1066. deň: Ukrajinské drony hlboko v Rusku, útočili na Riazaň aj Moskvu. Dôležitá rafinéria v plameňoch

Ruské letecké útoky pri Kyjeve zabili troch ľudí a niekoľko ďalších zranili. Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasa zaútočili na miesta v 12 ruských regiónoch a zastavili prevádzku jednej továrne. Naposledy Moskovská oblasť, obklopujúca metropolu, čelila náletu ukrajinských dronov vlani 20. novembra.

24.01.2025 06:10 , aktualizované: 22:58
vojna na Ukrajine Foto: ,
Ukrajinský vojak Azovskej brigády na samohybnej húfnici Dita po tom, čo vystrelil na ruské pozície na frontovej línii v Doneckej oblasti na Ukrajine vo štvrtok 23. januára 2025.
debata (187)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá 1 066 dní
  • Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 25 z 58 ruských dronov
  • Nálet ruských dronov na Kyjevskú oblasť si vyžiadal tri obete
  • Ukrajinské stroje zase útočili hlboko v Rusku
  • Kremeľ: Putin je pripravený rokovať s Trumpom, čaká na signály z Washingtonu
  • Rusko prišlo o ďalších 1 500 vojakov a takmer 40 delostreleckých systémom, tvrdí Kyjev
  • EÚ sa nezhodla na predĺžení sankcií voči Rusku, Maďarsko má výhrady
  • BBC: Vo vojne proti Ukrajine padlo minimálne 90-tisíc ruských vojakov
  • Putin je pripravený rokovať s Trumpom, nie s Kyjevom. Ukrajinci odmietajú mierové rozhovory bez nich
  • KĽDR sa chystá vyslať ďalších vojakov do vojny proti Ukrajine, uviedla Južná Kórea
Prudké boje pri Časis Jare. Ukrajinci odrážajú útoky Rusov
Video
Ukrajinská 24. mechanizovaná brigáda bráni Časiv Jar v Doneckej oblasti. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
Vladimir Putin, Donald trump, Rusko, USA Čítajte viac 1065. deň: Trump sa chce stretnúť s Putinom: Je to masaker, túto vojnu musíme ukončiť, Ukrajina je pripravená uzavrieť dohodu

20:30 Severná Kórea sa chystá vyslať ďalších vojakov bojovať po boku Ruska proti Ukrajine, uviedli juhokórejskí vojenskí predstavitelia, ktorých citoval spravodajský server The Guardian. KĽDR sa k tomuto kroku pripravuje napriek správam o veľkých stratách medzi vojakmi z komunistického štátu, ktorí už boli vyslaní na bojisko.

Informácia, že by Pchjongjang mohol poslať do Ruska ďalšie vojenské posily, prišla v čase, keď americký prezident Donald Trump naznačil, že sa pokúsi obnoviť vzťahy s vodcom KĽDR Kim Čong-unom, a v rozhovore v americkej televíznej stanici Fox News označil Kima za „šikovného chlapa“.

Juhokórejský zbor náčelníkov štábov dnes vo vyhlásení uviedol, že severokórejský režim pravdepodobne urýchľuje prípravy na vyslanie ďalších vojakov. Odhaduje sa, že Severná Kórea už vyslala 11-tisíc vojakov, aby bojovali na ruskej strane; značný počet z nich už bol zabitý alebo zranený, uviedol The Guardian.

Vo štvrtkovom rozhovore Trump uviedol, že plánuje obnoviť pokusy o nadviazanie kontaktu s Kimom, s ktorým sa za svojho prvého funkčného obdobia v Bielom dome trikrát stretol. Na otázku, či sa s Kimom znovu „spojí“, Trump odpovedal: „Áno. Mal ma rád. A ja som si s ním rozumel. Nie je to žiaden náboženský fanatik. Náhodou je to šikovný človek. Kim Čong-un je šikovný človek,“ dodal Trump.

