Prezidentské nariadenia
Televízia ABC pripomenula, že od roku 1952 bol krátko po nástupe do Oválnej pracovne len jeden prezident menej populárny. Bol to Trump roku 2017. Pozitívnu známku vtedy republikánovi dávalo 44,6 percenta Američanov, odmietalo ho 41,4 percenta.
„Aj keď sa zdá, že Trumpa do určitej miery čakajú s voličmi medové týždne, jeho čísla nie sú vzhľadom na historické štandardy práve pôsobivé,“ povedal pre agentúru Reuters Kyle Kondik z Centra pre politiku na univerzite vo Virgínii.
Republikán je v úrade od 20. januára a do vládnutia sa okamžite pustil prostredníctvom prezidentských nariadení. Na jednej strane sa dá povedať, že robí to, čo sľúbil, no viaceré jeho kroky zatiaľ ľudí v USA príliš nenadchli.
Podľa prieskumu Reuters/Ipsos väčšina Američanov odmieta aj možno najkontroverznejšie rozhodnutie prezidenta. Trump amnestoval takmer 1 600 ľudí, ktorí sa podieľali na útoku na Kongres 6. januára 2021. Chceli zabrániť tomu, aby sa vládcom Oválnej pracovne stal demokrat Joe Biden. Ten Trumpa v súboji o Biely dom roku 2020 porazil, ale republikán doteraz šíri konšpirácie, že víťazstvo mu ukradli.
Medzi radikálmi sú aj takí, čo fyzicky napadli príslušníkov polície, respektíve riadili krajne pravicové militantné skupiny. Napriek tomu ich Trump omilostil, prípadne im odpustil tresty. Odmieta to 62 percent Američanov a iba 34 percent je za.
Obyvateľom USA sa nepáči ani pravdepodobne najbizarnejšie rozhodnutie šéfa Bieleho domu, ktorým premenoval Mexický záliv na Americký záliv. Podporuje to len štvrtina Američanov, 70 percent je proti. Trump nemá na svojej strane väčšinu ľudí, ani čo sa týka niektorých ďalších nariadení, ktoré čelia kritike. Za vystúpenie z Parížskej klimatickej dohody je podľa Reuters/Ipsos 39 percent respondentov, nepáči sa to 56 percentám opýtaných. V tejto súvislosti je však zaujímavé, že 48 percent Američanov je za rozšírenie ťažby a produkcie fosílnych palív, proti je 47 percent.
Takéto mierne paradoxy sa prejavujú aj v iných oblastiach. Trump chce čo najrýchlejšie deportovať čo najviac ilegálnych migrantov a jeho tvrdý prístup podporuje 48 percent Američanov, kým 41 percent ho odmieta. Ľudia v USA sú však proti zrušeniu práva na získanie občianstva pre deti narodené na pôde Spojených štátov. Prezident ho chce obmedziť, ale garantuje ho ústava. Za zachovanie tohto práva sa v prieskumu vyslovilo 59 percent opýtaných, Trumpov prístup schvaľuje 36 percent respondentov.

Američanov očividne teší predstava, že prezident chce menšiu federálnu vládu. Podporuje to až 61 percent z nich, opačný názor má 35 percent. Ale pri iných otázkach, ktoré s tým súvisia, je prístup ľudí menej jednoznačný. Väčšina opýtaných, 51 percent, je proti ukončeniu federálnych programov týkajúcich sa diverzity, rovnosti a inklúzie, proti ktorým vedú Trump a jeho ľudia priam krížovú výpravu. A až 59 percent respondentov sa vyslovilo za to, aby vláda naďalej podporovala pracovné príležitosti pre ženy a príslušníkov etnických menšín.
Má Trump problém?
„Trumpa zvolili aj preto, že hlasujúci mali tendenciu byť na jeho strane, čo sa týka ekonomiky a prisťahovalectva. Do tej miery, do akej je vnímaný pozitívne, je to preňho pravdepodobne dobré,“ uviedol Kondik. Expert však pre Reuters dodal, že ak voliči v nadchádzajúcich mesiacoch budú považovať Trumpov zásah proti migrácii alebo úsilie jeho vlády o zníženie počtu federálnych zamestnancov za príliš tvrdé, môže to byť pre prezidenta politicky nepríjemné.

Politológ z univerzity v St. Louis Kenneth Warren si myslí, že Trump má problém už teraz. „Čo to znamená? Trump sa môže stať pomerne rýchlo nepopulárnym, pretože sa snaží presadzovať agendu, ktorú mnohí Američania nechcú. Prieskumy už teraz ukazujú, že väčšina voličov je proti viacerým politikám, ktoré prezident podporuje v oblasti prisťahovalectva, ciel, ochrany transrodových ľudí, milosti pre útočníkov na Kongres či klímy. Rovnako ako v prípade iných šéfov Bieleho domu je možné, že Trump má len dva roky na to, aby stihol väčšinu z toho, čo chce urobiť. Je totiž pravdepodobné, že na jeseň 2026 prídu jeho republikáni o väčšinu v Snemovni reprezentantov,“ vysvetlil Warren pre Pravdu.
Je tiež isté, že prezident bude podobne ako v prvom volebnom období čeliť súdnym verdiktom, ktoré sa týkajú jeho nariadení. A justícia už proti Bielemu domu zasiahla. Federálny sudca pozastavil účinnosť Trumpovho rozhodnutia, ktoré malo obmedziť získanie amerického občianstva na základe miesta narodenia. Rovnako je to v prípade nariadenia prezidenta o zmrazení federálnych grantov a pôžičiek. Ani to sa momentálne neuplatňuje. Okrem iného nebolo jasné, či sa zastavenie vládnej pomoci týka aj

zdravotníckych a sociálnych dávok, študentských pôžičiek či potravinovej pomoci pre slabšie sociálne vrstvy. Demokrati tiež namietali, že republikán ani z Oválnej pracovne nemôže takto rozhodovať o peniazoch, ktoré schvaľuje Kongres.
„Kancelária poradcu Bieleho domu je presvedčená, že prezident má právomoc to spraviť, a preto to robí,“ vyhlásila Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová.
Nátlak na federálnych zamestnancov
Biely dom ponúkol takmer všetkým federálnym zamestnancom ukončenie pracovného pomeru v septembri, ale musia sa rozhodnúť do 6. februára. Až 10 percent pracovníkov by s tým vraj mohlo súhlasiť, čo je približne 200-tisíc z viac ako dvoch miliónov ľudí, ktorí pracujú pre vládu. V podstate im Biely dom navrhol, že ak v rámci tohto programu podajú výpoveď, ponechajú si bez ohľadu na svoje pracovné zaťaženie až do 30. septembra celú mzdu vrátane všetkých benefitov a budú oslobodení od všetkých osobne vykonávaných pracovných povinností. „Táto ponuka by sa nemala považovať za dobrovoľnú. Je jasné, že cieľom Trumpovej administratívy je premeniť federálnu vládu na toxické prostredie, kde pracovníci nemôžu zostať, aj keby chceli,“ reagoval Everett Kelley, šéf Americkej federácie vládnych zamestnancov.