„Názov Mexického zálivu, ktorý má nádherný prstenec pokrývajúci veľkú časť územia, zmeníme na Americký záliv. Aké krásne meno. A je vhodné,“ rozjímal Trump už začiatkom mesiaca na tlačovej konferencii po tom, čo skritizoval Mexiko ako nebezpečnú krajinu riadenú drogovými kartelmi, odkiaľ sa do USA valia milióny nelegálnych migrantov.
Svoj plán zopakoval i v prejave po inaugurácii, kde hovoril už aj o najvyššej hore Aljašky. Oznámil, že jej vráti starý názov Mount McKinley, ktorý mala, kým jej prezident Barack Obama v septembri 2015 nedal meno Denali používané domorodcami.

Zdôvodnil to tým, že William McKinley (1843 – 1901), po ktorom vrch pomenovali, bol „veľký prezident“ a krajina vďaka nemu zbohatla. Ignoroval pritom fakt, že Obama iba vyhovel Aljaške.
Tá už od roku 1975 žiadala, aby sa hora nazývala Denali, ako ju volali miestni obyvatelia, no návrh zakaždým zablokovali kongresmani z Ohia, kde sa McKinley narodil.
Len čo sa Trump ujal funkcie, podpísal nariadenie „Obnovenie názvov, ktoré sú poctou americkej veľkosti“. „Je v národnom záujme podporovať mimoriadne dedičstvo nášho národa a zabezpečiť, aby budúce generácie amerických občanov oslavovali odkaz našich amerických hrdinov,“ uvádza sa v dokumente.
Mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová na to ironicky poznamenala, že ona by zase USA mohla nazvať „América Mexicana“ (Mexická Amerika). Trumpovi odkázala, nech si americkú časť mora volá, ako chce. „Pre nás a zvyšok sveta je to stále Mexický záliv,“ zdôraznila.

Aj americká tlačová agentúra The Associated Press (AP), ktorá šíri správy do celého sveta, uviedla, že síce uzná názov Americký záliv, ale v spravodajstve ho bude naďalej označovať pôvodným menom.
Na druhej strane však namiesto Denali začne používať Mount McKinley, pretože hora leží na území Spojených štátov a prezident má právo meniť geografické názvy v rámci krajiny.
Ako je to v skutočnosti? Môže Trump len tak zmeniť meno zálivu či hory? Odpoveďou je, že mexická hlava štátu aj AP majú pravdu.
Šéf Oválnej pracovne môže všetkým federálnym úradom v USA prikázať, aby používali nový názov v dokumentoch, na webových stránkach či na mapách, nemôže to však nariadiť medzinárodným inštitúciám.
Pokiaľ ide o aljašskú horu, je to vec Američanov, ako ju pomenujú. No keby Trump chcel, aby sa názov Americký záliv ujal i vo svete, museli by o tom rozhodnúť odborníci.

Sú dva výbory, ktoré to riešia – Skupina expertov OSN pre geografické názvoslovie (UNGEGN) a Medzinárodná hydrografická organizácia (IHO), zaoberajúca sa námornými mapami a dokumentmi.
Ak by sa Trumpovmu návrhu naozaj venovali, mohlo by to trvať roky a je nepravdepodobné, že by súhlasili. Mexický záliv sa tak totiž volá už od 16. storočia a väčšia časť jeho rozlohy patrí Mexiku, nie USA.

Vo svete je pritom bežné, že sa zemepisné názvy líšia. Nemci, Švédi, Nóri, Holanďania a Dáni napríklad Baltské more označujú ako Východné more a Kórejčania zase v roku 2002 požiadali, aby sa Japonské more nazývalo Východným.
Riaditeľka organizácie Environmental Integrity Project Jen Dugganová prezidentovi vyčíta, že namiesto premenovania mohol zálivu, ktorý je veľmi znečistený, pomôcť zvýšenou ochranou.
„Trump však spravil pravý opak. Jeho príkazy majú urýchliť projekty na ťažbu znečisťujúcich fosílnych palív, ktoré zhoršujú klimatickú krízu a ohrozujú komunity na pobreží Mexického zálivu,“ citoval ju portál Texas Observer.

Alabamský historik John S. Sledge, ktorý napísal knihu o dejinách zálivu, zase pripomenul, že keď tieto miesta koncom 15. storočia objavil Krištof Kolumbus, domnieval sa, že našiel cestu do Ázie.
Niektorí bádatelia preto neskôr túto časť oceánu pomenovali Čínske more. „K tomu sa teda môžeme hocikedy vrátiť,“ zažartoval Sledge pre Texas Observer.