Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 065 dní
- Kyjev: Rusi v stredu prišli o ďalších 1 340 vojakov
- Ruský útok na Záporožie si vyžiadal obeť a 16 zranených
- Zelenskyj neustupuje Američanom ani po odchode Bidena. Aj Trumpovi dal jasne najavo, že najmladších Ukrajincov na front nepošle
- Trump dúfa, že sa čoskoro stretne s Putinom, aby ukončil vojnu na Ukrajine
- Vojnové zločiny na kamere: Rusi brutálne popravili ukrajinských zajatcov, všetko si natočili

22:20 Ruskí vojaci, ktorí sú súčasťou inváznych síl bojujúcich vo východoukrajinskej Doneckej oblasti, zastrelili šesť ukrajinských vojnových zajatcov. Informoval o tom ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec, podľa ktorého Rusi svoj čin natočili a video sa objavilo na internete.
22:18 Ruská protivzdušná obrana od siedmej do desiatej večer moskovského času (od 17.00 do 20.00 h SEČ) zničila 49 ukrajinských dronov: 37 nad Kurskou, sedem nad Brjanskou oblasťou, štyri nad anektovaným Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou, uviedlo dnes na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek ďalších podrobností a informácií o prípadných škodách.
V Kurskej oblasti na západe Ruska od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky, ktoré sa ruským silám aj napriek posilneniu severokórejskými vojakmi stále nepodarilo vytlačiť za rusko-ukrajinskú hranicu. Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, čelí prakticky každú noc náletom ruských dronov, často sprevádzaných aj ruskými raketami a strelami s plochou dráhou letu. Ukrajinské drony v hĺbke Ruska napádajú predovšetkým rafinérie a sklady pohonných hmôt.
21:01 Poľský premiér Donald Tusk dnes podporil návrh pritvrdiť pravidlá pre vyplácanie detských prídavkov ukrajinským utečencom pred vojnou, ktorých je v Poľsku od invázie ruských vojsk z februára 2022 veľké množstvo. Urobil tak niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami, uviedla agentúra AFP. V súčasnosti všetci rodičia, a to aj tí ukrajinskí, dostávajú každý mesiac 800 zlotých (približne 190 eur) na každé dieťa mladšie ako 18 rokov v rámci programu sociálnej pomoci zvaného 800 +.
„Návrh varšavského primátora (a prezidentského kandidáta Tuskovej Občianskej koalície) Rafala Trzaskowského vyplácať 800+ iba tým migrantom, vrátane Ukrajincov, ktorí skutočne žijú, pracujú a platia dane v našej krajine, urýchlene posúdi vláda,“ napísal Tusk na sociálnej sieti X a dodal, že sám je návrhu naklonený.
Návrh vyplácať detské prídavky Ukrajincom len v prípade, „ak budú pracovať a žiť v Poľsku a ak budú v Poľsku platiť dane“, vyhlásil Trzaskowski na jednom stretnutí s voličmi pred májovými prezidentskými voľbami. Trzaskowski je pokladaný za proeurópskeho politika a favorita volieb, no v kampani sa potýka s nacionalistickými súpermi, ktorí sa často vyslovujú na adresu Ukrajiny skepticky či priamo protiukrajinsky, uviedla AFP.
Agentúra pripomenula, že od septembra sa detské prídavky majú vyplácať len tým rodičom, ktorí deti posielajú v Poľsku do škôl.
Nie všetci vo vládnej koalícii sú nápadom Občianskej koalície nadšení. Ľavicová ministerka práce a sociálnych vecí Agnieszka Dziemianowiczová-Bonková podľa AFP uviedla, že jej ministerstvo v súčasnosti na žiadnom takomto návrhu nepracuje.
„Nepridáme sa k protiukrajinským pretekom s krajnou pravicou. Je faktom, že 80 percent Ukrajincov pracuje a počet detí z Ukrajiny, na ktoré sa vzťahuje 800+ počas roka klesol na polovicu a bude ďalej klesať kvôli zavedeniu povinnosti chodiť do (poľskej) školy. Systém funguje. Zákony prijímané kvôli volebnej kampani predstavujú mizerný model uplatňovania práva. Budeme proti,“ upozornilo koaličné zoskupenie Poľsko 2050, ktorého šéf Szymon Holownia patrí k prezidentským kandidátom.