Osemhodinový boj pri Kursku z pohľadu Ukrajincov
Video

20:10 V Česku by mohli vzniknúť návratové centrá, ktoré ukrajinským utečencom pred vojnou uľahčia cestu späť do vlasti. Aj o tom bude na budúci týždeň pri návšteve Českej republiky rokovať podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Černyšov. Napísal to server českého Denníka N, ktorému to potvrdilo ministerstvo vnútra. Utečeneckú vlnu z Ukrajiny vyvolal vpád ruskej armády do krajiny na konci februára 2022.

Vznik návratového centra sa pripravuje v Berlíne, o projekte rokovala Ukrajina tiež s Poľskom, píše server. „Zriadenie návratových centier na území Českej republiky bude okrem iného predmetom stretnutia podpredsedu vlády Ukrajiny Olexija Černyšova zodpovedného za vzťahy s ukrajinskými občanmi v zahraničí, ktorý za týmto účelom prichádza 28. januára 2025 na rokovania do Česka,“ uviedla Hana Malá z odboru komunikácie ministerstva vnútra.

Novovzniknuté inštitúcie majú pomáhať Ukrajincom s návratom a zároveň slúžiť ako kultúrne a komunitné centrá. Černyšov v prvej polovici januára uviedol, že utečenci vracajúci sa zo zahraničia by mohli vo väčšine prípadov byť oslobodení od mobilizácie. Ukrajina je podľa neho pripravená prijať občanov žijúcich v cudzine napríklad v obrannom priemysle, pretože krajinu stretávajú kvalifikovaní pracovníci.

19:49 Severná Kórea v rusko-ukrajinskej vojne podľa britského vojenského spravodajstva stratila v bojoch v Kurskej oblasti už približne 4-tisíc vojakov. Z nich asi štvrtina zahynula. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

V príspevku na sociálnej sieti X britské obranné spravodajstvo uviedlo, že straty Pchjongjanu predstavujú viac ako tretinu z približne 11-tisíc severokórejských vojakov nasadených v Kurskej oblasti. Napriek veľkým stratám však severokórejské jednotky v Kurskej oblasti dosiahli iba taktické úspechy.

Estónska rozviedka v piatok uviedla, že existujú náznaky, že Severná Kórea pošle do leta na pomoc Rusku ďalších vojakov.

Vojak KĽDR zajatý Ukrajincami potvrdil veľké straty v radoch spolubojovníkov
Video
Jeden z dvoch severokórejských vojakov zajatých Ukrajincami potvrdil ťažké straty v radoch svojich krajanov, ktorí bojujú po boku ruskej armády proti Ukrajine. Videozáznam z ďalšej časti jeho výsluchu na Twitteri zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. / Zdroj: Twitter Volodymyra Zelenského

18:50 Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom o Ukrajine či cenách energií. Povedal to podľa agentúry Reuters. Otázku rokovaní s Ukrajinou však podľa neho komplikuje skutočnosť, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal dekrét, ktorý mu zakazuje viesť rozhovory so šéfom Kremľa. Rusko podľa Putina nikdy neodmietalo kontakty s americkou administratívou.

Donald Trump / Vladimir Putin Čítajte viac Putin je pripravený rokovať s Trumpom, nie s Kyjevom. Ukrajinci odmietajú mierové rozhovory bez nich

18:15 Poľský premiér Donald Tusk vo štvrtok podporil návrhy na sprísnenie pravidiel týkajúcich sa prídavkov na deti vyplácaných takmer miliónu ukrajinských utečencov v krajine.

Varšava bola od začiatku ruskej invázie jedným z najvernejších spojencov Kyjeva. Tuskova vládna koalícia však začala uvažovať o obmedzení niektorých sociálnych dávok týmto utečencom. Pred prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia v máji, čelí volebnej hrozbe zo strany nacionalistov a krajnej pravice.

V súčasnosti môžu všetci rodičia – vrátane Ukrajincov – požiadať o mesačné dávky vo výške 800 zlotých na každé dieťa mladšie ako 18 rokov.

Starosta Varšavy Rafal Trzaskowski, ktorého Tuskova Občianska koalícia nominovala za svojho prezidentského kandidáta, nedávno predstavil myšlienku obmedziť túto platbu na rodičov žijúcich a platiacich dane v Poľsku.

