Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že cieľom 90-dňového zmrazenia je skoncovať s plytvaním a zablokovať programy financujúce aktivity, „ktoré sú v rozpore s našimi národnými záujmami“. Podľa AP ide agresívne uplatnenie Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“.

Východná Európa je odpradávna geopolitickým bojiskom, kde sa západné zahraničnopolitické záujmy často stretávajú so záujmami Moskvy alebo Pekingu. Mnohí sa obávajú, že zastavenie amerických fondov by mohlo oslabiť spojencov Washingtonu – a vytvoriť vákuum, ktoré by sa jeho nepriatelia mohli s radosťou pokúsiť vyplniť.
„V prípade Moldavska je podpora zahraničných darcov životne dôležitá pre vyváženosť mediálneho prostredia,“ povedala Oxana Greadcencoová, riaditeľka nezávislej mediálnej platformy Moldova.org. „Mnoho televíznych sietí a mediálnych inštitúcií financuje Rusko, takže je potrebná protiváha. Toto je bezprecedentná situácia, ale snažíme sa neprepadať panike,“ dodala.
Agentúra USA pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (USAID) ju informovala, že granty sa oficiálne skončili 24. januára a nesmú minúť žiadne zvyšné prostriedky na svojich účtoch.
Greadcencoová medzitým vďaka internetovej kampani získala počas dvoch dní 135 nových podporovateľov, ktorí by mali pokryť platy pre 16 členov redakcie do konca marca.
„Nečakali sme, že to bude mať na Moldavsko taký vážny dopad, pretože sme si mysleli, že dôjde iba k čiastočnému zníženiu finančných prostriedkov. Je šokujúce si uvedomiť, ako veľmi je Moldavsko závislé od amerických fondov, čo sa týka nielen mimovládnych organizácií a médií, ale aj miestnych samospráv a mnohých verejných inštitúcií,“ povedala.
USAID od 90. rokov investovala niekoľko miliárd dolárov do bývalých komunistických krajín s ašpiráciami na členstvo v Európskej únii, ako je Moldavsko, Srbsko, Albánsko, Kosovo a Bosna a Hercegovina. Americké peniaze podporili demokratické inštitúcie a reformy, pomohli projektom v infraštruktúre a energetickej bezpečnosti, posilnili podniky a ekonomiky a podporili mnoho mimovládnych organizácií a nezávislých médií.
„Nie je prehnané hovoriť, že v Moldavsku máme demokraciu čiastočne aj vďaka americkej finančnej podpore,“ uviedol Valeriu Pasa, ktorý vedie analytické stredisko WatchDog v Kišiňove. Upozornil, že aj USA majú prospech z toho, že „sme demokratickejší a rozvinutejší a zabezpečíme, že sa nepremeníme v ruskú alebo čínsku kolóniu“.

Nezávislý analytik Safet Gerxhaliu sa tiež obáva, že zmrazenie pomoci USAID by mohlo mať „veľmi negatívny dopad“ aj na budúcnosť Kosova. „Tieto opatrenia prichádzajú v čase, keď sa na Kosovo vzťahujú sankcie EÚ,“ povedal. Brusel zmrazil časť financií pre Kosovo v roku 2023 po sérii konfliktov so srbskou menšinou.
Hoci Srbsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ, balkánska krajina je tiež kľúčovým spojencom Ruska a Číny v Európe. Za vlády populistického prezidenta Aleksandara Vučiča sa spomalili reformy v oblastiach, ako je posilňovanie právneho štátu a boj proti korupcii. Pozastavenie pomoci USAID by mohlo pokrok ďalej zbrzdiť.
"V súčasnosti máme projekt USAID týkajúci sa školenia pre miestne mimovládne organizácie ohľadom sledovania verejných financií. Všetko sme museli odložiť,“povedal Nemanja Nenadić zo srbskej pobočky Transparency International v Srbsku.
Pre Promo-LEX, mimovládnu organizáciu pre demokraciu a ľudské práva v Moldavsku, sú fondy USAID životne dôležité, pretože financujú asi 75 – 80 percent jej projektov monitorujúcich voľby či financovanie politických strán.
„Vzhľadom na predchádzajúce ruské zasahovanie – prostredníctvom nezákonného financovania kampaní, politickej korupcie a dezinformácií – je naša pozorovateľská misia nevyhnutná pre zabezpečenie transparentnosti volieb,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Ion Manole. Teraz však museli prestať všetky aktivity financované USAID, ktoré bez okamžitej alternatívnej podpory nemusia pokračovať.

V Moldavsku sa na jeseň budú konať kľúčové parlamentné voľby. Prozápadná moldavská vláda obvinila Rusko, že sa vlani miešalo do dvoch kľúčových hlasovaní, prezidentských volieb a referenda o EÚ, a to aj za pomoci rozsiahleho systému kupovania hlasov.
„Zmena vlády by mohla ovplyvniť európsku cestu Moldavska a výrazne destabilizovať celú východnú Európu i región pri Čiernom mori,“ varoval Manole.

Taktiež Cristian Cantir, moldavský expert prednášajúci na Oaklandskej univerzite, si myslí, že pozastavenie americkej pomoci „dáva Rusku zbytočnú príležitosť využiť slabiny Moldavska“, aby Moskva mohla vykoľajiť Kišiňov z dráhy do EÚ.
Okrem podpory Ukrajine vydávajú USA ročne na zahraničnú pomoc asi 40 miliárd dolárov, dodala AP s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia USA.
Trumpovo nariadenie sa dotklo aj neziskových organizácií v Česku, napríklad Organizácie pre pomoc utečencom (OPU). Jej riaditeľ Martin Rozumek ČTK povedal, že OPU príde asi o 700 000 korún. Server iRozhlas informoval, že o peniaze príde aj Človek v tiesni alebo spolok Ženy v médiách.