20:04 Ukrajinským vojakom brániacim mestečko Velyka Novosilka na západe Doneckej oblasti hrozí, že ich obkľúčia ruské jednotky. Dnes to pripustil hovorca ukrajinského vojenského zoskupenia Chortycia Viktor Trehubov. Úrady v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny nariadili evakuáciu rodín s deťmi z ďalších 16 obcí.
Trehubov situáciu vo Veľkej Novosilke označil za „pomerne zložitú“, píše server Ukrajinska pravda. Ukrajinskí vojaci podľa hovorcu robia všetko pre to, aby zabránili ďalšiemu postupu ruských síl. Snaží sa zabrániť obkľúčeniu aj tomu, aby Rusi s nasadením delostrelectva zablokovali prístupové cesty do mestečka. Postupujú k nemu z troch strán – od juhozápadu, juhovýchodu i severovýchodu, vyplýva z údajov na mape zverejňovanej projektom DeepState, ktorý je pokladaný blízky ukrajinskej armáde.
Podľa Trehubova je v tomto úseku frontu podobne ako inde hlavným problémom to, že ruská armáda má nad ukrajinskou veľkú početnú prevahu.
19:28 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že sa chce čoskoro stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby dosiahol ukončenie takmer tri roky trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine. Trump súčasne vyjadril ľútosť nad obrovskými stratami na životoch, ktoré si táto vojna vyžiadala.
Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, ktoré monitorovali Trumpov videopríhovor k účastníkom zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose, píše TASR.
V čase pred prezidentskými voľbami v USA Trump opakovane deklaroval, že dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom uzavrie v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, ak nie skôr. Jeho poradcovia však teraz už pripúšťajú, že hľadanie riešenia pre ukončenie vojny na Ukrajine potrvá mesiace.
„Naozaj by som sa chcel čoskoro stretnúť s prezidentom Putinom, aby sme túto vojnu ukončili,“ uviedol Trump, ktorý sa v pondelok vrátil do Bieleho domu. Dodal, že jeho zámer nesúvisí s ekonomikou alebo „niečím iným“, ale s tým, že v tejto vojne sú „premárnené milióny životov“.
„Je to masaker. Túto vojnu musíme naozaj zastaviť,“ zdôraznil Trump s tým, že úsilie USA o zabezpečenie mierového urovnania „sa teraz snáď rozbehlo“. Neuviedol však v tejto súvislosti žiadne podrobnosti, doplnil Reuters.
Na otázku, či dôjde k mierovej dohode medzi Ruskom a Ukrajinou do zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose v roku 2026, Trump poskytol len vyhýbavú odpoveď. „No to sa budete musieť spýtať Ruska,“ odkázal a dodal, že „Ukrajina je pripravená dohodu uzavrieť“.
17:38 Vojenský súd v Kursku na západe Ruska odsúdil vojaka kvôli rabovaniu. Informuje o tom server Mediazona, podľa ktorého ide o prvý verdikt v súvislosti s týmto trestným činom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu pred necelými tromi rokmi. Vojak sa ho však dopustil v ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste prekvapivo prenikla ukrajinská armáda.
Aký trest súd Stanislavovi Lopatinovi udelil, nie je podľa Mediazony známe. Na súde odmietli odpovedať na otázky novinárov z tohto servera a keď volali advokátovi odsúdeného, povedal im, že majú zlé číslo, hoci ho našli na stránkach advokátskej komory Kurskej oblasti. Súd sa týmto prípadom rabovania začal zaoberať vlani v novembri, rozsudok potom vyniesol 15. januára.
O tom, že ruskí vojaci nasadení po vpáde ukrajinských síl na obranu Kurskej oblasti rabujú, rozprávali obyvatelia pohraničia, ktorí kvôli bojom museli opustiť svoje domovy, píše Mediazona. Ruské úrady najskôr tvrdili, že ide o dezinformácie šírené ukrajinskými tajnými službami, neskôr však pripustili, že v regióne sú prípady rabovania, ktoré majú na svedomí ako civilisti, tak aj vojaci.
Prípady, keď sa ruskí vojaci dopúšťali rabovania, vychádzali najavo najmä v prvých mesiacoch celoplošného ruského vpádu na Ukrajinu, keď sa invázne jednotky sťahovali z miest hlboko v ukrajinskom vnútrozemí, napríklad z okolia Kyjeva.
17:15 Ukrajinská polícia pri rozsiahlej operácii proti ilegálnemu obchodu so zbraňami a muníciou zadržala 22 ľudí. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa v krajine zvýšil počet zbraní medzi ľuďmi, vrátane tých odobratých ruským vojakom, ktoré unikajú regulačným kontrolám. To vyvoláva obavy z nárastu medzinárodného obchodu so zbraňami, napísala agentúra AFP.
Polícia informovala, že po celej krajine podnikla prehliadky na skoro 700 miestach, zadržala 22 ľudí a ďalších 38 obvinila pre podozrenie z nepovoleného obchodu so zbraňami. „U podozrivých boli zhabané tisícky nábojov rôznych kalibrov, útočné pušky, granáty, samopaly a granátomety,“ uviedla polícia.
Podľa skoršieho vyhlásenia polície bolo cieľom operácie „zablokovať predajné a skladovacie kanály a tiež odstrániť z nelegálneho obehu ukoristené zbrane, muníciu a výbušniny“. Ľuďom zapojeným do tejto činnosti môže hroziť až sedem rokov väzenia.
AFP zároveň podotkla, že súčasné razie sú najnovšou snahou ukrajinských bezpečnostných zložiek potlačiť v krajine nelegálny obchod so zbraňami. Napríklad vlani v septembri tamojšia polícia oznámila, že zabavila zbrane a výbušniny v hodnote okolo 38 000 eur v Kyjeve. O mesiac skôr bezpečnostné zložky zatkli podozrivých z obchodu so zbraňami na západe Ukrajiny, pričom zabavili 20 útočných pušiek, vyše 70 ručných zbraní, desiatky granátov a takmer 50 000 nábojov, dodala agentúra.
Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že úrady na začiatku celoplošnej ruskej invázie vo februári 2022 ľuďom rozdelili viac ako 25 000 zbraní na odrazenie ruského útoku v Kyjevskej oblasti. Podľa agentúry AFP pripúšťajú, že späť získali len zlomok týchto zbraní.
17:05 Úrady v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny nariadili evakuáciu rodín s deťmi zo 16 lokalít, ktoré ohrozujú postupujúce ruské jednotky.
Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP, ktorá dodala, že toto rozhodnutie poukazuje na narastajúce problémy ukrajinských jednotiek snažiacich sa zadržať na frontovej línii lepšie zásobovanú ruskú armádu.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov spresnil, že evakuovaných bude 267 detí a ich rodín, ktoré žili v 16 obciach ohrozených postupom ruskej armády. Synehubov uviedol, že ide o lokality v blízkosti mesta Kupiansk, ktorého predmestí sa už ruskí vojaci zmocnili.
Po ruskej invázii vo februári 2022 ukrajinské jednotky dobyli rozsiahle územia Charkovskej oblasti počas svojej ofenzívy koncom roka 2022. Ruská armáda však v posledných mesiacoch získava toto územie späť.
16:15 Raketový útok na juhoukrajinské mesto Záporožie si vo štvrtok vyžiadal jednu obeť a najmenej 51 zranených. O novej bilancii informoval oblastný gubernátor Ivan Fedorov. TASR o tom informuje podľa správy britskej stanice BBC, ktorá dodala, že stav najmenej piatich zranených je podľa lekárov veľmi vážny. Medzi hospitalizovanými je aj dvojmesačné dieťa.
Ruská armáda ostreľovala Záporožie v noci na štvrtok, pričom zasiahla a poškodila viacero bytových domov.