Trzaskowski, samozvaný eurofil, má veľké šance stať sa budúcim poľským prezidentom. Bude však čeliť tvrdým nacionalistom aj krajne pravicovým kandidátom, ktorí vyjadrili skeptické protiukrajinské názory.

„Návrh Rafala Trzaskowského vyplatiť tých 800 len tým migrantom, vrátane Ukrajincov, ktorí žijú, pracujú a platia dane u nás, vláda urýchlene preskúma,“ napísal Tusk na platforme X. „Som za to.“

Ministerka pre rodinu Agnieszka Dziemianowiczová-Baková, ktorá zastupuje ľavé krídlo Tuskovej koalície, však okamžite poprela, že by jej rezort pracoval na plánoch na zavedenie tohto obmedzenia. Dávka 800 zlotých „je príspevkom na deti, a preto by z nej mali mať prospech deti“, zdôraznila.

Tusk na Ukrajine o "neutrálnych" politikoch: Zaslúžia si miesto v pekle
Video
Archívne video.

18:10 Maďarsko podľa piatich európskych diplomatov oboznámených s rozhovormi pravdepodobne ustúpi od hrozby, že zablokuje predĺženie sankcií Európskej únie voči Rusku po tom, ako americký prezident Donald Trump pohrozil Moskve ďalšími postihmi. Informuje o tom portál Politico.

Orbán Čítajte viac Orbán nesúhlasil. Veľvyslanci štátov EÚ sa nedohodli na sankciách voči Rusku

17:30 Z dedín vo východnej časti Doneckej oblasti, kontrolovaných Ukrajinou a ležiacich v blízkosti frontovej línie, budú povinne evakuované desiatky rodín s deťmi. Oznámil to v piatok gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

„Rozhodol som sa spustiť povinnú evakuáciu rodín s deťmi,“ uviedol Filaškin na platforme Telegram a na Facebooku, pričom vymenoval takmer 30 obcí a osád, ktorých sa evakuácia týka. Dodal, že v evakuovanej oblasti žije okolo 110 detí.

"Teraz, keď nepriateľ zintenzívnil ostreľovanie Doneckej oblasti, každý deň trpia a umierajú ľudia. Prosím rodičov, aby boli veľmi zodpovední ohľadom evakuácie. Deti by mali žiť v pokoji a mieri, nie sa skrývať pred ostreľovaním! Evakuácia je náročná, no zachraňuje životy vás a vašich rodín!“ zdôraznil gubernátor.

Ruské jednotky v posledných mesiacoch dobyli v Doneckej oblasti množstvo osád, z ktorých väčšina bola úplne zničená v bojoch po začiatku invázie vo februári 2022.

Príkaz na evakuáciu prišiel deň po tom, čo úrady Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny oznámili evakuáciu 267 detí z niekoľkých osád ležiacich v blízkosti frontovej línie.

Osemhodinový boj pri Kursku z pohľadu Ukrajincov
Video

16:13 Za necelé tri roky vojny, ktorú rozpútalo Rusko proti Ukrajine, padlo na bojisku minimálne 90 019 ruských vojakov. Uviedla to dnes ruská služba stanice BBC, ktorá s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Viac ako polovicu zistených ruských strát podľa stanice tvoria ľudia, ktorí na začiatku vojny neboli spojení s ruskou armádou ani ruskou Národnou gardou.

Do ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine sa podľa BBC zapojili okrem naverbovaných vojakov aj mobilizovaní Rusi, príslušníci súkromných vojenských skupín, dobrovoľníci a väzni.

„Od októbra 2023 zaznamenávame prudký a trvalý nárast strát medzi dobrovoľníkmi,“ píše BBC. Ľudia, ktorí sa upísali ruskej armáde po začiatku invázie na Ukrajinu, podľa nej tvoria 23 percent padlých. K novembru 2023 tvorili dobrovoľníci 14 percent ruských strát, píše BBC.

Podiel padlých vojakov z povolania podľa nej tvorí 17 percent z ruských strát, rovnaké percento uvádza u väzňov vyslaných do boja. Rad zabitých (vyše 25 000) zároveň podľa svojho grafu stanica nikam nezaradila. Priemerný vek padlých Rusov v minulom roku bol 36 rokov, čo je podľa BBC vyšší vek ako u zabitých v prvých dvoch rokoch bojov.

