Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 067 dní
- Zelenskyj: Vojenská pomoc pre Ukrajinu od USA sa nezastavila
- Ukrajina v noci zostrelila dve riadené strely a 46 dronov
- V piatok došlo na fronte k 211 bojovým stretom

**18:02 Zmrazenie zahraničnej pomoci, ktoré nariadilo amerického ministerstvo zahraničných vecí, neovplyvnilo vojenskú pomoc pre Ukrajinu, vyhlásil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje agentúra DPA.
Americké médiá v piatok informovali, že ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone nariadilo zastaviť na 90 dní väčšinu zahraničnej pomoci v súlade s nariadením prezidenta Donalda Trumpa. Správy odvolávajúce sa na predstaviteľov ministerstva uviedli, že zákaz sa vzťahuje aj na už schválenú pomoc. Zároveň by nemal platiť pre Izrael a Egypt.

Zmrazenie sa podľa všetkého malo týkať aj financovania kľúčových spojencov, akým je napríklad Ukrajina, píše DPA. Zelenskyj však ozrejmil, že pozastavená pomoc platí iba pre humanitárnu oblasť. „Zameriavam sa na vojenskú pomoc. Tá sa nezastavila,“ povedal pre ukrajinskú tlačovú agentúru UNIAN.
Spojené štáty sú od februára 2022 najväčším podporovateľom Kyjeva v jeho obrane proti ruskej invázii. Minulý rok americký Kongres schválil balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote takmer 61 miliárd dolárov. Väčšinu financií Kyjevu vyplatili do konca funkčného obdobia exprezidenta Joea Bidena, no nie všetky.
17:20 Ukrajina je pripravená poslať palivo pre veľkú elektráreň v moldavskom regióne Podnestersko, ktorý zasiahol bezprecedentnú energetickú krízu. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Máme uhlie, ktoré môžeme dodať do Moldavska. Ak naozaj chcú, aby ľudia mali elektrinu. Vieme poskytnúť uhlie za nízke ceny, dokonca zadarmo,“ povedal Zelenskyj.
15:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril želanie, aby Spojené štáty aj európske krajiny boli zapojené do prípadných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Americký prezident Donald Trump podľa neho môže konflikt urovnať, avšak jedine keď do rozhovorov zapojí Ukrajinu. Vyjadrenia prišli pri stretnutí Zelenského s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou, informovala agentúra Reuters.
„Čo sa týka toho, aký bude formát rokovaní… Naozaj dúfam, že tam bude Ukrajina, Amerika, Európa a Rusi,“ povedal ukrajinský prezident. Neskôr upresnil, že žiadny formát zatiaľ dojednaný nie je.
Ukrajina sa bráni ruskej agresii takmer tri roky a žiadne mierové rozhovory medzi dvoma stranami sa zatiaľ nerysujú. Ruský prezident Vladimír Putin tento týždeň naznačil, že o konflikte na Ukrajine je pripravený rokovať s novým americkým prezidentom, ale nie so Zelenským. Ruská armáda pokračuje v ofenzíve na východe Ukrajiny a ďalej vykonáva vzdušné údery naprieč napadnutou krajinou.
Zelenskyj sa dnes stretol so Sanduovou na pozadí energetickej krízy v Moldavsku a predovšetkým v Podnestersku, čo je separatistický región na hranici s Ukrajinou. Oblasť dlho spoliehala na dodávky ruského zemného plynu, ten ale od začiatku roka netečie, pretože Ukrajina sa rozhodla neobnoviť dohodu o jeho tranzite cez svoje územie. Zelenskyj a Sanduová sa predtým dohodli, že krízu budú riešiť spoločne.
12:27 Moskva informovala o zostrelení jedného dronu v noci a ďalších 11 počas dňa. Do Kyjeva medzitým pricestovala moldavská prezidentka Maia Sanduová.
Do Kyjeva medzitým pricestovala moldavská prezidentka Sanduová, ktorá má rokovať so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. „Budeme rokovať o bezpečnosti, energetike, infraštruktúre obchodu a vzájomnej podpore na ceste do EÚ,“ napísala na sieti X prozápadná moldavská hlava štátu.
Ruské ministerstvo obrany informovalo najprv o jednom zostrelenom drone počas noci nad Brjanskou oblasťou, neskôr na telegrame uviedlo, že dopoludnia protivzdušná obrana zostrelila 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad Čiernym morom pri pobreží polostrova Krym. Toto ukrajinské územie Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. O škodách po posledných útokoch sa rezort nezmieňuje.
11:34 Ukrajinské letectvo oznámilo zostrelenie dvoch riadených striel Ch-59/69 a tiež 46 bezpilotných lietadiel, ktorými Rusko zaútočilo na Ukrajinu v noci na dnešok. Ďalších 15 dronov podľa neho zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli ciele. Celkom Rusi vyslali na Ukrajinu 61 dronov a dve navádzané strely, stoja v hlásení.
„Zostrelené nepriateľské bezpilotné lietadlá spôsobili škody v Kyjevskej, Čerkaskej a Chmelnyckej oblasti. Poškodili budovy podnikov, inštitúcií, bytové a rodinné domy a vozidlá,“ uviedli ukrajinské vzdušné sily na telegrame.
V Kyjevskej oblasti ruský útok poškodil deväťposchodový obytný dom a na inom mieste vzplanula budova výrobného podniku, napísal server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na úrady. Z výškovej budovy podľa neho záchranári dostali do bezpečia päť ľudí, ktorí tam uviazli. V Čerkaskej oblasti nepriateľské drony podľa agentúry Ukrinform mierili na zariadenie kritickej infraštruktúry a niektorí odberatelia sú bez dodávok prúdu.
8:58 Situácia na frontovej línii zostáva komplikovaná. Konštatoval to na sociálnej sieti generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Celkovo bolo za uplynulý deň zaznamenaných 211 bojov. Rusi na Ukrajinu spustili dva raketové údery s použitím troch rakiet a 40 leteckých úderov na pozície ukrajinských jednotiek a osád. „Agresor spôsobil letecké údery, najmä v oblastiach obývaných miest kozáckej Lopánskej Charkovskej oblasti, Novodanilívka Záporižska oblasť,“ uviedol ukrajinský generálny štáb.
Obranné sily Ukrajiny pokračujú v operácii v Kurskej oblasti. „Naši vojaci spôsobujú výrazné straty okupačným jednotkám v živej sile, technike a aktívne potláčajú útočný potenciál nepriateľa. Celkovo posledný deň dosiahla strata ruského zagarbnikíva 1 650 ľudí,“ konštatoval ukrajinský generálny štáb. Ukrajinskí vojaci poškodili aj 7 tankov, 37 bojových obrnených vozidiel či 14 delostreleckých systémov.
V sobotu sa začal sa 1 067 deň vojny Ruskej federácie proti Ukrajine. V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda vyše 820-tisíc vojakov. Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o necelých 10-tisíc tankov, viac ako 20-tisíc bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, a zhruba 22-tisíc delostreleckých systémov a vyše 1 200 raketometov.
8:00 Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose naliehal na Spojené štáty, aby Ukrajine naďalej dodávali zbrane na boj proti ruskej invázii, a povedal, že si je istý, že Európa je pripravená zaplatiť účet, napísala agentúra Reuters.
Šéf NATO vo svojom prejave na Svetovom ekonomickom fóre v Davose povedal, že Európa musí viac investovať do obrany, zvýšiť výrobu zbraní a viac sa podieľať na výdavkoch na pomoc Ukrajine.
Jeho vyjadrenia prišli podľa agentúry Reuters po tom, čo americký prezident Donald Trump začiatkom tohto týždňa povedal, že Európska únia by mala urobiť viac na podporu Ukrajiny.
„Pokiaľ ide o Ukrajinu, potrebujeme, aby sa do toho zapojili aj USA,“ povedal Rutte. "Ak je táto nová Trumpova administratíva ochotná naďalej zásobovať Ukrajinu z jej obrannej priemyselnej základne, účet zaplatia Európania, o tom som absolútne presvedčený, musíme byť ochotní to urobiť,“ dodal.
Uviedol, že Trump mal pravdu, keď povedal, že Európa by mala platiť viac, aby pomohla Ukrajine vyhrať vojnu, pretože „je to celosvetový konflikt, áno, ale Ukrajina je stále bližšie k Európe ako k USA“.
Keď Rutteho požiadali, aby svoje komentáre upresnil, povedal agentúre Reuters v Davose, že ak USA budú naďalej dodávať zbrane Ukrajine, „potom je len spravodlivé, že z hľadiska finančného zaťaženia týchto dodávok bude Európa platiť najvyššie bremeno“. Neuviedol číslo, koľko by Európa zaplatila, ani nepovedal, či má v tejto veci súhlas európskych lídrov.
Rutte vo svojej reči podľa bruselského webu Politico pripustil, že Trump absolútne spravodlivo požaduje, aby európski spojenci dávali na obranu viac. „Má samozrejme pravdu, že problémom nie sú USA a že problémom je Európa,“ uviedol bývalý holandský premiér.
Šéf NATO v Davose tiež vyhlásil, že je životne dôležité, aby Rusko, ktoré pred takmer tromi rokmi začalo inváziu na Ukrajinu, konflikt nevyhralo. Mohlo by to totiž viesť k tomu, že to posilní aj pozíciu ďalších lídrov autoritárskych režimov v Severnej Kórei a v Číne. „Naozaj musíme posilniť, nie oslabiť podporu Ukrajiny. Situácia na frontovej línii ide zlým smerom,“ dodal.
Trump okrem iného požaduje, aby spojenci v NATO vydávali na obranu päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Väčšina krajín NATO ale zatiaľ dáva len okolo dvoch percent. Aj generálny tajomník aliancie ale už skôr vyzval na zvýšenie objemu peňazí, rozhodne sa o tom pravdepodobne na tohtoročnom summite NATO v Haagu. Špekuluje sa o čísle 2,5 až tri percentá.
O potrebe zvýšenia výdavkov na obranu hovoril vo svojom stredajšom prejave v Európskom parlamente v Štrasburgu aj poľský premiér Donald Tusk. Čas komfortu sa podľa Tuska skončil, Európa musí začať masívne zbrojiť. Poľsko teraz EÚ predsedá.
„Na bezpečnosti Európa nemôže šetriť. Hovorím ako premiér krajiny, ktorá už vydáva takmer päť percent (HDP) na obranu. Nedávame ich len pre seba, ale pre bezpečnosť celej Európy,“ zdôraznil s odvolaním sa na mocenské ambície Ruska. Dodal, že Trumpovu výzvu na armádne výdavky v objeme piatich percent HDP nemožno znevažovať. "Musíme myslieť pružne a kreatívne. Radikálne zvýšenie výdavkov na obranu nie je navždy. Ak nechceme vydávať obrovské sumy v budúcnosti, musíme investovať teraz, "dodal.
Vpád ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 prinútil Poľsko zvýšiť v minulom roku výdavky na obranu na 4,2 percenta HDP, tento rok by sa výdavky mali pohybovať okolo 4,7 percenta HDP. Ide o najvyššie číslo v rámci Európskej únie.