Jedna z najznámejších epizód prvého funkčného obdobia Donalda Trumpa sa odohrala roku 2018 v Helsinkách. Na tlačovej konferencii so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom bol republikánsky vládca Oválnej pracovne absolútne neochotný protirečiť ruskému prezidentovi. Je Putin aspoň do istej miery rád, že Trump sa vracia do Bieleho domu?
Je úplne jasné, že aspoň sčasti áno. Nečudoval by som sa, keby sme sa dopočuli, že v Kremli otvárali šampanské alebo nejaký iný alkohol, keď videli výsledky prezidentských volieb v USA. Ale musím k tomu niečo dodať. V Moskve si uvedomujú, že Trump môže byť nepredvídateľný spôsobom, ktorý bol u končiaceho prezidenta Joea Bidena nepravdepodobný. Rusi sú šťastní už len preto, čo Trump napríklad hovorí o vojne na Ukrajine a o niektorých ďalších veciach. No aj tak sa budú musieť nejakým spôsobom vyrovnať s tým, ako republikán funguje. Už som spomenul Ukrajinu. Trump hovoril, ako to rýchlo vyrieši, ale bude to asi trvať dlhšie. Keď však ruská strana pri rokovaniach urobí niečo, čím možno zahanbí prezidenta, a v jeho ponímaní teda aj celú Ameriku, šéf Bieleho domu by mohol reagovať oveľa agresívnejšie, ako by sa dalo očakávať. Takže vo všeobecnosti si myslím, že Rusi sú veľmi radi, že Trump bude v Bielom dome, ale tiež uznávajú, že sa s tým spája trochu viac neistoty.
Čo tým myslíte, keď ste povedali, že Trump by mohol konať oveľa agresívnejšie?
Poviem vám príklad. Prezident Barack Obama veľa ráz povedal, že to bude pre neho prekročenie červenej čiary, keby Bašár Asad v Sýrii použil chemické zbrane. Vojensky však neurobil nič. Trump sa aspoň čiastočne na niečo odhodlal, aby nevyzeral slabo. Môže sa stať, že Rusko postaví pred ultimátum. Putinovi povie, že keď nebude súhlasiť s dohodou, USA pošlú na Ukrajinu všetky zbrane, ktoré môžu, budú tlačiť na spojencov, aby urobili to isté, a zablokujú ruskú pašerácku flotilu. Teda veci, ktoré v normálnej diplomacii nahlas nezaznejú. Ale nebol by som prekvapený, keby sa Trump rozhodol zvýšiť tlak na Moskvu, keby to tá pri rokovaniach s niečím prehnala, a jemu by sa to nepáčilo.
Záleží Trumpovi na Ukrajine? Je ochotný jej venovať dlhodobejšiu pozornosť, keď Putin začne rokovania naťahovať?
Nemyslím si, že Trumpa Ukrajina zaujíma. Zdá sa, že akceptoval ruské tvrdenie, že je to takmer vnútorná záležitosť. Potenciálne to vníma ako takpovediac konflikt v rodine a európsku vec. Trump nebude tlačiť na Rusko preto, že by mu záležalo na Ukrajine. To vôbec nie. Ale myslím si, že môže urobiť veci, ktoré som spomenul, ak by mal pocit, že je trápny, alebo keby sa Amerika javila ako extrémne slabá. Hovorím to aj zo širšej perspektívy. Presuňme sa do inej časti sveta, na Blízky východ. Oznámili tam dohodu o prímerí medzi Izraelom a Hamasom v Gaze. Keby sa to nestalo, Trump sa verejne niekoľkokrát vyhrážal, že v regióne rozpúta peklo. Neviem, či ho zaujíma humanitárna situácia. Asi mu viac záleží na Izraeli. Ale najmä chce, aby ho ostatní vnímali ako silného, ako niekoho, kto vie robiť dohody.
Čítajte viac Nádej aj obavy. Čo expertka z Ukrajiny radí Trumpovi pred stretnutím s Putinom?
Čo chce teda Trump na Ukrajine dosiahnuť?
Bude to svojím spôsobom znieť hlúpo, ale chce dohodu, lebo takto pre neho funguje svet. Trump hovorí, že Európa by mala na Ukrajine urobiť viac. Ale pravdepodobne si uvedomuje, ale aspoň niektorí jeho bezpečnostní poradcovia to chápu, že USA sa do toho aj tak budú musieť nejakým spôsobom zapojiť. Finančne, diplomaticky, politicky i vojensky. Trumpov minister zahraničných vecí Marco Rubio celkom jasne povedal, že obe strany budú musieť urobiť kompromisy. Nevieme, čo to presne znamená, ale zdá sa, že Trump chce dohodu, ktorá umožní dlhodobý mier. Nielen nejaké dvoj- či trojmesačné prímerie, ktoré prestane platiť, keď sa obe strany prezbroja. Ako vravím, parametre dohody nie sú jasné, ale je pomerne jednoduché si predstaviť, že Trump a jeho tím nebudú riešiť Krym. Možno by to bolo ako s Lotyšskom, Litvou a Estónskom počas studenej vojny. Ich začlenenie do Sovietskeho zväzu Amerika nikdy neuznala, ale brala ho ako realitu. Otázkou je, ako bude vyzerať hranica Ukrajiny v súvislosti s prípadnou dohodou. Azda bude Kyjev žiadať nejakú dedinu v ruskej Kurskej oblasti, ale neviem, či ho to naozaj zaujíma. Pridal by som však k tomu takpovediac fínsky pohľad. Ak Ukrajina nebude mať pod kontrolou časť svojho územia, bude sa aj tak musieť rozhodnúť, čo bude robiť ďalej. Viem, že to znie hrozne, ale bude sa to týkať tiež toho, či si vyberie cestu, že sa bude len sťažovať na svoj osud. Alebo sa bude usilovať ukázať ľudom, ktorí budú mimo okupovaných území, že existuje nádej na lepšiu budúcnosť. Trochu to pripomína rozhodnutia, ktoré robilo Fínsko po druhej svetovej vojne, ale nemyslím tým finlandizáciu.
Aj vy ste už hovorili o Trumpovej nepredvídateľnosti. Obávate sa, že sa teraz zvýši pravdepodobnosť vojenskej konfrontácie veľmocí, ako sú USA, Rusko a Čína, ale aj stredne veľkých mocností?
Vnímam to tak, že aj keď Trump chce rétoricky vyzerať ako silný líder, neznamená to, že v každom prípade uprednostňuje vojenskú konfrontáciu a že ju pokladá za žiaducu. Prednosti USA vidí v oblasti obchodu a pravdepodobne do určitej miery vo sfére technológií a podobne. Toto preferuje pred armádou. Vývoj vo svete však nie vždy závisí od prezidenta USA. Na verejnosti môže Trump hovoriť niečo iné, ale musí si to uvedomovať, veď už v Bielom dome bol. Vrátim sa sto rokov do histórie, keď sa vývoj po výstreloch v Sarajeve vymkol spod kontroly. Samozrejme, v dnešnej dobe to vyzerá tak, že Čína, Rusko, USA, ale aj iní aktéri, majú lepšie krízové komunikačné systémy, diplomaciu a podobne. Ale stále bohužiaľ vidím scenár, že globálna konfrontácia je pravdepodobnejšia. Neznamená to, že nás čakajú svetové boje, ale treba rátať s oveľa výraznejšími konfliktmi, ktorých súčasťou budú aj niektoré stredne veľké mocnosti. Možno sa zapoja do zástupných vojen. Práve som s kolegom publikoval štúdiu, v ktorej skúmame, akými rôznymi spôsobmi by sme sa mohli pozerať na Trumpovu zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Bude to závisieť aj od toho, ako sa vyvinú civilno-vojenské vzťahy v USA. Mohlo by to mať negatívne dôsledky pre spoluprácu so spojencami, ako aj pre kybernetickú a jadrovú stabilitu. Ale uzavriem to tým, že Trump síce rád upozorňuje na americké vojenské kapacity, ale v skutočnosti to nie je tak, že ich uprednostňuje pri riešení vecí.
Čítajte viac Vojna Ameriky s EÚ a koniec NATO? Trump chce obsadiť Grónsko a Kanadu
Môže NATO fungovať a môže EÚ spolupracovať s USA, keď Trump bude neustále útočiť na spojencov, dokonca nevylučuje ich anexiu a vyhráža sa obchodnými vojnami? Stačí sa pozrieť na to, že chce k Spojeným štátom pripojiť Grónsko a Kanadu.
Povedal by som, že Trump nerozumie tomu, ako v podstate všetci spojenci vidia, chápu a interpretujú jeho myšlienky a úvahy. A väčšina z nich musí jeho slová brať ako vtip. V podstate ich ani nemôžu vnímať ako niečo vážne, lebo keby ich Trump myslel seriózne, znamenalo by to katastrofu. No už onedlho sa budú Európania rozprávať s prezidentovými veľvyslancami pri NATO a OSN a s jeho bezpečnostnými poradcami. Mali by sa pripraviť na to, že Trumpovi ľudia na nich budú kričať a očierňovať ich a oni im budú prikyvovať. No v lepšom prípade by mali Washingtonu predložiť aj nejaké argumenty. Viem, že napríklad fínska vláda rieši, ako čo najlepším spôsobom Trumpa osloviť. Helsinki nakupujú stíhačky F-35 a na obranu vydávajú viac ako dve percentá hrubého domáceho produktu. Fínsko to chce zdôrazniť a potom sa uvidí, nakoľko sa bude dať s Trumpom spolupracovať. Myslím si, že v otázkach obrany je to možné, ale aj tá je čoraz viac prepojená s transatlantickým obchodom. Týka sa to aj toho, ako sa Európska únia stavia k pokutám pre veľké americké technologické spoločnosti alebo k obmedzeniam pre využívanie umelej inteligencie. Skutočne neviem, či vo všetkých týchto oblastiach existuje možnosť spolupráce. Možno jednoducho budeme musieť USA povedať, že môžeme byť vojenskými a politickými spojencami, ale sú veci, na ktorých sa nezhodneme. Ale to budeme riešiť, keď to príde. Dúfam, že spoločne prinútime Trumpa, aby sa vzdal absolútne najkatastrofálnejších nápadov.
Čítajte viac Trumpovu výhru potvrdil Kongres. Zničí miliardár ústavu USA? Správa sa ako kráľ, tvrdí autorka knihy o republikánovi
Nastupujúci minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že povojnový globálny poriadok nie je len zastaraný, ale je to aj zbraň, ktorá sa využíva proti USA. Ako to vnímate a čo to znamená, keď bude Amerika konať podľa Rubiových slov? Je toto koniec sveta, ako ho poznáme?
O týchto veciach som napísal knihu, takže som o nich veľa premýšľal a rozprával som sa o nich s mnohými ľuďmi. Rubio je známy tým, že je veľmi tvrdý na Čínu, ale nemá rád ani Rusko. Ak sa zameriate na jeho slová, veľmi jednoznačne povedal, že dejiny 21. storočia sú o vzťahoch medzi Washingtonom a Pekingom. Podľa mňa nemá pravdu, ale chápem, prečo to hovorí. Pozrime sa teda na jeho názor, že všetko je o vzťahoch medzi USA a Čínou. Peking dal jasne najavo, že na ekonomickom a technologickom fronte je globálne ochotný všetko spochybniť. Z vojenského hľadiska však nie sú jeho predstavy celkom jasné. Možno mu iba stačí, a slovo iba dávam do úvodzoviek, lebo aj tak ide o porušenie medzinárodnej suverenity, ale možno Číne iba stačí, že ovládne Taiwan a presadí v regióne svoje predstavy. Azda nechce rozširovať svoj vojenský vplyv po celom svete ako USA, ale nie je to jasné. Väčšina krajín sa však riadi princípmi medzinárodného systému a uprednostňujú, aby nejaký existoval. Znamená to, že Spojené štáty s Trumpovým a Rubiovým vedením vytvoria úplne nový systém? Nemyslím si, že na to majú spojencov a ľudí. Znamená to, že by sa mohli pokúsiť naozaj radikálne zmeniť niektoré veci? Áno, a je to aj jeden z aspektov, ktorý som s kolegom spomenul vo zverejnenej štúdii. Vidíme dva možné prístupy, ktoré by sa mohli prejaviť takmer vo všetkom, čo Trumpova vláda bude robiť. Prvý je takpovediac startupový. Teda, že všetko sa bude meniť rýchlo, a ak to aj zlyhá, je to v poriadku, lebo to aspoň rozbije existujúce systémy, a všetko, čo ich nahradí, bude novšie a lepšie. Druhý prístup reprezentuje Steve Bannon a jemu blízki ľudia, ktorí budú vo vláde. Ich pohľad je taký, že sme na začiatku krízy, ale to bude viesť k zlatému veku Ameriky. Ak sa presadí prvý systém, USA budú presadzovať svoje predstavy o globálnom obchode, a Svetová obchodná organizácia je aj tak funkčne mŕtva, a možno tiež o medzinárodnom práve. Môžu to skúsiť, len neviem, koľkým ľuďom to bude vyhovovať. Keď však Rubio hovorí, že systém je zlý, Trumpova vláda by sa skutočne mala snažiť vytvoriť nejaký nový. Ale úprimne povedané neviem, či bude mať na to silu.
Mnohí pozorovatelia očakávajú, že Trumpova éra prinesie istý pokles kvality demokracie v Amerike. Ak sa USA stanú menej demokratickými, čo by to znamenalo pre ich zahraničnú politiku a pre vzťahy so spojencami?
Myslím si, že je úplne jasné, že sa kvalita demokracie v Amerike zníži. V konaní Kongresu a Najvyššieho súdu by mohlo dôjsť k nejakej zmene, ktorá by tomu mohla zabrániť, ale keď analyzujeme situáciu, nie je dôvod na to, aby sme to očakávali. Nie, nepredpokladám, že sa zo Spojených štátov zrazu stane fašistická diktatúra. Hoci, ako vidíme po celom svete, niekedy sa veci hýbu rýchlo. Ak sa však kvalita demokracie v USA zhorší, spojenci budú stáť aj pred otázkou, s kým sa rozprávať. Iba s Trumpom? Alebo bude mať zmysel hovoriť so šéfmi rôznych výborov v Kongrese či s americkými veľvyslancami? Kde je menej demokracie, tam sa moc, samozrejme, koncentruje. Spomenul som pohľad, že sme v kríze, ale že Ameriku čaká zlatý vek. No doň má Spojené štáty dostať viac autoritársky prístup, teda menej demokracie. Uvidíme, ako bude Trumpova vláda reagovať na krízy v reálnom svete. Určí to, či nás americký maják navedie na plytčiny, ktorým by sme sa mali vyhnúť, alebo bude signalizovať cestu do bezpečného prístavu. Bude to skutočný problém pre demokratických spojencov. To, ako spolupracovať so Spojenými štátmi, aby sa pritom príliš nepošpinili, hoci každá krajina má iné záujmy. Netuším, ako to bude vyzerať, ale vláda chce podľa Trumpa zrealizovať najväčšiu masovú deportáciu v histórii USA. Môže sa to týkať desať a viac miliónov ľudí. Neverím, že sa to zaobíde bez porušenia pravidiel americkej demokracie a právneho štátu. Bolo mi povedané, že to nebudú koncentračné, ale zberné tábory. Ale aj tak nebude existovať americký diplomat, ktorý by vedel vysvetliť, že čierna je biela. Bude to mať dosah na americkú domácu politiku a vplyv na spoluprácu so spojencami na veciach, ktoré si vyžadujú sledovanie podobných hodnôt.
Áno, myslím si, že niektorí spojenci budú zdesení, ale iní Trumpovi asi zatlieskajú. Napríklad Maďarsko a možno aj Slovensko.
Určite existujú spojenci USA, ktorí budú radi, že nebudú musieť počúvať nekonečné prednášky o ľudských právach, oslabovaní demokracie a posune k autoritárstvu. Iní budú musieť prísť na to, ako sa k tomu postaviť. Fínsky prezident Alexander Stubb hovoril o pragmatickom realizme. Vraví, že sa musíme rozprávať a pracovať aj s ľuďmi, ktorí sa nehlásia k našim hodnotám. V podstate to z hľadiska Helsínk znamená, že Amerika je spojenec, s ktorým máme dohodu o obrannej spolupráci. Vo všetkých týchto veciach budeme pokračovať, keď budú mať o ne USA záujem. A jednoducho dáme bokom demokratické obavy týkajúce sa spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany. Fínsko určite nebude jedinou krajinou, ktorá bude takto konať.