K úprave volebného zákona došlo vlani. Doteraz mohli Česi v zahraničí hlasovať iba priamo, ak prišli odovzdať svoj hlas na niektorý zo zastupiteľských úradov, ktorými sú veľvyslanectvá a konzuláty. Ako by mohla zmena ovplyvniť nové zloženie Poslaneckej snemovne a tým pádom aj podobu budúcej vlády? Možno nijako významne, ale pri súhre niektorých faktorov možno nezanedbateľne.
Ministerstvo zahraničných vecí odhaduje, že v zahraničí je 400-tisíc až 600-tisíc českých občanov. Podľa hrubého odhadu by možnosť hlasovať poštou využilo okolo 80-tisíc z nich. „Dá sa predpokladať, že voliči v zahraničí volia hlavne vládnuce strany. Domnievam sa, že im to môže priniesť nejaké percento navyše, ale nemyslím si, že by to bolo niečo, čo by mohlo zvrátiť výsledok volieb. Tých voličov nie je toľko, aby to dokázali preklopiť," povedal pre server Novinky politológ Michael Drašar.
Zvykne sa však zdôrazňovať, že každý hlas sa počíta – že každý jeden volič môže ovplyvniť výsledky. V Česku sa to ukázalo zvlášť v roku 2017, keď hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) len veľmi tesne prekonalo päťpercentnú hranicu požadovanú pre vstup do Poslaneckej snemovne. Počas volebnej moci museli byť v napätí do poslednej chvíle, po zrátaní všetkých hlasov vysvitlo, že ich podporilo niečo viac ako 262-tisíc voličov. Znamenalo to, že hnutie STAN získalo presne 5,17 percenta hlasov. Na Slovensku sa odohrala podobná dráma v roku 2020, ale pre volebnú koalíciu Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia nie so šťastným koncom: kandidáti oboch strán získali viac ako 200-tisíc hlasov, čo bolo presne 6,97 percenta. Zostali pred dverami NR SR, pretože ako koalícia potrebovali prekročiť hranicu 7 percent.
Čítajte viac Eurovoľby v Česku vyhralo Babišovo ANO, účasť bola rekordná
Nedá sa vylúčiť, že niečo podobné sa stane aj v Českej republike na jeseň tohto roku. Viacero strán a hnutí balansuje na hrane zvoliteľnosti platí by to aj v prípade, že niektoré politické subjekty išli do volieb ako volebná koalícia. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry STEM by zhodne po 4,9 percenta hlasov dostali dve nové hnutia Stačilo! a Motoristi. (Voľby takmer určite vyhrá opozičné hnutie ANO expremiéra Andreja Babiša, ktoré má bezmála 35 percent podporovateľov medzi voličmi.)
Keď sa vlani prerokúval návrh zaviesť korešpondenčné hlasovanie, členovia Babišovho hnutia dôrazne vystupovali proti tomuto zámeru. Líder ANO tvrdil, že vládnucim stranám ide jedine o to, aby si zabezpečili lepší volebný výsledok, pretože v zahraničí majú väčšiu podporu v porovnaní s opozičnými stranami. Šéfka poslaneckého klubu babišovcov Alena Schillerová dokonca obvinila predstaviteľov vlády Petra Fialu, že ukradnúť voľby pre seba. Opozícia tvrdila, že zmena porušuje ústavnú zásadu, že voľby sú tajné – podľa nej sa vytvorí priestor pre ovplyvňovanie voličov, keď nebudú označovať hlasovacie lístky už iba sami za plentou.
Čítajte viac Neprišla ani tretina voličov a Babiš prevalcoval Fialu. ANO získalo 10 z 13 krajov
Babišovci avizovali, že reformu volebného zákonu asi napadnú na ústavnom súde. Pred niekoľkými dňami sa ukázalo, že to neurobili. Prečo? „Po dohode s ústavnými právnikmi a vyhodnotení celej situácie sme sťažnosť nakoniec nepodali. To, že je to účelové, ešte neznamená, že je to protiústavné. Pochybnosti tam boli, ale šanca bola minimálna," objasnil pre server Seznam Zprávy podpredseda ANO Karel Havlíček.
Predpokladaný neúspech so sťažnosťou na ústavnom súde sa dá nepriamo odvodiť aj od volebne legislatívy naprieč celou Európou: po schválení korešpondenčného hlasovania sú v EÚ už len tri štáty, ktoré neumožňujú svojim občanom voliť zo zahraničia.
Ak sa potvrdí odhad, že na jeseň bude hlasovať v cudzine približne 80-tisíc Čechov, bol by to pochopiteľne veľký nárast počtu voličov mimo územia Českej republiky. V posledných voľbách do Poslaneckej snemovne hlasovalo na ambasádach a na konzulátoch približne 13-tisíc ľudí. S prihliadnutím na počet Čechov za hranicami ich vlasti však môžeme špekulovať ešte o niečo vyššom odhade, než aký sa objavil v českých médiách.
Čítajte viac Babiš s ruskými vlajočkami na lícach a nevydarený náhradník exministerky. Strelila si Fialova vláda až tri rýchle vlastné góly?
Keby záujem o parlamentné voľby viac-menej kopíroval náladu Slovákov žijúcich v zahraničí, asi by sme prišli k vyššiemu odhadovanému údaju. Na jeseň 2023, keď sa rozhodovalo o novom zložení NR SR, sa registrovalo zhruba 73-tisíc občanov Slovenskej republiky, ktorí požiadali v cudzine o hlasovaciu obálku. Svoj hlas poštou nakoniec naozaj poslalo približne 59-tisíc z nich. Slovákov mimo vlasti sa pritom nachádza viac ako Čechov.
Štatistický úrad SR v októbri 2023 informoval, že z celkových takmer 5,5 milióna obyvateľov s trvalým pobytom na území Slovenska žije v zahraničí viac ako 264-tisíc ľudí. Vychádza to tak, že hlasovala približne pätina z nich. V prípade odhadovaného minimálneho počtu Čechov v cudzine (400-tisíc) by 20 percent vychádzalo na zmienený český odhad okolo 80-tisíc. Horná hranica potenciálnych voličov však môže byť až 600-tisíc, čo by mohlo počet poštou poslaných hlasov zvýšiť.