Vymazať Obamu a Bidena
Trump odmietol uznať prehru a šíril klamstvá a konšpirácie o svojej porážke. Pred štyrmi rokmi preto jeho sfanatizovaní stúpenci zaútočili na amerických zákonodarcov. Teraz sa títo ľudia môžu tešiť zo slobody či z odpustenia trestov.
Ako pripomenula televízia CNN, medzi amnestovanými sú Julian Khater, ktorý napadol dôstojníka polície Briana Sicknicka a priznal sa k tomu, Devlyn Thompson, ktorý udrel policajta kovovým obuškom, či Robert Palmer, ktorý zaútočil na policajtov hasiacim prístrojom, drevenou doskou a tyčou. A Trumpovi môžu ďakovať aj bývalí šéfovia krajne pravicových extrémistických organizácií Stewart Rhodes a Henry Tarrio. Prvý založil skupinu Oath Keepers a dostal 18 rokov, druhý bol vodcom Proud Boys a odsúdil ho na 22 rokov.
„Myslím si, že Trump z týchto ľudí urobí mučeníkov a hrdinov, a podľa mňa to odporuje faktom o týchto prípadoch,“ vyhlásil pre portál The Conversation bývalý federálny sudca John Jones. Do funkcie ho vybral roku 2002 republikánsky prezident George W. Bush. Jones tvrdí, že justičný systém vzbúrencom zo 6. januára 2021 zaistil všetky práva, dokonca v mnohých prípadoch urobili sudcovia až nadprácu, keď študovali obžaloby, a neraz sa priklonili k nižším trestom, ako navrhovali prokurátori.
Čítajte viac Oslobodil väzňov, vystúpil z WHO. Trump je späť. Ako zmení Ameriku a svet - tri scenáre vývoja
Trumpova amnestia nie je prekvapujúca, keďže o nej hovoril dávno pred znovuzvolením. Podľa amerických médií však aj niektorí poradcovia hovorili prezidentovi, aby nebola až taká rozsiahla, respektíve, aby sa netýkala tých ľudí, ktorých odsúdili za násilné trestné činy.
„Okrem pomsty svojim politickým oponentom a vágneho pravidla, že je potrebné nahnevať liberálov, nie som presvedčený, že Trump má nejakú skutočnú koherentnú víziu domácej politiky. Keď sa dostal k moci roku 2017, zdalo sa, že najviac sa zaoberá vymazaním každej politiky, za ktorou stál Barack Obama. Dá sa očakávať, že to isté to bude s Bidenom. Trump a jeho vláda budú hádzať takpovediac politické mäso svojim stúpencom v otázkach kultúrnej vojny. Môžu premenovať vojenské základne po generáloch Konfederácie (prehrala v 19. storočí občiansku vojnu v USA, pozn. red.), útočiť na práva LGBTI+ ľudí a kritizovať všetko, čo súvisí s diverzitou. Predpokladám, že bude oslabovať demokratické normy. Trump bude prenasledovať tých politikov, ktorých považuje za svojich nepriateľov. Uvidíme, ako to bude vyzerať, ale zdá sa, že je pravdepodobné, že USA čaká ďalšia politizácia amerických súdov,“ reagoval pre Pravdu expert na americkú politiku Tim Galsworthy z Bishop Grosseteste University v britskom Lincolne.
Má Trump mandát?
Trump môže mať špeciálnu motiváciu, aby v dobrom či zlom zanechal stopu v amerických dejinách. Prezidentom už po tretí raz byť nemôže, lebo to zakazuje americká ústava, a na konci svojho mandátu bude mať vyše 82 rokov.
„Tvrdí, že má historický mandát podniknúť odvážne kroky aj tým, že vyhlási stav núdze týkajúci sa migrácie a hraníc. Faktom však je, že Trump takýto mandát nemá. V amerických prezidentských voľbách vyhral jedným z najtesnejších rozdielov histórie – o 1,4 percenta. Kamalu Harrisovú porazil vo Wisconsine o 0,86 percenta, v Michigane o 1,41 percenta a v Pensylvánii o 1,7 percenta. Keby v týchto štátoch zvíťazila, mala by 270 voliteľov a celkovo by vyhrala voľby. Trumpa podporila menej ako polovica hlasujúcich, teda 49,8 percenta. Medzi všetkými oprávnenými voličmi získal iba 31,5 percenta,“ pripomenul pre Pravdu Kenneth Warren, politológ z univerzity v St. Louis.