„Nie je to dobré pre vaše srdce, vašu myseľ ani čokoľvek iné, ale je to nevyhnutné. Je potrebné, aby o tom svet vedel,“ opísala svoje dojmy pre televíziu CNN 94-ročná Jona Laksová.
Do nacistického vyhladzovacieho tábora v poľskom meste Osvienčim sa teraz vrátila spolu s ďalšími ľuďmi, ktorých tam kedysi väznili. Laksová mala iba osem rokov, keď Nemci napadli jej rodné Poľsko.
Do lágra sa dostala spolu so sestrou Miriam. Najprv ich zaradili k tým, čo mali skončiť v plynových komorách, no keďže boli dvojčatá, upútali pozornosť smutne známeho lekára SS Josefa Mengeleho, ktorý si také deti vyberal, aby na nich robil neľudské experimenty.
„Ako plynie čas, upadá to do zabudnutia,“ priznala Laksová. „Svet sa však z toho, čo sa stalo, nepoučil,“ uzavrela.
Čítajte viac 80 rokov od oslobodenia Osvienčimu: Zelenskyj vyzval na jednotu proti "zlu". Putin: Ukončili sme "absolútne zlo"
Posolstvo tých, čo prežili
Pondelkové podujatie bolo poslednou významnou udalosťou, na ktorej sa ešte mohol zúčastniť väčší počet tých, čo prežili peklo tábora. Veď aj najmladší z pamätníkov má už 80 rokov.
Poľskí organizátori pritom pozvali všetkých bývalých väzňov, ktorí mohli prísť aj s ďalšou osobou, ak si to vyžadoval ich zdravotný stav.
„Toto je najdôležitejšie výročie, ktoré budeme mať. Nielen preto, lebo preživších ubúda, ale aj kvôli tomu, čo sa dnes deje vo svete,“ povedal pre denník New York Times Ronald S. Lauder, prezident Svetového židovského kongresu a predseda Nadácie Auschwitz-Birkenau.
Čítajte viac Láska v Auschwitzi? Ako sa esesák zaľúbil do Židovky
Ako porovnal, na tohtoročnej spomienke sa zúčastnilo ani nie 50 bývalých väzňov, čo je menej ako polovica z počtu, aký sa dostavil pri 75. výročí.
„O päť rokov ich zostane už len veľmi málo. A tí, čo stále žijú, nebudú mať silu, aby prišli,“ odhadol Lauder, ktorého trápia i súčasné pomery vo svete. „Nazdávali sme sa, že vírus antisemitizmu už zomrel, ale on sa iba skrýval.“
Práve preto, že pamätníkov z tohto tábora je tak žalostne málo, sa organizátori tohto roku rozhodli, že nikto z politikov na obrade nevystúpi s prejavom.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako vysvetlil Piotr Cywinski, riaditeľ Múzea Auschwitz-Birkenau, cieľom bolo, aby sa všetka pozornosť venovala iba ľuďom, ktorí prežili, ich posolstvu a spomienke na obete nacizmu.
„Spomienka neznamená len plač, keď sa pozriete do minulosti, a neznamená iba empatiu, keď sa pozriete na obete. To nestačí. Myslím si, že pamäť je skutočne kľúčom pre dnešnú dobu a kľúčom k tomu, aby ste sa v nej našli,“ poznamenal Cywinski.
Spomienkový obrad v areáli tábora začali jeho bývalí väzni, keď prešli na nádvorie medzi dvoma bývalými barakmi z červených tehál, aby tam pri Stene smrti položili zapálené sviečky.
Čítajte viac Miss Holocaust Survivor: nevkusná súťaž alebo pripomienka obetí?
Na tomto mieste príslušníci SS počas vojny popravovali väzňov a poľských odbojárov. Dodnes je posiata dierami po guľkách.
Otvárací ceremoniál sa konal na druhej strane nádvoria pri budove, kde Nemci v septembri 1941 prvý raz testovali použitie cyklónu B, jedovatého pesticídu, ktorý neskôr využívali na hromadné vraždenie v plynových komorách.
Zúčastnení pri stene položili sviečky a vence s ružami, zatiaľ čo na blízkych stožiaroch viali vlajky tamojšieho múzea – s modrými a bielymi pruhmi, aké mali kedysi na mundúroch tamojší väzni.
Jedným zo symbolov podujatia sa stal dobytčí vagón odstavený pred hlavnou bránou. Práve v takých vozňoch sem po tisícoch privážali ľudí z celej Európy.
V rámci slávnostného obradu návštevníkom po prvý raz sprístupnili aj dom, v ktorom žil s rodinou nacistický veliteľ tábora Rudolf Höss.
Čítajte viac Musel som sa hrať medzi mŕtvolami. A prežil som iba zázrakom
Rusov nevolali
Z popredných politikov, ktorí sa na podujatí zúčastnili, možno spomenúť nemeckého kancelára Olafa Scholza, nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera (ako upozornila agentúra DPA, nikdy predtým sa nestalo, aby Nemecko na pietny akt vyslalo oboch najvyšších štátnych predstaviteľov), francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, taliansku premiérku Giorgiu Meloniová, poľského prezidenta Andrzeja Dudu, kanadského premiéra Justina Trudeaua, britského kráľa Karola III., španielskeho panovníka Filipa VI. či holandského kráľa Wiliama Alexandra.
Čítajte viac Zo Slovákov chceli spraviť Nemcov
Slovensko zastupoval prezident Peter Pellegrini, USA ľudia z administratívy Bieleho domu. Dostavil sa tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ale z Ruska, ktorého zástupcovia v minulosti patrili medzi tradičných hostí podujatia, nikoho nepozvali.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová za to poľských organizátorov kritizovala, odkazujúc im, že „za vaše životy, prácu, zábavu a samotnú existenciu vašich ľudí, vašich detí, zaplatili krvou sovietski vojaci, ktorí porazili Tretiu ríšu“.
Čítajte viac Matku mi roztrhali psy a otca poslali na smrť do plynovej komory
Ako však zdôraznil Cywinski, privítať na tejto akcii Rusov, ktorí napadli susednú krajinu, neprichádzalo do úvahy. Najmä ak šlo súčasne o oslavu oslobodenia tábora.
„Ťažko si predstaviť prítomnosť Ruska, ktoré zjavne nerozumie hodnote slobody. Taká prítomnosť by bola cynická. Bol by som rád, keby to niekedy bolo opäť možné, ale buďme vážni – určite to nebude v nasledujúcich štyroch mesiacoch,“ zdôvodnil pre New York Times.
Auschwitz oslobodila Červená armáda 27. januára 1945. Keď vstúpili do tábora, našla v ňom ešte asi 7 600 preživších. Vojakom sa však naskytol žalostný pohľad.
Čítajte viac Stávala som na apelplaci, pod ktorým bol popol zavraždených Židoviek
„V ústrety nám prichádzali ľudské kostry. Na sebe mali trestanecký odev, žiadne topánky, hoci bolo hrozne chladno. Nevedeli prehovoriť ani obrátiť hlavu,“ zaspomínal si sovietsky veliteľ Anatolij Šapiro.
Koncom roka 1944 pritom v lágri zadržiavali ešte zhruba 714-tisíc väzňov a len pár dní pred oslobodením ich bolo približne 67-tisíc, no pred príchodom Červenej armády ich esesáci vyhnali na tzv. pochod smrti.
V novembri 2005 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 27. január za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Zaujímavosťou je, že v Izraeli je tento pamätný deň vedľajší.
Hlavným je Jom Hašoa, ktorý pripadá na apríl. Tento dátum si vybrali ako spomienku na povstanie vo varšavskom gete, ktoré vypuklo v apríli 1943.
Zatiaľ čo označenie „holokaust“ pochádza z gréčtiny a znamená „úplne spálený“, Židia na to používajú hebrejský výraz „šoa“, teda „záhuba“.
V koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau, podobne ako v ostatných, však neumierali len Židia, ale aj Rómovia, politickí väzni, sovietski vojnoví zajatci či prenasledovaní homosexuáli.
Z asi 5,8 milióna európskych Židov, ktorí zahynuli počas nacizmu, ich až 960-tisíc zabili práve v Auschwitzi – celkový počet obetí sa tam vyšplhal na 1,1 milióna. Drvivú väčšinu „splynovali“, mnohých zabili iným spôsobom alebo podľahli chorobám, hladu či útrapám.