Za schválenie bolo 28 zo 60 prítomných senátorov. Aby návrh prešiel, boli potrebné ešte tri hlasy. Senátori nesúhlasili napríklad s obmedzovaním platov sudcov a štátnych zástupcov či odmien za kumuláciu funkcií krajskými a komunálnymi politikmi, ktoré novela zavádza.
Senát neschválil ani žiaden z pozmeňovacích návrhov. Hnutie ANO preto nepresadilo zmrazenie platov ústavných činiteľov do konca roku 2029, o čo sa spolu s hnutím SPD neúspešne pokúšali už v Poslaneckej snemovni, kde novela prešla.
Čítajte viac Česi žijúci v zahraničí ovplyvnia podobu budúcej vlády. A babišovci najprv hovorili o pokuse ukradnúť voľby, teraz však cúvli
V hornej komore (Senáte) sa najskôr hlasovalo o tom, či novelu schváli, čo sa nepodarilo. Návrh na jej zamietnutie a následné vrátanie do dolnej komory (Poslaneckej snemovne) však vôbec nepadol. A keďže neprešiel ani žiaden z pozmeňovacích návrhov, senátori k predlohe „nezaujali žiadne stanovisko“. Novela tak automaticky putuje na podpis k prezidentovi, ktorý ju dostane po uplynutí lehoty, teda po 16. februári.
Na základe návrhu novely by sa plat verejným činiteľom mal zvýšiť o 6,95 percenta. Pôvodne to malo byť takmer 14 percent, voči čomu sa zdvihla vlna kritiky. Plat prezidenta by po novej úprave mal byť 365-tisíc korún mesačne (viac než 14 400 eur), plat premiéra 293 900 korún (zhruba 11 600 eur) a plat radového poslanca 109 000 korún (približne 4 300 eur).
Koalícia pri presadzovaní návrhu argumentovala, že reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vlani v máji s platnosťou od tohto roka zrušil zákonný koeficient, ktorý sa používal na vypočítanie platov politikov. Dôvodom bolo to, že vlani ich platy zostali v súvislosti s jednou úpravou v konsolidačnom balíčku v podstate na predvlaňajšej úrovni. To však ovplyvnilo aj mzdy sudcov, ktorým sa toto zmrazenie nepáčilo a Ústavný súd rozhodol v ich prospech.
Čítajte aj Praha plánuje regionálne vlaky „zakopať“ pod zem, vyčlenila na to astronomickú sumu
