Pri Trumovom prejave určite spozorneli aj spojenci USA. Priamo nespomenul ruskú vojnu proti Ukrajine, ale vytkol Bidenovi, že na obranu hraníc v zahraničí vraj dal nekonečné množstvo peňazí, ale o americké sa nepostaral. Na druhej strane to vyzerá tak, že Trump neočakáva okamžitý pokrok v súvislosti s prípadnými rokovaniami so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Ešte nedávno prezident tvrdil, že po nástupe do úradu dokáže vojnu vyriešiť za 24 hodín, ale už sám uznal, že to také jednoduché nebude.
S napätím sa podľa televízie BBC čakalo na to, či Trump hneď pristúpi k uvaleniu 10-percentných ciel na všetky tovary dovážané do Ameriky. Na tie z Číny by mali dokonca platiť 60-percentná clá a na export z Mexika a Kanady 25-percentné.
Trump vraví, že cez zahraničné clá USA získajú veľké finančné zdroje, ktoré bude mať na starosti nový Úrad pre vonkajšie príjmy. Mnohí ekonomickí experti však varujú, že clá nakoniec aj tak zaplatia americkí konzumenti, a okrem toho môžu prispieť k vyššej inflácii.
V prejave Trump nespomenul, že sa chystá obsadiť Kanadu či Grónsko, ale stále má zálusk na Panamský prieplav. To, ako budú vyzerať vzťahy Ameriky zo svetom pri vypočutí v Senáte naznačil nastupujúci minister zahraničných vecí Marco Rubio. Floridský senátor ešte roku 2016 počas prvej Trumpovej prezidentskej kampane označil celebritného miliardára za podvodníka. No neskôr posilnil rady jeho stúpencov a prebral veľkú časť jeho rétoriky. Rubio sa posťažoval, že svet je na Spojené štát zlý. „Povojnový globálny poriadok nie je len zastaraný, ale je to aj zbraň, ktorá sa využíva proti USA,“ vyhlásil republikán.
Mocenské vákuum?
Otázkou je, čo s tým chce Trumpova vláda urobiť. Republikán prebral prezidentský úrad po Joeovi Bidenovi. Demokrat sa aj zúčastnil na inaugurácii svojho nástupcu. Bol to veľký rozdiel oproti roku 2021. Vtedy do Bieleho domu nastúpil Biden, ale Trump sa neunúval, aby mu ho odovzdal. Veď republikán doteraz neuznal, že roku 2020 prehral voľby, čo 6. januára 2021 viedlo k útoku jeho stúpencov na Kongres.
„Rubiove komentáre odrážajú hlbokú skepsu voči multilaterálnemu poriadku a samotným organizáciám, pri ktorých zrode zohrali významnú úlohu Spojené štáty. Prezident Trump a jeho ministerskí nominanti považujú fungovanie inštitúcií ako Svetová obchodná organizácia (WTO) za neprimerané obmedzenie suverenity USA. Trump je výrazne presvedčený o tom, že americkí spojenci využívajú tieto inštitúcie na získanie výhod na úkor Spojených štátov. Týka sa to najmä obchodnej bilancie,“ reagoval expert na zahraničnú politiku Thomas Scotto z University of Strathclyde.
Čítajte viac Nádej aj obavy. Čo expertka z Ukrajiny radí Trumpovi pred stretnutím s Putinom?
Trump z medzinárodných organizácií neváha oslabovať ani NATO a už v prvom volebnom období ukázal, že minimálne v ekonomickej oblasti pokladá Európsku úniu viac za konkurenta ako za partnera či spojenca. „Ak bude nastupujúca republikánska vláda pokračovať v tejto rétorike, multilaterálne inštitúcie by to mohlo výrazne oslabiť. Mnohé z týchto organizácií od svojho vzniku v období po druhej svetovej vojne závisia od amerického líderstva a od ekonomickej a vojenskej sily USA. Keď Amerika ustúpi od svojej úlohy primárneho zástancu liberálneho medzinárodného poriadku, mohlo by to vytvoriť mocenské vákuum, ktoré môže využiť Čína. Alternatívne by sa globálny systém mohol preorientovať na multipolaritu s líderstvom rozdeleným medzi konkurenčné regionálne mocnosti vrátane Číny, Ruska, Európskej únie a potenciálne Indie,“ myslí si profesor Scotto.
Odborník však pridal aj varovanie. „Najznepokojivejší scenár by bol ten, keby svet roztrieštil nacionalizmus, keď si krajiny budú len konkurovať, protekcionizmus a časté vojenské konflikty. Ak by sa medzinárodný poriadok takto zrútil, predstavovalo by to najvážnejšiu výzvu pre existujúcu globálnu stabilitu, obchod a mier,“ zdôraznil šéf Katedry štátnych a verejných politík Scotto.