Nerealistické možnosti
Príkladom bolo už tvrdenie Trumpa, že vojnu ukončí za 24 hodín. Hoci stúpenci republikána tento „plán“ mnoho ráz obhajovali, nikto súdny v skutočnosti nemohol veriť, že by sa to mohlo podariť. Z čisto teoretického hľadiska existovali v podstate len dve možnosti, ako by dokázal Trump vojnu ukončiť za jeden deň, keď pred týždňom zasadol do Oválnej pracovne.
Prvou bolo, že by prezident ukrajinskému kolegovi Volodymyrovi Zelenskému odkázal, že Washington Kyjevu zastaví všetku vojenskú a finančnú podporu. Moskve by tým v podstate dal signál, že si môže robiť, čo chce. To by však malo pramálo spoločné s mierom. Bola by to žiadosť, aby Ukrajina kapitulovala, a Trump by takto Putinovi otváral cestu k víťazstvu.
Týmto scenárom sa v posledných mesiacoch v Európe zaoberali mnohí diplomati a experti. Bol by pre Kyjev veľmi zlý, ale od začiatku bol extrémne nepravdepodobný. Aj keby sa totiž USA Ukrajinu rozhodli hodiť cez palubu, tá by sa určite len tak nevzdala.
Svedčí o tom vývoj po nástupe Trumpovej vlády. Podľa portálu Politico šéf americkej diplomacie Marco Rubio vydal nariadenie o 90-dňovom pozastavení pomoci pre všetky krajiny. Výnimku majú iba Izrael a Egypt. „Zdá sa, že príkaz, ktorý predstaviteľov ministerstva zahraničných vecí šokoval, sa týka aj financovania vojenskej pomoci Ukrajine,“ napísalo Politico.
Denník Financial Times informoval, že americkom rezorte diplomacie teraz riešia, aby mal aj Kyjev výnimku v súvislosti so zastavením podpory. Zelenskyj uviedol, že vojenská podpora z USA naďalej prúdi.
Druhý scenár ukončenia vojny za 24 hodín je už skôr z apokalyptických románov o geopolitike. Má však malé prepojenie s realitou. Od začiatku veľkej ruskej invázie sa často hovorí, že Putin by mohol použiť jadrové zbrane. V podstate je to koncept deeskalácie vojny prostredníctvom jej extrémnej eskalácie. Znamená to, že jedna strana konfliktu urobí niečo také hrozné, že sa druhá vzdá. Príkladom je, že by Rusko na Ukrajine, alebo dokonca proti štátu NATO, použilo jadrovú zbraň. Všetci by sa zľakli a začali by s Putinom rokovať, nie bojovať.

Ale koncept sa dá podľa expertov aj otočiť. Trump tiež mohol siahnuť k deeskalácii eskaláciou vojny, minimálne verejnou vyhrážkou, že môže využiť atómový arzenál.
Z nereálnosti oboch scenárov vyplýva, ako naivne vyzerá predstava o okamžitom ukončení konfliktu. Aj slovenský premiér Robert Fico hovorí, že vojny sa nakoniec riešia pri rokovacom stole, je teda potrebné si zaň sadnúť čo najskôr. Pravdou však je, že vyjednávania vždy odrážajú realitu na bojisku. A zdá sa, že Putin verí, že momentálne vyhráva, takže ho do debaty o mieri nič netlačí.

Ukončenie vojny za sto dní preto naráža v podstate na rovnaký problém ako 24-hodinová lehota. Nedá sa vylúčiť, že sa za tri mesiace zrodí nejaká dohoda o dočasnom zastavení bojov. No Putin nemá takmer žiadny dôvod na to, aby sa riadil časovým plánom Trumpa. Výnimkou by bola situácia, keď by mal šéf Kremľa garancie, že USA sú mu ochotné takmer vo všetkom ustúpiť. Ale to by zase bola situácia, s ktorou by nebola spokojná Ukrajina, a teda by asi so zastavením bojov nesúhlasila.
Trump minulý týždeň odkázal Putinovi, aby nezmyselnú vojnu ukončil. Vládca Oválnej pracovne na svojej sociálnej sieti Truth Social varoval Rusko, že naň a na štáty, ktoré s ním spolupracujú, môže uvaliť clá a sankcie. "Môžeme to urobiť po dobrom alebo po zlom. Po dobrom je to vždy lepšie. Prišiel čas, aby sme sa dohodli,“ zdôraznil Trump.

Ide asi o najtvrdšie doterajšie vyjadrenie republikána na adresu Moskvy, hoci ho začal tým, že nechce Rusku ublížiť, Rusov má rád a že mal vždy veľmi dobré vzťahy s Putinom. Kremľu sa Trumpov tón nemusel úplne páčiť, ale jeho predstaviteľom určite neušlo, že šéf Bieleho domu vôbec nespomenul Ukrajinu. Moskva sa preto môže nádejať, že Trump chce z rokovaní o vojne urobiť dvojstrannú záležitosť medzi Kremľom a Bielym domom, a Kyjev by len bol postavený pred hotovú vec.
Tento dojem ešte Trump posilnil výčitkami na adresu Zelenského. Zdá sa, že pohľad populistického miliardára je taký, že Putin síce nemal začať inváziu, ale pre vojnu sa rozhodla aj Ukrajina. „Poviem to takto, že Zelenskyj to chce teraz vyriešiť. Má toho dosť. Nemal dovoliť, aby sa to stalo. Mohol ľahko uzavrieť dohodu. Zelenskyj sa rozhodol, že chce bojovať,“ povedal Trump v rozhovore pre Fox News.
Lichotiť a rozdeľovať
Moskva zatiaľ pomerne chladne reaguje na to, čo prezident USA hovorí. Kremeľ Bielemu domu odkázal, že čaká na konkrétne návrhy. Na druhej strane ale skúša na celebritného boháča osvedčenú taktiku, teda sa mu snaží pomasírovať ego. Putin Trumpovi umne zalichotil. Šéf Kremľa využil, že republikán neustále tvrdí, že on by vojnu odvrátil. A zároveň podporil aj Trumpove konšpirácie a lži, že v roku 2020 prehral prezidentské voľby, lebo demokrati na čele s Joeom Bidenom podvádzali.
„Nemôžem si pomôcť, ale musím súhlasiť, že ak by jeho víťazstvo neukradli, možno by na Ukrajine nebola kríza, ktorá vznikla roku 2022,“ povedal Putin pre ruskú televíziu, keď vlastnú agresiu proti susedovi nazval krízou.

Zelenskyj pred plánmi Kremľa varoval. „Putin chce zmanipulovať túžbu prezidenta Spojených štátov dosiahnuť mier. Som presvedčený, že žiadne ruské manipulácie už nebudú úspešné,“ uviedol ukrajinský prezident.
Okrem lichotenia Trumpovi určite Moskva vyskúša aj ďalšiu taktiku, ktorá sa jej dlhodobo osvedčuje. Je to snaha rozdeliť západných spojencov. Aj tu má Kremeľ na čom stavať, veď republikán je známy tým, že je neraz tvrdší na spojencov USA, ako na protivníkov. Trumpove vyhrážky zavedením ciel proti Európskej únii či vyhlásenia o anektovaní Grónska a Kanady, majú vplyv na kvalitu transatlantických vzťahov. EÚ sa právom môže obávať, že Trump sa bude usilovať uzavrieť s Putinom dohodu o Ukrajine, ale náklady ponesie iba ona. Nehovoriac už o tom, že samotná únia nie je jednotná, čo sa týka prístupu k Rusku. Príkladom toho je koketovanie Slovenska či Maďarska s Kremľom.
„Sme na križovatke, čo sa týka úlohy USA vo svete. Je tu os štátov Čína – Rusko – Irán – Severná Kórea, ktorá sa cíti ukrivdene. Hoci ju zasiahli aj neúspechy, cíti sa povzbudená. Môže sa stať, že Spojené štáty skončia osamotené, keď sa v politike budú riadiť princípom – Amerika na prvom mieste. USA by nemali opustiť aliancie, ktoré vybudovali. Tie sú pre Ameriku kľúčovým bodom fungovania kolektívnej obrany, bezpečnosti a hospodárskej súťaže,“ reagoval pre Pravdu David McCuan, expert na medzinárodné vzťahy zo Sonomskej štátnej univerzity v Kalifornii.