Khan tvrdí, že najvyšší vodca Talibanu Hajbatulláh Áchúndzáda a predseda najvyššieho súdu Abdul Hakím Hakkání „nesú trestnoprávnu zodpovednosť za zločin proti ľudskosti, ktorým je prenasledovanie na základe pohlavia“. Prokurátor uviedol, že afganské ženy a LGBTI komunita sú v krajine vystavené „bezprecedentnému, bezohľadnému a pokračujúcemu prenasledovaniu zo strany Talibanu“.

Islamistické hnutie Taliban po návrate k moci v Afganistane významne obmedzilo práva žien. Ženy nemôžu študovať na vysokých a stredných školách ani pracovať vo viacerých profesiách. Vstup majú zakázaný do verejných parkov, posilňovní alebo kúpeľov, nemôžu cestovať bez mužského sprievodu a na verejnosti musia chodiť úplne zahalené. Podľa Khana je takýto stav v krajine neprijateľný.
Žiadosťou o vydanie zatykačov sa teraz budú zaoberať sudcovia ICC. Proces však podľa AFP môže trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Hlavný prokurátor už avizoval, že zatykače bude žiadať aj pre ďalších predstaviteľov Talibanu.

Podľa ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch (HRW) by sa otázka ženských práv v Afganistane mohla pomocou zatykačov vrátiť do pozornosti medzinárodného spoločenstva. „Tri roky po tom, ako sa Taliban opäť ujal moci, beztrestne pokračuje systematické porušovanie práv žien a dievčat,“ uviedla zástupkyňa HRW Liz Evensonová.
Jurisdikciu ICC uznáva celkovo 125 štátov, ktoré sú na základe Rímskeho štatútu povinné zatknúť osoby, na ktoré je vydaný zatykač v prípade, že vstúpia na ich územie.