Z výsledkov viacerých prieskumov vyplýva, že po predčasných voľbách, ktoré sa budú konať 23. februára, by sa do Spolkového snemu mali určite dostať štyri politické subjekty – únia CDU/CSU, ktorej by dalo hlas asi 30 percent voličov, AfD s preferenciami okolo 20 percent, SPD so 16 až 19 percentami a Zelení, ktorých by volilo 13 až 15 percent opýtaných.
Osud troch zvyšných zoskupení – liberálnej Slobodnej demokratickej strany (FDP), ktorá bola donedávna súčasťou vlády dosluhujúceho kancelára Olafa Scholza, krajne ľavicovej Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW) a Ľavice – je otvorený. Ak nezískajú aspoň päť percent voličských hlasov, môžu skončiť pred bránami Bundestagu.
Volebné prieskumy v Nemecku
Politická strana | agentúra INSA | FORSA | YouGov |
CDU/CSU | 29 % | 31 % | 28 % |
AfD | 21 % | 19 % | 19 % |
SPD | 16 % | 16 % | 19 % |
Zelení | 13 % | 13 % | 15 % |
BSW | 7 % | 4 % | 6 % |
FDP | 5 % | 4 % | 4 % |
Ľavica | 4 % | 3 % | 4 % |
AfD nie je alternatíva
Zatiaľ čo preferencie opozičných kresťanských demokratov počas volebnej kampane iba mierne klesli, vyzerá to tak, že sa prestáva dariť AfD, na ktorú sa pomaly doťahuje SPD.
Podľa posledného prieskumu inštitútu YouGov by sociálnych demokratov volilo už 19 percent respondentov, čo je toľko ako pri AfD.
Ak by tento vývoj pokračoval, SPD by krajnú pravicu mohla ešte pred voľbami vytlačiť na tretie miesto. Narastajúcu podporu zaznamenávajú i Zelení, kým krajná ľavica BSW, naopak, upadá.

AfD, ktorá bola v prieskumoch dlho druhou najsilnejšou stranou v krajine a vo východnom Nemecku (na území bývalej Nemeckej demokratickej republiky) dokonca najobľúbenejšou, mohli uškodiť jej radikálne požiadavky.
Vo volebnom programe má totiž aj vystúpenie z Európskej únie (dexit) a NATO, namiesto eura návrat k nemeckej marke, sprísnenie azylovej politiky, odstúpenie od Parížskej dohody o zmene klímy, ale aj zrušenie sankcií proti Rusku, obmedzenie interrupcií či práv komunity LGBTI+.

Strana čelila kritike a policajnému vyšetrovaniu aj pre provokatívne akcie počas kampane. V Karlsruhe a okolí najprv migrantom rozdávala letáky napodobňujúce letenky do ich domovských krajín, neskôr zase na sociálnych sieťach zverejnila video, kde kriminalizuje ľudí s tmavou farbou pokožky. Úrady preto strane nariadili, aby príspevky zmazala.

Nemecké Centrum pre sledovanie, analýzu a stratégiu (CEMAS) prišlo zase s odhalením, že AfD pomáha i Kremeľ. Rusko v Nemecku údajne spustilo dezinformačnú kampaň v prospech krajnej pravice, aby oslabilo ostatné strany.
Na sociálnej sieti X za posledný mesiac vystopovali stovky kritických príspevkov v nemčine, ktoré využívajú nielen falošné informácie, ale aj pozretia z falošných účtov.

Povesti AfD nepomáha ani poukazovanie na to, že ide o pravicovoextrémistickú stranu. Naposledy v tomto duchu rozhodol Krajinský úrad pre ochranu ústavy v Sasku, ktorý potvrdil, že tamojšiu pobočku AfD možno zaradiť k extrémnej pravici.
Aj keď sa strana proti tomu odvolala, vyšší správny súd v Drážďanoch jej sťažnosť zamietol. Úrad zdôraznil, že politika AfD v Sasku je namierená proti demokracii a proti ľudskej dôstojnosti istých skupín obyvateľstva.

Spoluprácu s AfD dlhodobo odmietajú všetky strany, ktoré majú šancu na vstup do Bundestagu. Predseda CDU Friedrich Merz nedávno spochybnil samotný názov strany, keď vyhlásil, že AfD nie je žiadnou „Alternatívou pre Nemecko“.
Podľa neho sa Nemci musia poučiť z vývoja v Rakúsku, kde sa pre nezhody ľudovcov (ÖVP) a sociálnych demokratov (SPÖ) stalo, že vládu bude po prvý raz v povojnovej histórii zostavovať krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ).

Merz preto demokratické strany vyzval na spoluprácu a varoval, že inak by ďalšie parlamentné voľby v Nemecku v roku 2029 mohli – podobne ako v Rakúsku – vyhrať pravicoví populisti, teda AfD.
„Poviem to tak, ako to myslím: Nasledujúce voľby do Spolkového snemu budú potom v roku 2033. A jeden rok 33 pre Nemecko stačí,“ pripomenul šéf CDU, narážajúc na rok 1933, keď sa v Nemecku ujal moci Adolf Hitler.

Vznikne opäť veľká koalícia?
Vzhľadom na jednotný odpor ostatných politických strán k AfD sa podľa odborníkov dajú po februárových voľbách predpokladať dve možné koalície. Kresťanskí demokrati, ktorí teraz pôsobili v opozícii, si do vlády pod vedením Friedricha Merza pozvú buď sociálnych demokratov Olafa Scholza, alebo Zelených.
Voči nim má však výhrady bavorský premiér Markus Söder, predseda Kresťanskosociálnej únie (CSU), ktorá je sesterskou stranou CDU. Zeleno-čiernu koalíciu neschvaľuje, lebo ekologicky zameranému subjektu vyčíta nesprávne postoje v ekonomickej oblasti a v migračnej politike. „Keby to len nejako šlo, Zelení by mali ísť do opozície,“ odkázal voličom.

Zeleným uškodil aj vnútrostranícky škandál, ktorý sa týkal ich poslanca v Bundestagu Stefana Gelbhaara. Verejnoprávna televízia a rozhlas RBB zverejnili údajné svedectvá viacerých žien, kde politika obvinili, že ich sexuálne obťažoval. Gelbhaar to poprel, no aby neuškodil strane, vzdal sa kandidatúry v nadchádzajúcich voľbách.
Napokon vysvitlo, že obvinenia boli falošné a totožnosť žien vymyslená. Ukázalo sa, že za nimi stojí Gelbhaarova spolustraníčka Shirin Kreßeová, ktorá viedla poslanecký klub Zelených v berlínskom sneme. Po objasnení kauzy odstúpila z funkcie a vystúpila i zo strany, čím predišla svojmu vylúčeniu.

Celá aféra vrhá zlé svetlo na volebného lídra strany Roberta Habecka, vicekancelára a ministra hospodárstva v Scholzovej vláde.
Po stiahnutí Gelbhaara sa totiž na druhé miesto v kandidačnej listine Zelených dostal Andreas Audretsch, manažér Habeckovej volebnej kampane, ktorý si tým pravdepodobne zaistil znovuzvolenie do Spolkového snemu.
Hoci odmieta, že by mal niečo spoločné s odstavením Gelbhaara, niektorí kritici pripisujú zodpovednosť i Habeckovi.

Zatiaľ sa zdá, že väčšiu šancu na vytvorenie vlády má „veľká koalícia“ kresťanských a sociálnych demokratov, ktorí si to už v minulosti viackrát vyskúšali. Museli by sa však dohodnúť na tom, ako riešiť ťažkú hospodársku situáciu krajiny.
Kým SPD navrhuje získať potrebné financie výhodnými úvermi, CDU/CSU zvyšovanie štátneho dlhu (dnes je asi na úrovni 64 percent hrubého domáceho produktu) zavrhuje.
Okrem ekonomiky sú ďalšími témami volebnej kampane v Nemecku sociálna situácia, migrácia a azylová politika, vojna na Ukrajine, bezpečnosť, zdravotníctvo či vzdelávanie. Tretina voličov sa podľa prieskumov stále nerozhodla, ktorej strane dá svoj hlas.