Rok | Volebný zisk Alexandra Lukašenka | Účasť |
---|---|---|
2025 | 87,6%*(exit poll) | 81,5%*(exit poll) |
2020 | 81,04% | 84,28% |
2015 | 84,14% | 87,22% |
2010 | 80,44% | 90,56% |
2006 | 84,44% | 92,94% |
2001 | 77,39% | 83,86% |
1994 – 1. kolo | 45,76% | 78,97% |
1994 – 2. kolo | 80,61% | 70,6% |
Očakáva sa, že komisia oznámili predbežné oficiálne výsledky volieb v pondelok o 2.30 h miestneho času (0.30 h SEČ). V nedeľu sa podľa agentúry AP proti Lukašenkovi postavili iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Najúspešnejší z nich, kandidát Komunistickej strany Bieloruska Siarhej Syrankov, dostal podľa exit pollu 2,7 percenta hlasov. Možnosť „proti všetkým“ si vybralo 5,1 percenta voličov, uviedla agentúra TASS.
Išlo o prvé voľby hlavy štátu od masívnych protestov po voľbách spred piatich rokov, v ktorých s prehľadom tiež zvíťazil Lukašenko. Bieloruská opozícia ich označila za zmanipulované a Lukašenkovo víťazstvo odmietlo uznať viacero štátov vrátane Európskej únie a USA.
Lukašenko v nedeľu označil svoju krajinu za „brutálnu demokraciu“. Lukašenko tiež povedal, že politickí väzni, ktorých počet sa odhaduje na približne 1000, by mohli byť prepustení, ak by požiadali o milosť. Dialóg s exilovými odporcami však vylúčil.
„V Bielorusku máme brutálnu demokraciu,“ povedal novinárom po odovzdaní svojho hlasu vo voľbách, v ktorých sa očakáva jeho víťazstvo v siedmom volebnom období. Povedal, že väznení kritici by mali žiadať o milosť. „Ak o žiadnu nepožiadate, znamená to, že ste v poriadku. Musíte o ňu požiadať,“ dodal.
Najvyššia diplomatka EÚ Kaja Kallas povedala, že Lukašenko nemá žiadnu legitimitu a prezidentské voľby označila za „nehoráznu urážku demokracie“.
Lukašenka netrápi, či ostatné krajiny uznajú alebo neuznajú výsledok volieb, a povedal, že „je to vec vkusu“. Odmietol tiež myšlienku hovoriť s exilovými oponentmi, ako je Svetlana Tichanovskaja, ktorá proti nemu kandidovala v prezidentských voľbách v roku 2020.
Oponenti hnijú vo väzení
Na rozdiel od volieb v roku 2020 sa v nedeľu podľa AP proti Lukašenkovi postavili iba symbolickí vyzývatelia, ktorí bieloruského lídra otvorene nekritizujú. Väčšina relevantných opozičných politikov je za mrežami, v exile alebo ich kandidatúru odmietla volebná komisia.
„Politici, ktorí sa kedysi odvážili vyzvať Lukašenka, teraz doslova hnijú vo väzení v podmienkach podobných mučeniu. Už viac ako rok s nimi nie je možné nadviazať žiadny kontakt a niektorí z nich sú vo veľmi zlom zdravotnom stave,“ uviedol pre AP predstaviteľ bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna Pavel Sapelka.
Pozrite si, ako rástol Nikolaj, najmladší syn bieloruského vládcu Alexandra Lukašenka.
Lukašenko je v Bielorusku pri moci už viac ako 30 rokov, pričom pozorovatelia považujú za slobodné a férové iba prvé prezidentské voľby, ktoré sa v krajine uskutočnili ešte v roku 1994. Lukašenko je prvým a doteraz jediným prezidentom krajiny a kandidoval už po siedmykrát.
Pre svoj autoritatívny štýl politiky si Lukašenko už v prvých rokoch v úrade prezidenta vyslúžil prezývku „posledný diktátor Európy“. Bielorusko je taktiež poslednou európskou krajinou, v ktorej sa uplatňuje trest smrti. Z tohto dôvodu sa nikdy nestalo členským štátom Rady Európy.

Pod Lukašenkovým vedením sa podľa DPA Bielorusko stalo blízkym spojencom Ruska. Minsk je s Moskvou blízko spätý po ekonomickej aj vojenskej stránke prostredníctvom integračného projektu Zväzový štát Ruska a Bieloruska. Moskva využila bieloruské územie aj pri útoku na Ukrajinu vo februári 2022 a v krajine má rozmiestnené jadrové zbrane.
AP však pripomína, že Lukašenko sa v minulosti snažil udržiavať dobré vzťahy aj so Západom. Tie sa však narušili po minulých prezidentských voľbách, keď manipulácia volieb vyvolala najväčšie protesty v histórii bieloruskej samostatnosti. Lukašenkov režim ich násilne potlačil, pričom úrady zatkli 65.000 ľudí vrátane viacerých opozičných lídrov. Prezidentská kandidátka a líderka opozície Sviatlana Cichanovská z krajiny ušla a dodnes žije v exile v Litve. Z krajiny odvtedy emigrovalo viac ako 300 000 ľudí.

Podľa mimovládnych organizácií bieloruský režim v súčasnosti zadržiava približne 1300 politických väzňov vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier a zakladateľa Viasny Alesa Bjaljackého.
Tohtoročné voľby sa navyše konali vo výraznom predstihu, keďže Lukašenkove funkčné obdobie uplynie až v lete. Viacerí experti zmenu termínu spájajú so snahou predísť masovým demonštráciám, ktoré sa pri nízkych zimných teplotách organizujú náročnejšie.

Časť politickej opozície v exile vyzvala Bielorusov, aby voľby úplne bojkotovali, zatiaľ čo iné tábory tvrdia, že ľudia by mali na hlasovacom lístku vybrať možnosť „nehlasovať za nikoho“.
Podporovatelia exilovej opozičnej líderky Cichanovskej, ktorú mnohí považujú za skutočného víťaza volieb v roku 2020, vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby neuznalo výsledky volieb ani Lukašenka za prezidenta.