Skutočné straty sú samozrejme oveľa vyššie, ako možno zistiť pomocou otvorených zdrojov, upozornila BBC a dodala, že reálny počet padlých na ruskej strane by sa mohol pohybovať v rozmedzí od 138 500 až do 200 000 vojakov. Toto číslo potom podľa nej ďalej narastie, ak sa zoberú do úvahy aj zabitie na strane proruských bojovníkov zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktoré Moskva najprv podporovala a potom sa ich rozhodla anektovať.

15:02 Ukrajina v piatok oznámila, že Rusko v rámci najnovšej repatriácie obetí počas takmer trojročného ozbrojeného konfliktu vrátilo telá viac ako 700 ukrajinských vojakov. TASR o tom informuje na základe správ agentúry AFP a ukrajinského spravodajského webu UNN.

„V dôsledku repatriačných opatrení sa na Ukrajinu vrátili telá 757 zosnulých vojakov,“ uviedol úrad pre vojnových zajatcov na sociálnych sieťach. Väčšina údajne padla v Doneckej oblasti, telá 34 z nich Rusko vraj vrátilo zo svojich márnic.

„Osobitné poďakovanie patrí príslušníkom ozbrojených síl Ukrajiny, ktorí prevážajú repatriovaných padlých hrdinov do určených štátnych špecializovaných inštitúcií, organizujú ich prevoz k predstaviteľom bezpečnostných zložiek na ministerstve vnútra a súdnym lekárom na ministerstve zdravotníctva… (Tí) čo najskôr identifikujú obete,“ dodal úrad. Za pomoc sa tiež poďakoval Medzinárodnému Červenému krížu.

13:10 Zástupcom členských štátov EÚ sa dnes v Bruseli nepodarilo nájsť zhodu na predĺžení ekonomických sankcií voči Rusku, ktoré pred takmer tromi rokmi uskutočnilo inváziu na Ukrajinu. Podľa diplomatických zdrojov ČTK má k predĺženiu o ďalších šesť mesiacov výhrady Maďarsko. Ďalšou príležitosťou, kedy by mohli byť sankcie schválené, je pondelkové zasadnutie ministrov zahraničia EÚ alebo utorkové rokovanie úniových ministrov pre európske záležitosti. Ďalším možným variantom by mohlo byť schválenie písomným postupom. Bez dohody sankcie vyprší v piatok 31. januára, čo by znamenalo, že by prestali platiť všetky sektorové sankcie v doteraz schválených 15 sankčných balíkoch. Zároveň by to znamenalo uvoľnenie zmrazených ruských aktív držaných v belgickom Eurocleare.

Ekonomické sankcie voči Rusku, teda najrôznejšie obmedzenia dovozu a vývozu, sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, naposledy sa tak stalo vlani v júli. Krajiny EÚ pôvodne navrhovali ich platnosť predĺžiť na 12 mesiacov, práve ale Budapešť bola proti a trvala na predlžovaní každých šesť mesiacov. Maďarský premiér Viktor Orbán pritom už v utorok uviedol, že jeho vláda má k sankciám výhrady. Ich predĺženie pritom vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov EÚ.

„Nastal čas hovoriť o sankciách! Viedli k ukončeniu vojny? Nie. Ochromili ruskú ekonomiku? Nie. Podarilo sa Európe nahradiť ruskú energiu z iných dostupných zdrojov? Nie. Sankcie vytvorené bruselskými byrokratami dosiahli jedinú vec: zničili konkurencieschopnosť európskej ekonomiky. Prišiel čas na zmenu!“ napísal Orbán na sociálnej sieti X.

Bruselské médiá v tejto súvislosti špekulujú dokonca o zvolaní mimoriadneho summitu EÚ v prípade, že by Maďarsko predĺženie sankcií neschválilo. List Financial Times zase informoval, že úradníci skúmajú aj možnosť využitia 81 rokov starého belgického zákona, ktorý vo výnimočných prípadoch umožňuje belgickému kráľovi, aby zasiahol. Belgické vojnové nariadenie totiž splnomocňuje kráľa, aby zablokoval prevod belgického majetku z krajiny. A zmrazené aktíva sa nachádzajú v Medzinárodnom stredisku pre vyrovnanie platieb Euroclear v Belgicku.

Úradníci však pripustili, že uplatnenie kráľovských právomocí by mohlo viesť k právnym problémom, najmä v súvislosti s existujúcou bilaterálnou investičnou zmluvou medzi Belgickom a Ruskom. „Európski predstavitelia zvažujú použitie 81 rokov starého belgického zákona ako núdzového opatrenia na ponechanie blokovaných ruských aktív v Belgicku, ak maďarský premiér Viktor Orbán nebude súhlasiť s predĺžením sankcií EÚ,“ napísal Financial Times.

12:38 Ruský prezident Vladimir Putin je pripravený rokovať s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom, ale čaká na „signály“ z Washingtonu. V piatok to oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Putin je pripravený. Čakáme na signály z USA,“ vyhlásil Peskov. Odmietol Trumpovo tvrdenie, že vojna na Ukrajine by sa dala ukončiť znížením ceny ruskej ropy. „Viem, že to nie je pravda. Tento konflikt nezávisí od cien ropy,“ doplnil Peskov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež nemôže byť podľa hovorcu Kremľa pripravený urovnať konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, „keďže si sám zakázal rokovať s prezidentom Vladimirom Putinom“. Reagoval tak na tvrdenie Trumpa, že Zelenskyj je pripravený hovoriť o dohode.

Počas predvolebnej kampane v USA Trump opakovane deklaroval, že dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom uzavrie v prvý deň svojho pôsobenia v úrade, ak nie skôr. Jeho poradcovia však teraz pripúšťajú, že hľadanie riešenia pre ukončenie vojny potrvá mesiace.

Peskov na tlačovej konferencii tiež doplnil, že Moskva je pripravená obnoviť s USA rozhovory o jadrovom odzbrojení „čo najskôr“. Rokovania sa dostali do slepej uličky po začiatku vojny na Ukrajine. „Máme záujem začať tento proces rokovaní čo najskôr. Loptička je na strane Američanov, ktorí zastavili všetky dôležité kontakty,“ dodal.

Zelenskyj: Putinovo Rusko predstavuje súčasný nacizmus
Video

12:15 Ruský prezident Vladimir Putin má čoraz väčšie obavy z problémov ruskej vojnovej ekonomiky. Agentúre Reuters to povedalo päť zdrojov oboznámených so situáciou, vzhľadom na citlivú situáciu v Rusku však tieto zdroje hovorili pod podmienkou zachovania anonymity. Správa prichádza v čase, keď americký prezident Donald Trump hrozí Rusku novými sankciami, ak nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.

Vladimir Putin, Valdaj Čítajte viac Putin neskrýval frustráciu na stretnutí s podnikateľskými špičkami, čoraz viac ho znepokojujú ťažkosti ruskej ekonomiky

10:00 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 826 820 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 500 vojakov, dva tanky, 11 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 39 delostreleckých systémov a 87 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 852 tankov, 20 508 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 34 992 vozidiel a autocisterien, 22 295 delostreleckých systémov, 1 263 odpaľovacích raketových systémov, 1 050 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 23 162 dronov, 3 051 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 715 kusov špeciálnej techniky.

9:55 Traja ľudia počas noci na dnes prišli o život pri nálete ruských dronov na Kyjevskú oblasť, uviedla podľa ruskojazyčného servisu BBC Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS). Ukrajinské letectvo informovalo, že ruská armáda vyslala nad ukrajinské územie 58 dronov.

V mestečku Hlevacha na juhozápad od Kyjeva trosky zostreleného dronu zasiahli desaťpodlažný dom, v ktorom zomrel 36-ročný muž. Tu zdravotníci tiež ošetrili dvoch ľudí. V 11 bytoch vznikli škody. V Brovaroch, ktoré sú súčasťou kyjevskej aglomerácie, v dôsledku útoku ruského dronu zomrel manželský pár. Na oboch miestach horelo a úrady už skôr informovali, že hasiči požiare uhasili.

Nálety nepriateľských dronov trvali celú noc až do rána, výbuchy zneli v mnohých oblastiach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj k útokom v Kyjevskej oblasti na svojom telegramovom účte napísal, že „treba niesť zodpovednosť za každú súčiastku pre výrobu útočných dronov a rakiet, ktoré sú dodávané v rámci obchádzania protiruských sankcií“. Rusko by podľa neho nebolo schopné bojovať, keby jeho „komplici“ mali naozaj obmedzené možnosti, ako napomáhať „tomuto teroru a útokom na fronte“.

Ukrajinské letectvo vo svojej pravidelnej rannej správe informovalo, že protivzdušná obrana zostrelila 25 z 58 ruských dronov. Ďalších 27 bezpilotných lietadiel sa stratilo v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja. Letectvo informovalo aj o nespresnenom počte zranených v Černihivskej oblasti severne od Kyjeva. Z tohto regiónu a zo Ľvovskej oblasti na západe krajiny úrady hlásia poničené rodinné domčeky alebo autá.

9:40 Ak prezident Spojených štátov amerických (USA) Donald Trump zastaví podporu Ukrajine, celkovú záťaž by na svoje plecia nemala prevziať Európska únia (EÚ). Myslí si to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) Juraj Blanár (Smer). Akceptuje, ak sa niektoré krajiny rozhodnú podporovať Ukrajinu vojensky aj naďalej, za kľúčové však považuje mierové rokovania. Uviedol to v rozhovore pre TASR.

Minister pripomenul, že Trump ešte v predvolebnej kampani avizoval, že vojnu na Ukrajine ukončí. Zároveň podotkol, že USA je najväčším podporovateľom Ukrajiny z finančného aj vojenského hľadiska. „Počkajme na jeho predstavenie krokov, ako chce riešiť tento konflikt a my sme pripravení byť súčasťou toho,“ povedal.

Zopakoval, že SR odmieta podporovať Ukrajinu vojensky. Rovnako odmieta, aby v prípade, ak Amerika zastaví pomoc Ukrajine, prebrala na seba celkovú záťaž EÚ. „Ak sa niektoré krajiny z Európskej únie rozhodnú podporovať vojensky naďalej Ukrajinu, to je ich záležitosť, ale my odmietame, aby to na seba prevzala Európska únia,“ vyhlásil šéf rezortu.

8:36 Ukrajina je v záverečnej fáze prípravy reformy pre nábor vojakov. Cieľom je prilákať do armády osoby vo veku 18 až 25 rokov, na ktoré sa nevzťahuje mobilizácia, a výrazne ju tak posilniť. Oznámil to veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Pavlo Palisa, TARS píše na základe správy agentúry AP.

Jednou zo zmien je podľa Palisa plán tzv. ‚čestnej zmluvy‘, ktorý zahŕňa finančné prémie, jasné záruky výcviku a opatrenia na zabezpečenie dialógu medzi vojakmi a ich veliteľmi.

„Musíme začať otvorený dialóg so spoločnosťou… Pretože obrana štátu nie je len povinnosťou ozbrojených síl. Je to povinnosť a záväzok každého ukrajinského občana,“ povedal Palisa.

6:45 Najmenej dvaja ľudia počas noci na dnešok prišli o život a ďalší dvaja utrpeli zranenie pri nálete ruských dronov na Kyjevskú oblasť, uviedol na sociálnej sieti úradujúci šéf oblastnej správy Mykola Kalašnyk.

Jedného mŕtveho našli hasiči pri hasení požiaru súkromného domu, ktorý zapálili trosky zostreleného dronu. Požiar už uhasili. Ďalším mŕtvym je tridsaťšesťročný muž v inej lokalite, kde dron poškodil desaťpodlažný obytný dom. O ošetrenie tu požiadali zdravotníkov dvaja ľudia, dvadsaťšesťročný muž a tridsaťosemročná žena, napísal Kalašnyk s tým, že aj v tomto prípade hasiči požiar uhasili.

Ukrajinské drony verzus ruský obrnený konvoj. Výsledok...
Video

Nálety nepriateľských dronov trvali celú noc až do rána, výbuchy zneli v mnohých oblastiach. Prinajmenšom jeden dron bol spozorovaný aj priamo nad Kyjevom, uviedla agentúra Unian.

6:10 Ukrajinské drony napadli počas noci Riazaň, ležiacu približne 200 kilometrov od ruskej metropoly a približne 450 kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Protivzdušná obrana nálet odrazila, uviedol gubernátor Pavol Malkov na sociálnej sieti Telegram. Ukrajinské drony napadli miestnu rafinériu, leteckú základňu a tepelnú elektráreň, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na informácie očitých svedkov zo sociálnych sietí.

Nálet sa podľa predbežných informácií obišiel bez obetí a ranených, uviedol gubernátor. Neskôr informoval o odstraňovaní následkov a o tom, že nariadil pomôcť jednej rodine. Jej dom zasiahli trosky dronu a spôsobili požiar, ktorý medzičasom hasiči už uhasili.

Miestni obyvatelia na sociálnych sieťach informovali, že okolo polnoci zaznelo pri rafinérii asi desať hlasných výbuchov a protivzdušná obrana zostrelila niekoľko dronov, napísal RBK-Ukrajina.

V Riazani sa nachádza sklad pohonných hmôt a rafinéria spoločnosti Rosnefť, ktorá spracováva viac ako 17 miliónov ton ropy ročne a patrí k hlavným dodávateľom palív do regiónov okolo Moskvy.

Moskovský súd tento mesiac nariadil ruskej internetovej spoločnosti Jandeks uzavrieť prístup k mapám a snímkam jednej z najväčších ruských rafinérií, ktorá čelila opakovaným náletom ukrajinských dronov. Podľa agentúry TASS išlo o prvý verdikt svojho druhu. Podľa súdnych dokumentov išlo o podnik v Riazani.

Terčom dronov sa stalo aj vojenské letisko Ďagilevo pri Riazani, odkiaľ štartujú ruské bombardéry Tu-95 a Tu-22 k útokom proti Ukrajine. Zábery vyhotovené z okolia ukazujú požiar. Výbuchy a požiar hlásia očití svedkovia aj z tepelnej elektrárne, nachádzajúcej sa blízko rafinérie, dodal RBK-Ukrajina.

Agentúra Reuters poznamenala, že zábery požiarov z Riazane, zverejnené na sociálnych sieťach, nemohla overiť.

Predtým moskovský starosta Sergej Sobjanin uviedol, že protivzdušná obrana odrazila útoky ukrajinských bezpilotných lietadiel na štyroch miestach v okolí ruského hlavného mesta. Uistil, že padajúce trosky zostrelených dronov nespôsobili škody či obete.

Úrady podľa médií dočasne uzavreli tri letiská v okolí Moskvy: Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij (predtým Ramenskoje). Naposledy Moskovská oblasť, obklopujúca metropolu, čelila náletu vlani 20. novembra, keď ministerstvo obrany hlásilo dva zostrelené drony, pripomenul list Kommersant na svojom webe.

O zostrelení dvoch dronov informoval tiež gubernátor Tulskej oblasti. A podľa ruského ministerstva obrany ruská protivzdušná obrana vo štvrtok od siedmej do desiatej večer moskovského času (od 17.00 do 20.00 h SEČ) zničila 49 ukrajinských dronov: 37 nad Kurskou, sedem nad Brianskou oblasťou, štyri nad anektovaným Krymom a jeden nad Belgorodskou oblasťou, uviedlo predtým na sociálnej sieti Telegram ruské ministerstvo obrany bez akýchkoľvek ďalších podrobností a informácií o prípadných škodách.

V Kurskej oblasti na západe Ruska od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky, ktoré sa ruským silám aj napriek posilneniu severokórejskými vojakmi stále nepodarilo vytlačiť za rusko-ukrajinskú hranicu. Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii, čelí prakticky každú noc náletom ruských dronov, často sprevádzaných aj ruskými raketami a strelami s plochou dráhou letu. Ukrajinské drony v hĺbke Ruska napádajú predovšetkým rafinérie a sklady pohonných hmôt.

Facebook X.com 187 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine