Hľadanie dôvodu, pre ktorý na inaugurácii zakaždým chýbali najvýznamnejší štátnici, spočíva v danej dobe. „Svetovým lídrom by cesta na ceremóniu do USA zabrala veľa času," ozrejmil pre denník Miami Herald americký historik Thomas Balcerski. Ktorý panovník by bol kedysi ochotný vydať sa na cestu, ktorá tam a späť trvala až okolo štvrťroka? Tí, čo čítali staré cestopisy, možno natrafili na zmienku, že plavba z Európy do Ameriky zabrala približne šesť týždňov. Bol to orientačný čas, pretože rýchlosť plachetníc ovplyvňovalo prúdenie vetra. Neskôr prispeli k skráteniu dĺžky plavby parníky, zásadnú zmenu prinieslo až letectvo (prvý samostatný prelet ponad Atlantický oceán úspešne zvládol v roku 1927 Charles Lindbergh).
Balcerski zároveň poukázal na program inauguračného dňa, počas ktorého vlastne až doteraz viac-menej nie je príležitosť osožne využiť daný deň pobytu vo Washingtone: „Návšteva hlavy štátu je spravidla príležitosťou pre roztiahnutie červeného koberca. Zvyčajne nasleduje spoločná tlačová konferencia a štátna večera. V deň inaugurácie by to nebolo možné, možno aj preto zahraniční lídri odkladajú svoju návštevu na neskoršiu príležitosť." V podstate sa z toho stalo nepísané pravidlo. Americké ministerstvo zahraničných vecí zakaždým formálne informuje veľvyslanectvá v USA, že tak ako v minulosti, ani v danom roku lídrom do cudziny neposiela pozvánky.
Medzi Slovenskom a Spojenými štátmi existuje malý rozdiel v texte ústavy: kým slovenská sa zmieňuje o sľube prezidenta, naopak, v americkej sa píše o prísahe. Na Slovensku nová hlava štátu hovorí, že sľubuje na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike (sú to slová prvej vety z troch viet sľubu). „Slávnostne prisahám, že budem verne vykonávať úrad prezidenta Spojených štátov amerických a podľa svojich najlepších schopností budem zachovávať, chrániť a brániť Ústavu USA," už tento pondelok povie Donald Trump.
Počas ceremónie nový prezident tradične prednáša svoj prvý prejav. Webová stránka amerického Senátu sa zmieňuje o viacerých zaujímavostiach z minulosti. Keď v roku 1973 Washington začínal vykonávať svoje druhé funkčné obdobie, obmedzil sa len na 135 slov. Doteraz je to najkratší inauguračný prejav v dejinách USA. Na druhom mieste v stručnosti sa nachádza Franklin D. Roosevelt. V januári 1945 mu stačilo 559 slov. Prečo? Nebola doba kvetnatých rečí, Američania ešte stále bojovali v druhej svetovej vojne. Aj preto sa Roosevelt rozhodol, že zloženie prísahy bude bez pompy a tak sa ceremónia nekonala vonku, ale vnútri Bieleho domu.
Najdlhšie rečnil líder, ktorý nakoniec vydržal vo funkcii len štyri týždne. „William Henry Harrison predniesol najdlhší prejav 4. marca 1841 počas chladného sychravého dňa. Mal 8445 slov. O mesiac neskôr zomrel na zápal pľúc, ktorý pravdepodobne dostal počas svojho dlhotrvajúceho vystavenia na inaugurácii," konštatuje webová stránka hornej komory Kongresu USA.
Je zaužívaným prejavom úcty, že na inauguráciu prídu bývalí žijúci prezidenti, samozrejme, že vrátane toho, ktorý odovzdáva moc svojmu nástupcovi v Bielom dome. Trump, ktorý pred štyrmi rokmi prišiel výmyslom, že by ukradli víťazstvo vo voľbách, sa na ceremónii Joa Bidena nezúčastnil. Doteraz oželelo svoju účasť na inaugurácii šesť odchádzajúcich prezidentov. Prvý to urobil v roku 1801 John Adams, ktorý odcestoval z Washingtonu preč ešte predtým, ako Thomas Jefferson zložil prísahu. (Adams sa urazil, druhý mandát nezískal, pretože vo voľbách prehral s Jeffersonom.)
Priamo inaugurácii pod otvoreným nebom napríklad Woodrow Wilson, keď bol v marci 1921 na odchode z Bieleho domu po dvoch štvorročných funkčných obdobiach. Líder, ktorý bol známy aj ako veľký zástanca vzniku československej štátnosti, mal vtedy už podlomené zdravie, preto radšej zostal v Kapitole (o necelé tri roky zomrel vo veku 67 rokov).

Viac ako dve storočia dlhú tradíciu nepozývať lídrov zo zahraničia sa teraz rozhodol porušiť Trump. Dal poslať im listy do mnohých krajín. Z Európy pricestuje napríklad talianska premiéra Georgia Meloniová. Čínsky líder Si Ťin-pching nepriletí, namiesto seba pošle svojho viceprezidenta. Trump možno poslal pozvánky, lebo sa chce cítiť výnimočný, jedinečný (čo zodpovedá jeho samoľúbej povahe). Musí sa však zmieriť s tým, že prísahu nezloží vonku ako pred ôsmimi rokmi. Meteorológovia avizujú nepríjemné mrazivé počasie, preto dejiskom inaugurácie sa stanú priestory Kapitolu, čiže sídla Kongresu USA.