Republikán Trump sa po inaugurácii vo Washingtone oficiálne stane 47. prezidentom Spojených štátov. Po štyroch rokoch tak v Bielom dome nahradí demokrata Joea Bidena. Podľa amerických médií sa Trump okamžite chopí svojich prezidentských právomocí a začne plniť časť svojich predvolebných sľubov. V prvých dňoch svojho úradovania sa podľa agentúry AP chystá podpísať viac ako sto exekutívnych nariadení.
Aké veľké zmeny Nemecko očakáva, dokladá uniknutý dokument nemeckého veľvyslanca vo Washingtone Andreasa Michaelisa, o ktorom cez víkend informovali nemecké médiá. Trumpove plány podľa diplomata prinesú „maximálne rozloženie (systému), zbúranie etablovaného politického poriadku a byrokratických štruktúr“. Spoločne s „plánmi na pomstu“ Trumpovo úradovanie vyústi „v redefiníciu ústavného poriadku“ v USA. Trump sa bude podľa diplomatickej depeše tiež snažiť o „maximálnu koncentráciu moci“ na úkor Kongresu a jednotlivých amerických štátov. „Základné demokratické princípy a systém kontrol a rovnováh budú ďalekosiahle podkopané, legislatíva, výkon práva a médiá okradnuté o nezávislosť a politicky zneužité, veľké technologické firmy sa budú podieľať na moci,“ dodáva v internom dokumente nemecký veľvyslanec.
Nemecké ministerstvo zahraničia uniknutú depešu nekomentovalo, uviedlo však, že Nemecko má záujem na dobrých vzťahoch s USA. Taktiež kancelár Olaf Scholz denníku Rheinische Post povedal, že ďalej počíta s úzkym partnerstvom so Spojenými štátmi. „Ako Európska únia však musíme pracovať aj na vlastnej sile,“ dodal. Znovu tiež zopakoval, že hranice nemožno meniť silou a princíp ich neporušiteľnosti platí pre všetky krajiny. Už na začiatku januára kancelár nezvyčajne ostro reagoval na Trumpove výroky, v ktorých republikán nevylúčil použitie vojenského či ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu či Grónska.

Viacerí nemeckí politici v posledných týždňoch vyjadrovali obavy o budúcnosť demokracie vo svete, v ktorom sa USA odkláňajú od liberálnej demokracie a mieria politicky doprava. V Nemecku, ktoré na konci februára čakajú predčasné parlamentné voľby, zosilneli tieto obavy po tom, ako sa do kampane zapojil blízky Trumpov spolupracovník, miliardár Elon Musk. Ten opakovane podporil pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD). Jej spolupredsedníčka Alice Weidelová s Muskom viedla viac ako hodinový rozhovor na jeho sieti X, druhý spolupredseda strany Tino Chrupalla sa na pozvanie zúčastní na inaugurácii, rovnako ako rad ďalších európskych politikov krajnej pravice.

Do nemeckej predvolebnej kampane sa Trumpova politika výrazne premietla už pred jeho nástupom do Bieleho domu. Diskutuje sa o scenároch, ktoré čakajú Ukrajinu v prípade, že by ju USA prestali podporovať v obrane proti ruskej agresii. Nemecko je po Spojených štátoch druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Kyjevu. Veľkú diskusiu vyvolala Trumpova požiadavka, aby spojenci v NATO vydávali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Nemecko len vlani prvýkrát splnilo záväzok z roku 2014 vydávať na obranu dve percentá HDP.
Veľká nervozita panuje ohľadom dopadov Trumpovho prezidentstva na nemecké hospodárstvo, ktoré už teraz čelí radu štrukturálnych i konjukturálnych problémov a vlani druhý rok v rade kleslo. Podľa Inštitútu pre svetové hospodárstvo (IfW) môže byť Trumpov druhý mandát hospodársky najťažším momentom v dejinách Nemecka. Exportne orientovaná krajina sa podľa ekonómov musí pripraviť okrem iného na Trumpom avizované zavedenie ciel. „Ak clá skutočne zavedú, pripraví to Nemecko o pracovné miesta,“ varoval predseda parlamentnej frakcie vládnych sociálnych demokratov Rolf Mützenich. Podľa inštitútu Prognos závisí od exportu do USA v Nemecku 1,2 milióna pracovných miest, zvlášť ohrozených by ich bolo v prípade zavedenia ciel 300 000, a to predovšetkým v automobilovom priemysle.
Podľa prieskumu agentúry YouGov očakáva zhoršenie vzťahov medzi USA a Nemeckom od Trumpovho nástupu do úradu 67 percent Nemcov. Len osem percent sa domnieva, že sa vzťahy zlepšia. Zhoršenie stavu nemeckého hospodárstva očakáva v súvislosti s Trumpovou politikou 68 percent Nemcov, len šesť percent si myslí, že Nemecko bude v najbližších štyroch rokoch z americkej politiky profitovať.