporučík amerického letectva vo výslužbe David Deptula.

Trump, Putin Čítajte viac Trump Putinovi neustúpi a neukáže slabosť, myslí si generálporučík z Púštnej búrky

10:40 Hackeri s väzbami na Rusko útočili na účty rôznych ministrov i ďalších osôb na komunikačnej aplikácii WhatsApp s cieľom získať ich údaje. Píše o tom denník The Guardian s odvolaním sa na britské Národné stredisko pre kybernetickú bezpečnosť (NCSC) a americkú spoločnosť Microsoft. Útoky podnikla hackerská skupina Star Blizzard napojená na ruskú tajnú službu FSB, uviedlo NCSC. Britský úrad obvinil hackerov zo snahy podkopať dôveru v politiku v Spojenom kráľovstve a podobne zmýšľajúcich krajinách.

DN - Whatsapp 2105015 1920 Čítajte viac Ruskí hackeri útočili na účty rôznych ministrov na aplikácii WhatsApp

9:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 340 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 817 160, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 delostreleckých systémov a 13 bezpilotných lietadiel.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 20 394 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 040 delostreleckých systémov a 22 579 bezpilotných lietadiel.

9:30 Zostanú na Ukrajine? Vrátia sa do vlasti? Odídu niekam inam, najskôr do slobodného štátu na Kórejskom polostrove? V hre sú v podstate len tri možnosti, ale v tejto chvíli sa vôbec nedá odhadnúť, ako bude znieť správna odpoveď. Ide o osud dvoch severokórejských vojakov, ktorých pred týždňom zajali príslušníci ukrajinských ozbrojených síl. Po zajatí vôbec prvých živých Severokórejčanov ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že je pripravený vymeniť ich za svojich obrancov vlasti, ktorí sa nachádzajú v ruskom zajatí.

Belgium EU Summit Ukraine Čítajte viac Čo urobí Zelenskyj s dvomi cennými zajatcami? Môže ich poslať na takmer istú smrť alebo zariadiť im šťastný život

8:10 Ukrajinský útok bezpilotnými lietadlami v piatok spôsobil požiar v priemyselnom areáli v Rusku, približne 170 kilometrov od hraníc, uviedli tamojšie úrady.

„V dôsledku dronového náletu v meste Ljudinovo vypukol požiar v areáli priemyselného podniku,“ oznámil gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša v príspevku na platforme Telegram. Neoverené videá na ruských sociálnych sieťach podľa AFP ukazujú požiar, ktorý údajne horel v ropnom sklade v Kalužskej oblasti.

Kyjev v uplynulých mesiacoch zintenzívnil svoje vzdušné útoky na ruské energetické a vojenské zariadenia. Nálety označuje za spravodlivú odvetu za pokračujúce útoky Ruska na ukrajinskú energetickú sieť a mestá, pripomína AFP.

Kyjevská armáda v posledných týždňoch zasiahla niekoľko ruských ropných skladov. V noci na utorok došlo k doposiaľ najväčšiemu raketovému úderu na ruské územie, pri ktorom použila Ukrajina aj Západom dodané rakety. Zasiahla chemický závod v Brianskej oblasti na hraniciach s Bieloruskom a Ukrajinou a ďalšie ciele v Saratovskej oblasti na juhozápade Ruska.

8:05 Osem zranených si vyžiadal ruský útok na mesto Záporožie na juhovýchode krajiny. Jedna žena je vo vážnom stave, napísal na telegrame šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, ktorý tiež zverejnil zábery spôsobených škôd. Rusko naopak hlási, že v noci na sobotu zničilo 46 ukrajinských dronov.

Ruská protivzdušná obrana v noci zničila 46 dronov, z toho 18 nad Brjanskou, 11 nad Kurskou, sedem nad Kalužskou, päť nad Tulskou, tri nad Belgorodskou a dva nad Voronežskou oblasťou, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Denník Kommersant upozornil, že päť zostrelených dronov hlásil aj gubernátor Smolenskej oblasti, no o nich sa ministerstvo obrany nezmienilo. Gubernátori Tulskej a Kalužskej oblasti informovali, že v dôsledku náletov vypukli v dvoch priemyselných podnikoch požiare, dodal denník.

7:45 Poľské nároky na reparácie za druhej svetovej vojny by mohlo Nemecko vyriešiť aj tým, že bude investovať do spoločnej obrany, povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski. Situáciu, s ktorou sa EÚ musí vyrovnávať kvôli ruskej agresii voči Ukrajine, prirovnal šéf poľskej diplomacie k pandémii covidu-19. „Pripravujete sa na niečo, čo nechcete,“ uviedol. Naznačil, že peniaze na európsku obranu by rovnako ako v prípade boja proti šíreniu koronavírusu mohli pochádzať zo spoločných európskych dlhopisov. „Peniaze musia prísť buď zo súčasného rozpočtu, alebo z dlhov. Inak to skrátka nejde,“ povedal Sikorski.

nemeckí vojaci, druha svetova vojna, Lublin Čítajte viac Poľsko stále žiada od Nemecka reparácie za II. svetovú vojnu. Načrtlo riešenie

6:39 V dôsledku ruského útoku v centre Kyjeva v sobotu skoro ráno zahynuli štyria ľudia. Oznámil to šéf vojenskej správy hlavného mesta Tymur Tkačenko na sieti Telegram. Starosta Vitalij Kličko podľa agentúry Reuters uviedol, že v okolí mesta bola uvedená do prevádzky protivzdušná obrana.

Tkačenko napísal, že k incidentu došlo v mestskej štvrti Ševčenkivský. Dodal, že padajúce trosky zasiahli tiež Desňanský rajón na druhom brehu Dnepra.

Podľa Klička boli v Ševčenkivskom rajóne rozbité okná, poškodená bola stanica metra a z jedného bytového domu vychádzal dym. Poškodené bolo tiež vodovodné potrubie. Približne hodinu bol v hlavnom meste vyhlásený letecký poplach.

V noci na piatok Ukrajina čelila náletom 50 ruských dronov, ruské vojská tiež odpálili dve rakety Iskander-M. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila nad 11 oblasťami 33 dronov, ďalších deväť sa zrútilo a jeden odletel smerom do Rumunska, uviedlo ukrajinské letectvo.

6:30 Po útoku ukrajinských bezpilotných lietadiel začal v sobotu skoro ráno horieť sklad pohonných hmôt v Tulskej oblasti južne od Moskvy, oznámili tamojšie úrady, uviedla agentúra DPA.

Oblastný gubernátor Dmitrij Miljajev na platforme Telegram napísal, že pri útoku na zariadenie nedošlo k žiadnym zraneniam. Doplnil tiež, že bolo zneškodnených päť ukrajinských dronov. Tieto informácie však nebolo možné nezávisle overiť.

Tulská oblasť, ktorá sa nachádza približne 160 kilometrov južne od Moskvy, sa stala terčom útoku len niekoľko hodín po dronovom nálete v Kalužskej oblasti. Podľa dostupných informácií došlo aj tam k požiaru ropného skladu, tvrdia miestne orgány.

Ukrajina sa za pomoci západných spojencov už takmer tri roky bráni pred ruskou inváziou. Útočí preto na rafinérie a sklady pohonných látok hlboko v ruskom vnútrozemí v snahe prerušiť dodávky pre ruskú armádu. Rusko sa zas zameriava na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a mestá.

5:55 Litva plánuje v rokoch 2026 až 2030 každý rok minúť päť až šesť percent svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na obranu. Podľa svetových agentúr to v piatok uviedol prezident Gitanas Nauséda. Tento rok sa pobaltská krajina chystá minúť za obranu vyše tri percentá. Je prvým štátom NATO, ktorý sľúbil dosiahnuť päť percent, k čomu nedávno vyzval budúci americký prezident Donald Trump. Napísala o tom agentúra AP.

„Možnosť ruskej vojenskej agresie je stále reálna, hoci nie je nevyhnutná. Musíme zosilniť naše úsilie o výrazné posilnenie obrany a odstrašenie,“ povedal Nauséda vo Vilniuse. K rozhodnutiu navýšiť výdavky na obranu podľa neho dospela štátna rada pre obranu (VGT), v ktorej zasadajú najvyššie postavení politickí a vojenskí predstavitelia Litvy.

NATO - mohutné cvičenie v Rumunsku Steadfast Dart 2025
Video

Minister zahraničia Kestutis Budrys vyhlásil, že ťažké časy si vyžadujú odvážne rozhodnutia a vyzval spojencov, aby jeho krajinu v tomto kroku nasledovali. „Éra pasívnych stratégií ‚sedieť a čakať‘ sa skončila,“ napísal šéf litovskej diplomacie na sieti X. V súčasnom roku má táto pobaltská krajina v pláne dať na obranu vyše tri percentá. Rozpočet na každý rok schvaľuje parlament, podotkla agentúra AFP.

Ak svoj záväzok v najbližších rokoch Litva skutočne dodrží, dá na obranu najvyššie percento svojho ekonomického výkonu spomedzi všetkých krajín NATO, podotkla AP. V súčasnosti je v tomto ohľade lídrom Poľsko, ktoré do obrany vlani investovalo viac ako štyri percentá HDP a tento rok by mali tieto výdavky predstavovať 4,7 percenta.

Členské krajiny NATO sa v roku 2014 zaviazali, že vojenské rozpočty budú postupne zvyšovať tak, aby dosiahli dve percentá ich HDP. Mnohí z nich však záväzok neplnili. Po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 začali štáty výdavky na obranu dvíhať a niektoré z nich už teraz dvojpercentný záväzok prekračujú. Sú to okrem iného všetky tri pobaltské štáty, ktoré s Ruskom susedia. Niektoré krajiny však ani vlani dve percentá nedosiahli.

Trump, ktorý sa o niekoľko dní vráti do úradu amerického prezidenta, už skôr vyhlásil, že chce, aby krajiny NATO na obranu dávali päť percent HDP. Samotné Spojené štáty minuli na obranu 3,38 percenta svojho hrubého domáceho produktu. Trump už skôr vyjadroval skepticizmus voči Severoatlantickej aliancii a pohrozil, že nebude brániť členov, ktorí nedokážu plniť ciele týkajúce sa výdavkov na obranu, podotkla AP.

5:50 Cez Česko sa začnú od noci na nedeľu presúvať britskí vojaci na cvičenie Severoatlantickej aliancie do Rumunska. Podľa českého generálneho štábu pôjde zhruba 300 vojakov s viac ako 100 kusmi techniky vo viacerých konvojoch a Českom budú prechádzať do 26. januára vždy v nočných až skorých ranných hodinách. Hranice so Slovenskom majú prekročiť v Břeclavi.

Konvoje prídu z Nemecka cez hraničný priechod Krásny Les a budú pokračovať po diaľnici D8, Pražskom okruhu, D1 a ceste I/38 do vojenského areálu Rančířov na Jihlavsku. Odtiaľ sa potom presunú do Břeclavi, na hraničný priechod so Slovenskom, po ceste I/38 a diaľniciach D1 a D2. Z cvičenia sa budú jednotky vracať v marci.

Tlačový a informačný dôstojník armádnej Agentúry logistiky Jakub Moravec už skôr ČTK oznámil, že presun na cvičenie Steadfast Dart 2025 sa začalo 15. januára premiestneníme malej skupiny Britov do Rakovníka, aby tam urobili hlavné miesto velenia. Prvé konvoje britských armádnych vozidiel potom majú vstúpiť na územie Česka v noci zo soboty na nedeľu.

Pri prejazde cez Česko budú britskí vojaci oddychovať v Rančířove, kde budú ubytovaní v stanoch, doplnia si tam pohonné hmoty a budú si tam môcť aj opraviť svoju techniku.

Steadfast Dart 2025 je medzinárodné cvičenie, ktoré má preveriť operačné nasadenie a posilniť prvky spojeneckých síl rýchlej reakcie v juhovýchodnej oblasti NATO, teda v Rumunsku a Bulharsku.

Facebook X.com 118 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine