„Nechcem ublížiť Rusku. Mám rád ruský národ a vždy som mal veľmi dobrý vzťah s prezidentom Putinom,“ napísal v stredu Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. Po zmierlivom úvode pripomenul, že ruská ekonomika upadá, a preto je čas dohodnúť sa.
„Zastavte túto smiešnu vojnu! Bude to len horšie. Ak neuzavrieme ‚dohodu’, a to čoskoro, nemám inú možnosť, ako uvaliť vysoké dane, clá a sankcie na čokoľvek, čo Rusko predáva Spojeným štátom a rôznym iným zúčastneným krajinám. Skončime túto vojnu, ktorá by sa nikdy nebola začala, keby som bol býval prezidentom! Môžeme to urobiť jednoduchým alebo ťažkým spôsobom – a jednoduchý spôsob je vždy lepší. Je čas uzavrieť dohodu. Nikto ďalší nesmie prísť o život,“ vyzval Rusov americký prezident.
Opatrnosť Kremľa
Zahraničné médiá si všímajú, že ide zatiaľ o jeho najjasnejšie stanovisko k téme. A hoci to Trump nepriznal, je zrejmé, že uzavrieť mier na Ukrajine nebude také ľahké, ako si predstavoval.
„Umierajú, Rusi aj Ukrajinci. Chcem, aby prestali umierať. A dokážem to – dokážem to za 24 hodín,“ chválil sa ešte v máji 2023.
Po víťazstve vo voľbách však 78-ročný republikán rétoriku zmiernil. Jeho tím pripustil, že vyjednávanie o mieri potrvá dlhšie – z 24 hodín boli zrazu mesiace. Trump viackrát zdôraznil, že sa chce s Putinom stretnúť a že ruská ekonomika na tom pre vojnu nie je dobre.
„Myslím, že by sa mal dohodnúť. Myslím, že odmietaním dohody ničí Rusko,“ povedal o Putinovi v prvý deň po svojom nástupe do funkcie. „Rusko je väčšie, môžu stratiť viac vojakov, ale to nie je spôsob, ako riadiť krajinu,“ zhodnotil.

Na Trumpa sa spolieha i Kyjev. „Je obchodník. Vie, ako vyvíjať tlak,“ vyhlásil v utorok na rokovaní Svetového ekonomického fóra v Davose ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Ozvala sa však aj Moskva. Na Trumpove vyjadrenia, že sa pripravuje stretnutie medzi ním a Putinom, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že nič také sa nedeje.

Najvyšší ruskí predstavitelia napriek tomu vyjadrili ochotu spolupracovať s nástupcom Joea Bidena a Putin ocenil jeho pripravenosť obnoviť priame kontakty s Ruskom. Americké médiá tento týždeň informovali, že šéf Bieleho domu už svojho osobitného vyslanca, bývalého generála Keitha Kellogga, poveril úlohou, aby vojnu skončil do 100 dní.

Ako pripomenul britský denník The Guardian, Kremeľ teraz začal pociťovať povestnú Trumpovu nepredvídateľnosť a zatiaľ nevie, ako reagovať. Známy ruský propagandista a novinár Alexandr Koc napríklad vyhlásil, že Trump dal Putinovi „ultimátum“ a vyzval na opatrnosť.
„Je lepšie pripraviť sa na najhoršie. Čoskoro sa na Bidenovo funkčné obdobie budeme pozerať s nostalgiou ako na odmäk,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram.

Naopak, Margarita Simoňanová, šéfredaktorka ruskej štátnej televízie RT, ktorá je známou tvárou kremeľskej propagandy, začala podľa britskej stanice BBC hovoriť o realistických podmienkach, za akých by sa mohla skončiť „špeciálna vojenská operácia“, ako Moskva konflikt nazýva. Je presvedčená, že by sa mohli zastaviť boje pozdĺž súčasnej frontovej línie.
To by však znamenalo, že by pod kontrolou ruských okupantov zostalo zhruba 18 percent obsadeného ukrajinského územia. Hoci by to boli pre Moskvu obrovské zisky, ruskí zástancovia tvrdej línie, takzvaní „Z blogeri“, to považujú za porazenecký prístup.

Bez vojenskej pomoci?
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v stredu pre štátne médiá vyhlásil, že Moskva vidí „malú príležitosť“ na uzavretie dohody s Trumpovou administratívou. Kremeľ však súčasne naznačil, že sa s podpisom mierovej dohody rozhodne neponáhľa.
„Nie je to len otázka skončenia vojny. V prvom rade je to otázka riešenia základných príčin ukrajinskej krízy,“ pripomenul zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poljanskij. „Musíme teda zistiť, čo znamená ‚dohoda’ v ponímaní prezidenta Trumpa,“ doplnil.

Pokiaľ ide o Putina, ten v posledných mesiacoch opakovane trval na maximalistických mierových požiadavkách. Ako podmienky si kladie, aby Ukrajina nevstúpila do NATO, ale stala sa neutrálnym štátom a pristúpila na demilitarizáciu.
Žiada tiež, aby Západ zrušil sankcie proti Rusku a odmieta sa vzdať dobytých ukrajinských území – polostrova Krym aj štyroch regiónov na východe krajiny.

Pre Kyjev je znepokojujúce, že Trump vo vyhlásení vôbec nespomenul dodávky vojenskej pomoci Ukrajine, za čo predtým kritizoval Bidena. Namiesto toho sa zdá, že na Moskvu chce tlačiť iba hrozbou ekonomických opatrení. Ich účinnosť je však neistá.
Ako totiž upozornil The Guardian, USA a Rusko nemajú také silné obchodné väzby, aby to Kremeľ výraznejšie pocítil. Obchodná bilancia medzi oboma krajinami dosiahla za prvých 11 mesiacov uplynulého roka len 3,4 miliardy dolárov. Na porovnanie: ročný obchod medzi USA a európskymi štátmi predstavoval až 1,5 bilióna dolárov.
Podľa politickej analytičky Tatiany Stanovajovej sa Trump mýli, ak si myslí, že dokáže na Putina zatlačiť len ekonomickými nástrojmi. Vládca Kremľa údajne verí, že ruské hospodárstvo funguje dobre, je efektívne a odolné. „Jeho stav nepovažuje za faktor, ktorý by ho nútil rokovať o Ukrajine,“ vysvetlila Stanovajová na sociálnej sieti X.
Ako dodala, chybná je i Trumpova predstava, že Putin chce vojnu rýchlo skončiť. Jeho skutočným cieľom je vraj zaistiť, aby bola Ukrajina priateľská k Rusku, čo je údajne odhodlaný dosiahnuť bez ohľadu na USA. Mierová dohoda by mu podľa analytičky ušetrila značné zdroje, no bez nej je pripravený bojovať tak dlho, ako bude treba.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa v Davose vyjadril, že keby Rusko porazilo Ukrajinu, poškodilo by to i dôveryhodnosť aliancie, pričom náklady na obranu členských štátov by ešte viac stúpli.
Zelenskyj na rovnakom podujatí uviedol, že na zaistenie bezpečnosti Ukrajiny by v prípade prímeria s Ruskom bolo potrebných najmenej 200-tisíc vojakov, čo by sa podľa neho nedalo zaistiť bez pomoci Američanov.