„Zločinec Átif Nadžíb bol odovzdaný príslušným orgánom, aby ho súdili a aby sa zodpovedal za zločiny, ktoré spáchal proti sýrskemu ľudu,“ uviedla štátna agentúra SANA. K jeho zadržaniu došlo v severozápadnej provincii Lázikíja, odkiaľ pochádza rodina Asadavcov a ktorá bola dlhodobo považovaná za baštu sýrskeho režimu.
SANA ozrejmila, že Nadžíb zastával pozíciu „šéfa politickej bezpečnosti v meste Dará“ na juhu Sýrie. Dará bola jedným z centier protivládnych demonštrácií na začiatku občianskej vojny v roku 2011. V meste počas vojny prebiehali tvrdé boje medzi sýrskou armádou a povstalcami.
Asada a jeho rodinu, ktorá vládla v Sýrii od začiatku 70. rokov, v decembri po dlhoročnej občianskej vojne zvrhli povstalci na čele so skupinou Hajat Tahrír aš-Šám. Jej líder Ahmad Šara v stredu dočasne oficiálne prevzal kompetencie prezidenta.
Vo štvrtkovom prejave Šara prisľúbil „prenasledovanie zločincov, ktorí preliali sýrsku krv a dopustili sa masakier a zločinov“ či už v Sýrii, alebo v zahraničí. Vyjadril tiež odhodlanie nastoliť počas tzv. prechodného obdobia „skutočnú spravodlivosť“.
Stiahnutie USA z Iraku je nateraz otázne
Iracká vláda a predstavitelia šiitských proiránskych skupín v Iraku prehodnocujú po páde režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada svoju požiadavku na odchod amerických síl z krajiny. V piatok o tom informovala agentúra AP, ktorá sa odvoláva na viacerých amerických a irackých predstaviteľov.
USA a Irak minulý rok oznámili dohodou o ukončení protiteroristickej koalície zameranej na boj proti Islamskému štátu (IS) a dohodli sa, že americké jednotky po viac ako 20 rokoch Irak opustia. Urobiť by tak mali do septembra tohto roka.
Po uzavretí dohody medzi Bagdadom a Washingtonom irackí predstavitelia deklarovali, že hrozba zo strany IS už nie je taká vážna ako v minulosti a iracká armáda už viac nepotrebuje americkú pomoc pri bojoch proti zostávajúcim bunkám islamistov v Iraku.
Odchod amerických vojsk už dlhšie požadovali aj rôzne šiitské milície podporované Iránom. Svoje požiadavky vystupňovali najmä po začiatku vojny v Pásme Gazy, počas ktorej podnikli aj viacero útokov na americké základne v Iraku.
Pád Asada, ktorý bol blízkym spojencom Iránu, však viacerých irackých aktérov vrátane šiitských politických strán spriaznených s Teheránom prinútil prehodnotiť tento postoj. Koniec sýrskeho režimu podľa AP oslabil pozíciu Iránu v regióne a jeho spojenci v Iraku sa preto teraz cítia zraniteľnejšie.
Mnohí Iračania sa taktiež obávajú, že IS by mohol využiť mocenské vákuum v Sýrii, keďže nové vedenie krajiny stále upevňuje svoju kontrolu a formuje ozbrojené zložky. Veľkú časť sýrskeho arzenálu taktiež zničil Izrael pri náletoch krátko po prevzatí moci v krajine povstalcami.
Čítajte aj Čo bude s ruskými základňami v Sýrii? Damask žiada vydanie Asada a kompenzácie
Jeden z amerických predstaviteľov pre AP povedal, že väčšina šiitských lídrov v súčasnosti preferuje, aby americké sily v krajine zostali. „Obávajú sa, že ak Američania opustia Irak, IS využije mocenské vákuum a situácia v Iraku sa zrúti,“ uviedol. Ďalší z amerických predstaviteľov priblížil, že o zotrvanie americkej prítomnosti viackrát neformálne požiadali aj zástupcovia irackej vlády, a to na najvyšších miestach.
Podobné tvrdenia agentúre poskytli aj viacerí irackí predstavitelia. „Hlasy, ktoré predtým požadovali stiahnutie amerických síl z Iraku, sa výrazne utlmili. Očakávam, že Američania sa tento rok nestiahnu,“ vyhlásil jeden z nich.
Teroristi z IS od roku 2014 ovládali veľké časti Sýrie a Iraku vrátane druhého najväčšieho irackého mesta Mósul. Teroristov sa v Iraku podarilo takmer úplne poraziť v roku 2017 medzinárodnou koalíciou na čele s USA.