Tento útok bol najnovším zo série úderov na juh Ukrajiny, zatiaľ čo sa Moskva aj Kyjev snažia získať výhodu v prvých dňoch vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Trump v stredu na sociálnej sieti Truth Social vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty podľa Trumpa uvalia „vysoké dane, clá a sankcie“ na všetko, čo im a ďalším krajinám Rusko predáva.
14:20 Europoslanci vo štvrtok na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu prijali uznesenie, v ktorom odsudzujú systematické falšovanie historických argumentov ruským režimom na ospravedlnenie jeho nezákonnej agresie proti Ukrajine.
Podľa uznesenia Moskva podkopáva históriu a národnú identitu Ukrajiny v snahe ospravedlniť pokračujúcu vojnu. EP vyzval Úniu a jej členské štáty, aby efektívne bojovali proti ruským dezinformáciám, zahraničnej informačnej manipulácii a zasahovaniu. To je podľa neho nevyhnutné na ochranu demokratických procesov a posilnenie odolnosti európskych spoločností.
Európska únia by podľa uznesenia mala rozšíriť sankcie proti ruským médiám, ktoré vedú dezinformačné kampane na podporu agresie na Ukrajine. Mala by tiež zintenzívniť svoju podporu exilovým nezávislým ruským médiám.
EP v súvislosti s touto problematikou odsúdil nedávne rozhodnutia sociálnych médií o uvoľnení pravidiel o overovaní faktov a moderovaní. Podľa neho to umožní šíriť ruskú dezinformačnú kampaň po celom svete.
Uznesenie bolo prijaté 480 hlasmi za, 58 europoslancov bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania, uvádza oficiálna stránka EP.
12:55 Nemecko umiestnilo v Poľsku dve jednotky svojho systému protivzdušnej obrany Patriot, aby chránili logistické centrum v meste Rzeszów na juhovýchode krajiny. Oznámil to vo štvrtok nemecký minister obrany Boris Pistorius.
Systémy Patriot uvedú do prevádzky v pondelok na šesť mesiacov, uviedol Pistorius po stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom na vojenskom letisku Jasionka neďaleko Rzeszówa.
Nemecký minister oznámil aj vyslanie stíhačiek Eurofighter do Poľska počas leta tohto roka. Cieľom bude zabezpečenie vzdušného priestoru pobaltských štátov v rámci príslušnej iniciatívy NATO.
Nemecké systémy Patriot už boli v Poľsku od januára do novembra 2023. Na dvoch lokalitách pri meste Zamošč asi 30 kilometrov od ukrajinskej hranice ich obsluhovalo 320 vojakov Bundeswehru. Cieľom misie bola ochrana poľského vzdušného priestoru po ruskom raketovom útoku na Ukrajinu, po ktorom v poľskej pohraničnej dedine zomreli koncom roku 2022 dvaja ľudia.
Poľsko je dôležitým politickým a vojenským spojencom Ukrajiny a Rzeszów funguje ako logistické centrum po dodávky západnej vojenskej a humanitárnej pomoci Kyjevu.
12:00 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok opätovne uviedol, že ruské vedenie je pripravené na dialóg s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom napriek jeho stredajším vyjadreniam. Podľa Peskova nie sú ničím novým. Trump sa v stredu Moskve vyhrážal sankciami, ak odmietne uzavrieť dohodu o ukončení vojny na Ukrajine.
„Sme naďalej pripravení na dialóg, na rovnocenný dialóg postavený na vzájomnom rešpekte,“ vyhlásil Peskov, podľa ktorého je zrejmé už z Trumpovho prvého funkčného obdobia, že „má rád“ sankcie. Hovorca Kremľa uviedol, že Moskva jeho vyjadrenia „pozorne sleduje“. Podľa AFP sa očakáva, že lídri USA a Ruska sa v nasledujúcich dňoch telefonicky spoja.
Trump v stredu na svojej sociálnej sieti Truth vyzval prezidenta Putina, aby čo najskôr pristúpil na dohodu o ukončení vojny na Ukrajine. V opačnom prípade Spojené štáty uvalia „vysoké dane, clá a sankcie“. V pondelok po inaugurácii hovoril o tom, že Putin „ničí Rusko“ tým, že sa stále nedohodol o ukončení vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je podľa neho ochotný dohodnúť sa.
Trump vo svojej predvolebnej kampani opakovane avizoval, že v prípade zvolenia ukončí vojnu na Ukrajine do 24 hodín. Vyhlásenie neskôr zmiernil, ale zastaviť vojnu sa mu nepodarilo. Vyhlásil tiež, že ak by bol v roku 2022 v úrade on, a nie vtedajší prezident Joe Biden, ku konfliktu by nikdy nedošlo.
11:30 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte vo štvrtok vyhlásil, že členské štáty budú musieť na obranu vynaložiť viac ako odporúčané dve percentá HDP. Aliancia je podľa neho v „krízovom režime“ a jej členovia sú na tom „veľmi zle“ aj v priemyselnej produkcii.
„Kolektívne musíme investovať viac a o presnom čísle rozhodneme neskôr v tomto roku. Bude to však podstatne viac ako dve percentá,“ uviedol Rutte v panelovej diskusii venovanej Ukrajine v rámci zasadnutia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.
Prostredníctvom videomostu na konferencii vystúpil aj vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa Richard Grenell. Ten členské štáty vyzval, aby do obrany investovali svoj „spravodlivý podiel“ predtým, ako sa začne uvažovať o rozšírení Aliancie. „Nemôžete od Američanov žiadať, aby rozšírili NATO, keď súčasní členovia neplatia svoj spravodlivý podiel,“ deklaroval.
Podľa odhadov NATO investovalo v roku 2024 do svojej obrany menej ako dohodnuté dve percentná celkovo osem štátov. Viac ako 2,5 percenta investovalo iba šesť členov aliancie – Poľsko, Estónsko, USA, Lotyšsko, Grécko a Litva.
Generálny tajomník Rutte taktiež vyzval na intenzívnejšiu podporu Ukrajiny. „Naozaj musíme zintenzívniť a neobmedzovať našu podporu Ukrajine. Frontová línia sa pohybuje nesprávnym smerom,“ vyhlásil.
Na margo ruského postupu sa v Davose vyjadril aj belgický premiér Alexander de Croo. Z uskutočnených analýz podľa neho vyplýva, že vzhľadom na ekonomický vývoj dokáže Rusko viesť vojnu na Ukrajine ešte ďalší rok. Belgický premiér je preto presvedčený, že je kľúčové, aby sa 16. balík protiruských sankcií EÚ zameral na dodávky ruského zemného plynu, energie a hnojív.
10:50 Poľský prezident Andrzej Duda na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose povedal, že Ukrajina a jej spojenci by mali Putina prinútiť prosiť o mierovú dohodu. Vojna na Ukrajine je podľa neho globálny konflikt, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Informuje o tom spravodajca TASR podľa štvrtkovej správy agentúry PAP.
Prezident sa na tzv. ukrajinských raňajkách v panelovej diskusii rozprával s generálnym sekretárom NATO, Markom Ruttem, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom, lotyšským prezidentom Edgarsom Rinkevicsom a premiérmi Chorvátska a Belgicka.
Nie všetky mierové riešenia by podľa Dudu boli výhodné pre Ukrajinu, Poľsko a štáty, ktoré boli historicky v sovietskej sfére vplyvu. Žiadal preto, aby pre Ukrajinu bola zabezpečená dohoda, ktorá jej zaručí suverenitu a nezávislosť.
10:15 Ukrajinský prezident sa nechystá zmeniť názor na mobilizáciu. Svojmu najsilnejšiemu spojencovi v boji proti ruskej armáde jednoznačne zopakoval, že do vojska nepovolá najmladších mužov. Volodymyr Zelenskyj to zdôrazňoval v období, keď bol Joe Biden posledné mesiace v Bielom dome a teraz neustupuje ani po príchode Donalda Trumpa k moci.

9:53 Ukrajinské bezpečnostné zložky vo štvrtok vykonali približne 1 000 razií po celej krajine s cieľom obmedziť nelegálny obchod so zbraňami a muníciou, oznámila polícia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
„Hlavným cieľom bolo zastaviť predaj a skladovanie, ako aj skonfiškovať trofejné zbrane, muníciu a výbušniny, ktoré sú súčasťou nelegálneho obchodovania,“ upresnil policajný zbor v príspevku na sociálnych sieťach.
Narastajúce množstvo zbraní vo vojnou zmietanej Ukrajine vyvoláva obavy z ich nelegálnych presunov v rámci krajiny, ako aj pašovania do zahraničia. Vo vyhlásení polície sa uvádza, že vodcom pašeráckych skupín hrozí až sedem rokov väzenia. Ďalšie podrobnosti o výsledku vyšetrovania budú zverejnené neskôr.
Bezpečnostné zložky sa prostredníctvom razií snažia potlačiť nelegálnu distribúciu zbraní v krajine. V septembri minulého roka polícia podľa svojich vyjadrení zhabala v Kyjevskej oblasti nelegálne zbrane a muníciu v hodnote približne 40 000 eur.
V auguste 2024 v Ľvovskej oblasti skonfiškovala polícia útočné pušky, viac ako 70 pištolí, desiatky granátov a takmer 49 000 nábojov, doplnili tamojšie médiá.
8:14 Pri ruskom raketovom útoku na juhoukrajinské mesto Záporožie vo štvrtok zahynul jeden človek a 16 ďalších utrpelo zranenia, uviedol oblastný gubernátor Ivan Fedorov.
„Ruský raketový útok na Záporožie si vyžiadal jeden život. Zomrel 47-ročný muž,“ napísal Fedorov na platforme Telegram. Medzi 16 zranenými bolo podľa jeho slov aj dvojmesačné dieťa.
„Pri zásahu došlo k poškodeniu obytných budov. Tlaková vlna vyrážala okná a poničila strechy,“ ozrejmil gubernátor.
7:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 340 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 825 320 , uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesř tankov, 12 obrnených bojových vozidiel pechoty a 62 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 850 tankov, 20 497 obrnených bojových vozidiel pechoty a 22 256 delostreleckých systémov.
5:55 Prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že akékoľvek mierové sily nasadené na Ukrajine budú musieť zahŕňať aj amerických vojakov, uviedol v rozhovore s agentúrou Bloomberg. Zelenskyj povedal, že európski spojenci nemajú dostatok vojakov na to, aby boli reálnym odstrašujúcim prostriedok pre prezidenta Vladimira Putina.
„Bez Spojených štátov to nepôjde,“ povedal. „Aj keď si niektorí európski priatelia myslia, že to tak môže byť, nie, nemôže. Nikto nebude riskovať bez Spojených štátov,“ uviedol Zelenskyj. Ďalším dôvodom podľa neho je, že to môže rozdeliť NATO, Európsku úniu a USA. „To je Putinov cieľ, narušiť jednotu,“ dodal.
Zelenskyj pritom už skôr povedal, že z Európy by muselo na Ukrajinu prísť najmenej 200-tisíc vojakov, aby mohla medzinárodná mierová operácia fungovať.
Zelenskyj prisúdil v urovnaní konfliktu významnú úlohu Číne, domnieva sa, že by mohla Rusko dotlačiť k mieru. Posťažoval sa na nedostatok kontaktov s čínskym vedením – mal jeden telefonát s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, čo „nie je veľa, nie je to dostatočné“. Len dvoch štátnikov považuje za dostatočne silných, aby mali na Putina vplyv – Trumpa a Si Ťin-pchinga. Podľa neho je to preto, lebo ruská ekonomika je výrazne závislá na Číne. Chcel by, aby americký prezident s čínskym spolupracovali, „ale nie bez nás, to je dôležité“.
„Ukončenie vojny má byť víťazstvom Trumpa, nie Putina,“ uviedol pre Bloomberg. Bez silných bezpečnostných záruk zo strany USA a Európy by prímerie mohlo Rusku umožniť prezbrojiť sa a obnoviť jej útoky, uviedol Zelenskyj.