Po piatkovom neúspešnom hlasovaní o migračnom zákone vyšlo do ulíc Hamburgu viac ako 20 000 ľudí vrátane primátora mesta Petra Tschatenschera z radov sociálnych demokratov (SPD), informovala večer agentúra DPA. Demonštranti následne spoločne vytvorili živú reťaz a pokračovať v protestoch plánujú aj v sobotu.
Už v stredu schválil snem návrh CDU/CSU, ktorý vyzýva vládu na sprísnenie migračnej a azylovej politiky, a to aj za pomoci AfD. Jednalo sa ale o právne nezáväznú rezolúciu. Hlasovanie aj tak vyvolalo protesty desiatok tisíc ľudí po celom Nemecku.
Predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz, ktorý sa podľa prieskumov po februárových parlamentných voľbách stane nemeckým kancelárom, predložil tento týždeň Spolkovému snemu celkom tri návrhy smerujúce podľa neho k obmedzeniu migrácie. Reagoval nimi na útok v bavorskom meste Aschaffenburgu, kde 28-ročný neúspešný žiadateľ o azyl z Afganistanu minulý týždeň napadol deti zo škôlky. Zabil dvojročného chlapca a 41-ročného muža, ktorý sa ponáhľal na pomoc. Zranenia utrpeli ďalší traja ľudia vrátane dvojročného dievčaťa. Predchádzali mu pritom podobné činy v Magdeburgu, Solingene a Mannheime v minulom roku.
V stredu poslanci schválili výzvu, aby vláda sprísnila migračnú a azylovú politiku. Obsahuje okrem iného požiadavku na zavedenie trvalých kontrol na hraniciach so všetkými susedmi, na dôslednejšie deportácie či na odmietanie migrantov bez dokumentov priamo na hranici, aj keby mali právo na medzinárodnú ochranu. Protesty nevyvolal ani tak obsah právne nezáväzného dokumentu, ale skutočnosť, že CDU/CSU k jej schváleniu pomohla AfD. Kritiku si konzervatívci vyslúžili aj od svojej bývalej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa inak k aktuálnej politike vyjadruje len zriedka.
Čítajte viac Ľavicoví aktivisti v Hannoveri obsadili sídlo konzervatívnej CDU
Vládne strany – sociálni demokrati (SPD) a Zelení – označili stredajšie schválenie návrhu pomocou hlasov AfD za prelomenie tabu, nemecké médiá písali o pretrhnutí hrádze či páde protipožiarnej steny. Do ulíc v mnohých nemeckých mestách vyšli desiatky tisíc ľudí, ktorí protestovali proti parlamentnej spolupráci s AfD, ale aj proti Merzovi. Druhý zo stredajších návrhov, ktorý dával bezpečnostným zložkám niektoré nové právomoci, v parlamentnej komore už väčšinu nenašiel.
Dnešný návrh zákona obsahoval okrem iného ustanovenia o obmedzení zlučovania rodín utečencov, ktorí požívajú v Nemecku len obmedzené právo na ochranu. Dotklo by sa to napríklad mnohých Sýrčanov. Návrh tiež rozširoval právomoci spolkovej polície, ktorá má na starosti ochranu hraníc. V určitých prípadoch by mohla sama iniciovať deportácie ľudí bez povolenia na pobyt.
Čítajte viac AfD je najväčšou nádejou Nemecka, vyhlásil Musk na mítingu. Proti pravici pochodovali desaťtisíce
Schvaľovaniu predchádzala niekoľkohodinová ostrá debata. Ministerka vnútra Nancy Faeserová varovala CDU/CSU pred „ďalším prelomením tabu“, už stredajším hlasovaním s AfD podľa nej konzervatívci „opustili demokratický stred“. Ministerka zahraničia Annalena Baerbocková povedala, že dnes na Nemecko hľadí celá Európa.
Merz v debate obvinil sociálnych demokratov a Zelených, že ich neochota rokovať o podpore návrhu zákona spôsobila, že môže byť schválený pomocou hlasov AfD. Poslanci nakoniec návrh zákona ale prekvapivo odmietli a to pomerom 338 hlasov za a 350 proti. Päť poslancov sa zdržalo hlasovania.
Čítajte viac Afganec v Nemecku zaútočil nožom na deti v škôlke, hlásia dve obete. Scholz hovorí o terorizme
Migrácia sa stala v posledných dňoch hlavnou témou kampane pred parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 23. februára. CDU/CSU podľa súčasných prieskumov verejnej mienky vo voľbách zvíťazí, a to so ziskom okolo 30 percent hlasov. Na druhom mieste skončí zrejme AfD, ktorá by mohla získať 20 až 23 percent hlasov. Sociálni demokrati súčasného kancelára Olafa Scholza budú zrejme tretí s 15 až 17 percentami a ich koaličný partner v menšinovej vláde – strana Zelených – štvrtí s 13 až 15 percentami.
Scholz dnes v podcaste denníka Zeit uviedol, že považuje za možné, že CDU/CSU po februárových voľbách povedie „pro forma koaličné rokovania“ s SPD alebo zelenými a potom na jeseň uzavrie koalíciu s AfD. Merz označil tvrdenie za pritiahnuté za vlasy a na pléne zopakoval, že povolebnú spoluprácu s AfD kategoricky vylučuje.
Čítajte viac Nemecko vyšetruje únik listu, v ktorom veľvyslanec varoval pred rozvratom v USA