Z prvých odhadov výsledkov hlasovania, ktoré zverejnila štátna televízia, vyplýva, že 70-ročného Lukašenko podporilo 87,6 percenta voličov. Je to jeho rekordný zisk hlasov, odkedy je pri moci. Nikto zo štyroch ostatných kandidátov nemá ani 3 percentá hlasov.
Predchádzajúce voľby hlavy štátu sa uskutočnili v auguste 2020 a Lukašenko ich evidentne podcenil. O priazeň voličov dovolil uchádzať sa aj nezávislej kandidátke Svjatlane Cichanovskej, ktorá podľa tvrdenia opozície zvíťazila. Oficiálne však vyhral Lukašenko s 80 percentami odovzdaných hlasov, jeho hlavnú súperku podporilo iba 10 percent voličov. Dovtedy nevídané masy Bielorusov vyšli do ulíc demonštrovať proti sfalšovaným výsledkom, odpoveďou im bolo použitie sily a zatýkanie.
Teraz Lukašenko nič nepodcenil, keď sa rozhodol režírovať predvolebnú frašku výlučne s nastrčenými protikandidátmi. Bielorusov tentokrát nevyháňa do ulíc hnev po volebnom podvode, pretože tyran nemal reálneho konkurenta, ktorý by sa slobodne mysliacim voličom mohol pozdávať. A keby si aj trúfli dať najavo svoju nespokojnosť, v pohotovosti sa nachádzala nielen bieloruská polícia. Lukašenko si vypočul slová o záruke, že sa mu nič nestane v prípade, že by sa niekto podujal spochybniť jeho zotrvanie pri moci. Garancia prišla od Ruska.
Tri dni pred voľbami ubezpečil Lukašenka o neochvejnej podpore Moskvy ruský veľvyslanec v Minsku Boris Gryzlov. Najprv poznamenal, že západné štáty by nepochybne radi urobili nejakú provokáciu v Bielorusku, pričom podľa neho by využili predstaviteľov opozície, ktorí sa nachádzajú v exile v Poľsku, Litve a Lotyšsku. Na druhej strane jasne naznačil, že neočakáva nijaký dramatický povolebný vývoj: „Už nie je – to chcem osobitne zdôrazniť – dôvod domnievať sa, že bieloruskí policajti budú potrebovať pomoc. Ale ak to bude potrebné, Rusko v rámci svojich záväzkov určite poskytne pomoc a podporu," citovala agentúra BELTA, ktorý fakticky tlmočil pozíciu šéfa Kremľa Vladimira Putina.
Lukašenko si dal politicky posvätiť neslobodné voľby od pozorovateľov zo spriatelených krajín. Ide o niekoľko štátov niekdajšieho Sovietskeho zväzu, ktoré trpia veľkým deficitom demokracie. Pozval síce aj zástupcov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ale tí neprišli. Nezáujem? V skutočnosti vôbec nie,
Lukašenko však postupoval tak, že ponúkol možnosť monitorovať voľby a kampaň pred nimi veľmi neskoro. Deviateho januára OBSE vyslovila poľutovanie, že bieloruské úrady nepozvali jej pozorovateľov. O niekoľko dní sa situácia zmenila, ale už nebolo možné využiť pozvanie. Minsk oznámil OBSE, že jej ľudia nakoniec môžu predsa len prísť až 17. januára. Organizácia však zmieneného 9. januára upozornila, že po tomto dátume nedokáže pokrývať priebeh volieb v Bielorusku: „Keďže do termínu volieb zostávali menej ako tri týždne, bolo rozhodnuté, že organizácia už nebude schopná zaviesť komplexný monitorovací systém pre dôležité fázy volebného procesu."
Pozorovatelia zo spriaznených krajín priebežne všetko pochvaľovali. Nijaké nedostatky neobjavili, oceňovali pokojnú predvolebnú atmosféru. Dodajme, že ako sa očakáva od autoritárskeho vládcu, ktorý sa chystá znovu zabetónovať pri moci…
Štátom ovládané médiá v Bielorusku nepoužívali často výraz predvolebná kampaň, ale iba jedno slovo agitácia. Tiež sa rozplývali nad ničím nerušeným dianím pred hlasovaním. Mimochodom, agitácia vyzerala tak, že Lukašenko sa ani neunúval vystúpiť s takzvanými protikandidátmi aspoň v jednej televíznej debate. „Nesledujem ani predvolebnú kampaň, nemám čas," citovala BELTA Lukašenko s tvrdením, že sa musí venovať mnohým pracovným povinnostiam.
Z dostupných informácií vyplýva, že o ostatných uchádzačoch sa vyjadril iba jeden raz. Ide o šéfa komunistickej strany Sergeja Syrankova. Lukašenko utrúsil, že tento chlapík sa mu celkom pozdáva. Nezávislý server Naša niva, ktorý zverejňuje správy zo zahraničia, to označil za náznak toho, že Syrankov by mohol vo voľbách obsadiť druhé miesto. Aj sa to udeje: podľa prvých odhadov Syrankova podporilo 2,7 percenta voličov, zvyšní traja uchádzači získali ešte menej hlasov. (Približne 5 percent Bielorusov údajne využilo možnosť hlasovať proti všetkým kandidátom, čo im umožňuje volebný zákon.)
Syrankov, veľký obdivovateľ bývalého Sovietskeho zväzu, spája svoju vidinu komunizmu s oslavovaním Leninovho nasledovníka. „Trváme na obnove hrdinskej pamiatky jedného z tvorcov bieloruského sovietskeho štátu, vodcu víťaznej sovietskej mocnosti Josifa Vissarionovič Stalina a v rámci toho navrhujeme obnoviť pomníky Stalinovi v Bieloruskej republike, vrátiť mu status verného otca bieloruskej štátnosti," napísal Syrankov vo svojom volebnom programe. Jednu z veľkých soch Stalina by rád videl v Minsku v blízkosti múzea venovanému Veľkej vlasteneckej vojne.
Líder komunistov je známy aj rôznymi extrémistickými názormi. Nedávno navrhol, aby štát zhabal majetok odsúdených kritikov režimu a rozdelil ho medzi chudobnejšie rodiny. Do volieb išiel aj s návrhom, aby štát oficiálne označil liberalizmus za rovnako nebezpečný, ako sú fašizmus či nacizmus. Jeho odpor k slobodnému svetu sa zakladá na detailoch: presadzuje, aby hlava štátu v Bielorusku nemala funkciu prezident, oveľa viac sa mu pozdáva oslovenie predseda. Syrankov to objasnil tým, že slovo prezident znie buržoázne… Niektoré jeho myšlienky dokonca neskrsli v hlave ani československým stalinistom na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia.