Očakávané rozhodnutie sa týka zásielky asi 1 800 kusov 900-kilogramových bômb, ktorú Bidenova administratíva zastavila vlani v máji. Dôvodom bolo okrem iného rozhodnutie Izraelčanov rozšíriť svoju ofenzívu proti teroristickému hnutiu Hamas na husto zaľudnený Rafah na juhu Gazy, s čím Washington nesúhlasil. „Civilisti v Gaze umierali následkom (výbuchov) týchto bômb,“ uviedol vtedy Biden.
Trump na rozdiel od svojho predchodcu masové zabíjanie civilistov pri vojne v Gaze nekritizoval a je dlhodobým spojencom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Po jeho rozhodnutí by mala spomínaná zásielka bômb v najbližších dňoch doraziť do Izraela, povedal webu Axios nemenovaný izraelský činiteľ. Biely dom sa ihneď k veci verejne nevyjadril.
Poskytnuté bomby s názvom MK84 dokážu zrovnať so zemou celé bloky zástavby a spájajú sa s vysokým rizikom civilných strát, armády západných krajín ich tak podľa americkej tlače v mestských zónach prakticky prestali používať. Izraelčania ich podľa zistení denníka The New York Times na začiatku vojny v Gaze pravidelne používali v obývaných oblastiach, a to aj tých, ktoré predtým palestínskym civilistom vyznačili ako bezpečné.

Pred týždňom boja v Pásme Gazy po viac ako 15 mesiacoch utíchli, keď sa Izrael s Hamasom dohodol na šesťtýždňovom prímerí. Podľa viacerých komentátorov k zastaveniu vojny prispel aj Trump a jeho tím, hoci bola dohoda uzavretá ešte za úradovania Bidena.