Moja vojna. Naša vojna. Ich vojna. Názvy trilógie od 51-ročného Zalužného, z ktorej prvá kniha sa už predáva, ďalšie dve sa chystá napísať. „Toto je kniha o mojej vojne. V prvom rade vojna s vlastnými obavami, ktoré bránia v čomkoľvek. Po druhé, vojna s ľuďmi, ktorí bránia v dosiahnutí cieľa. A nakoniec, vojna proti okolnostiam, ktoré sa stávajú prekážkami v živote," ozrejmil štvorhviezdičkový generál pomenovanie trilógie. Úryvky z prvej knihy zverejnili ukrajinské, respektíve ruskojazyčné médiá.

Podrobnosti z diania po 22. februári 2022, keď Rusi vtrhli na ukrajinské územie, Zalužnyj sľubuje odhaliť v ďalších dvoch knihách, ale čo-to prezradil už v prvej časti trilógie. A zo svojej mladosti spomenul zážitok, keď na jar 1997 cestoval vlakom a spolucestujúca sa ponúkla, že mu predpovie jeho budúcnosť.
Zalužnyj v tej dobe končil štúdium na vojenskej akadémii pozemných vojsk v Odese. Návrh od veštice prijal v prvej chvíli skepticky, ale nakoniec súhlasil. Zdôveril sa, že mu predpovedala, že zažije strašnú vojnu, čo sa po pred tromi rokmi po ruskej invázii splnilo. „Uvidela som vojnu… Hroznú… U nás. Tu. A ty si tam najdôležitejší," tvrdila mu spolucestujúca. Generál v knihe podotkol, že na vešticu si spomenul osudný deň vo februári 2022: „Nebál som sa toho, čo sa deje. Bál som sa, že stratím silu všetko to vydržať."
Železný generál. Lekcie ľudskosti, taký názov dala svojej knihe o bývalom hlavnom veliteľovi Ozbrojených síl Ukrajiny jej autorka, niekdajšia poradkyňa Valeriha Zalužného Ľudmila Dolhovovská. Kniha charkovského vydavateľstva Vivat sa na Ukrajine dostala do predaja 22. augusta 2024.
Zo svojej staršej minulosti odhalil, že na konci deväťdesiatych rokov nejaký čas nedostával plat, čo vypovedá o vtedajšej mimoriadne zlej situácii v ukrajinskej armáde. Poukázal pritom na to, že reformy v ozbrojených silách sa začali uskutočňovať až pred desiatimi rokmi po ruskej anexii Krymu a po vypuknutí bojov v Donbase, ktoré rozpútali separatisti. Jasne naznačil, že v Kyjeve sa našli aj politici, ktorí v podstate netušili, ako funguje armáda v teréne. Keď sa v roku 2015 bojovalo v okolí Donecku, Zalužnyj velil v jednom sektore. „Prišiel druhý muž v štáte, bol nahnevaný, prečo je taký neporiadok v zákopoch… Nevedel som, čo mám povedať človeku, ktorý nikdy nebol v zákope." Zalužnyj nekonkretizoval, o koho išlo, ale server Meduza pripúšťa, že pred generálom sa možno zosmiešnil vtedajší vplyvný tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny Oleksandr Turčynov.
Zalužnyj napísal, že ponuku stať sa hlavným veliteľom armády dostal v máji 2021. Tempo a podobu reforiem stále považoval za nedostatočné, preto uvažoval o odchode do civilu. Nakoniec však súhlasil s tým, že prevezme funkciu rozhodujúceho vojenského stratéga. Upozornil, že v danom roku sa zdalo, že nad Ukrajinou sa šíri prízrak vojny. Domáca situácia však vyzerala biedne: „Armáde chýbali zbrane a vybavenie, ale hlavnou tragédiou bola slabosť systému protiraketovej obrany s tendenciou k absolútnej nule“.
Ak Rusi mali dobré spravodajské informácie, mohli v tom čase predpokladať, že susedný štát by sa mohol stať pomerne ľahkou korisťou. „Ukrajinská armáda nebola pripravená na vypuknutie konfliktu a na súčasné vedenie operácií na viacerých frontoch," denník Ukrajinská pravda týmito slovami zhrnul dojmy Zalužného. Nový hlavný veliteľ sa preto podieľal na vytvorení systému schopného efektívne viesť bojové operácie na dvoch frontoch súčasne, no bezprostredne pred ruskou inváziou jeho vojsko nemalo dostatočný počet mužov ani výzbroje.
Zalužnyj sa zmienil o tom, že signály o možnej príprave ruského vpádu si všimol, keď ešte nebol v najvyššej vojenskej funkcii: „Rusko začalo v roku 2020 rozmiestňovať svoje sily, ktoré v budúcnosti zaútočili na Ukrajinu. V prvom rade Moskva vytvorila údernú jednotku na okupovaných územiach Doneckej a Luhanskej oblasti, na Kryme, ako aj pozdĺž štátnej hranice Ukrajiny."
Ako už bolo v úvode spomenuté, Zelenskyj odvolal Zalužného z postu hlavného vojenského stratéga vo februári 2024 a o mesiac ho poslal ako ambasádora do Londýna. Zjavne existovali medzi nimi dvomi nezhody, prezident to vyriešil pridelením prestížnej funkcie v diplomacii. Zalužnému sa však rozviazal jazyk, v knihe podrobil kritike aj prezidenta. Síce nepriamo, ale dá sa jednoznačne vycítiť, že mieri naňho. „Podľa Zalužného v prezidentskej kancelárii vôbec nebrali do úvahy názory veliteľov pri menovaní na ten či onen vysoký post v armáde. Práve tieto nezhody Zalužnyj označuje za jeden z dôvodov ťažkých porážok ukrajinskej armády," napísal server Reporťor. A ako to vnímal generál podľa jeho vlastných slov? „Moje osobné vzťahy s vedením štátu sa každým dňom vyostrovali."
Nelichotivo z pohľadu Zelenského vyznieva aj pasáž, v ktorej Zalužnyj tvrdí, že vedenie štátu precenilo sily svojho vojska, keď v roku 2023 presadzovalo protiofenzívu. Poznamenal, že kto sa ženie za každú cenu dopredu, môže zapríčiniť smrť vojakov i stratu bojovej techniky a v konečnom dôsledku nesplnenie operačnej misie. Kritika sa ušla aj vtedajšiemu šéfovi Zboru náčelníkov štábov USA Markovi Milleymu: „Paradoxom bolo, že obaja naši partneri v osobe tohto generála a vedenia nášho štátu nás (velenie ukrajinskej armády) nechceli počúvať v osobných rozhovoroch." Ukrajinci sa v roku 2023 pokúsili zaútočiť na ruskú armádu z troch smerov, boli však slabo vyzbrojení. „Zabezpečenie ukrajinských ozbrojených síl sa v tom čase odhadovalo na úrovni 50 % až 60 %," upozornil Zalužnyj.
Nateraz je otázne, či sa generál chcel prejaviť len ako autor literatúry faktu, alebo sa chystá využiť trilógiu na prípravu svojej možnej kandidatúry v prezidentských voľbách (uskutočnia sa najskôr až po zrušení vojnového stavu na Ukrajine). Z viacerých prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Zalužnyj by mal šancu zvíťaziť nad Zelenským. Svoj prípadný vstup do politiky zatiaľ nepotvrdil, ale ani nevyvrátil.