„Nedávne správy o negatívnych skúsenostiach s federálnymi imigračnými agentmi vyvolali obavy a úzkosť medzi členmi našej komunity. Môj úrad dostal viaceré hlásenia od navašských občanov, že mali zlé a občas traumatizujúce zážitky s federálnymi agentmi, ktorí sa na juhozápade zameriavajú na imigrantov bez dokladov,“ uviedol v stanovisku prezident Navahov Buu Nygren.
Razie imigračného úradu
Ako pred pár dňami informovala televízia CNN, správy hovoria o najmenej 15 Indiánoch v amerických štátoch Arizona a Nové Mexiko, ktorých federálni agenti počas záťahov proti nelegálnym migrantom doma alebo na pracovisku kontrolovali, vypočúvali či zadržali, pričom ich žiadali, aby predložili doklad, že sú občanmi Spojených štátov.
Pre CNN to potvrdila i senátorka z Arizony Theresa Hatathlieová, ktorá pochádza z kmeňa Navahov. Od rodiny jednej navašskej ženy sa dozvedela, že ju zadržal Imigračný a colný úrad USA (ICE) po tom, čo ju odviedli z práce v arizonskom meste Scottsdale.
Spolu so siedmimi ďalšími Indiánmi ich agenti zoradili vonku a dve hodiny vypočúvali. Odobrali im aj mobilné telefóny, takže sa nemohli ani spojiť s rodinami, nehovoriac o právnej pomoci. Dotyčná žena musela preukázať, že je príslušníčkou domorodého kmeňa.
Keď sa Hatathlieová pokúšala o tej razii zistiť viac, z oficiálnych miest dostala odpoveď, že ICE o takých prípadoch neinformuje.

Spomenutej žene napokon agenti vrátili mobil, vďaka čomu zavolala príbuzným a tí jej poslali fotokópiu takzvaného certifikátu stupňa indiánskej krvi (CDIB). To je doklad, ktorý vlastníkovi potvrdzuje jeho indiánsky pôvod.
Na jeho získanie treba predložiť rodokmeň, rodné listy či ďalšie dokumenty, no držiteľovi podľa „stupňa krvi“ prináša tiež isté výhody, napríklad pri štúdiu na vysokej škole.
V tomto prípade ženu zachránil pred deportáciou. Agenti jej po predložení CDIB dovolili odísť. Čo sa stalo s ďalšími siedmimi domorodcami, ktorých spolu s ňou vypočúvali, nie je známe.
Rasizmus a neúcta
Podobných hlásení dostala rada Navahov niekoľko. A nejde iba o ich kmeň. Portál Apačov Meskalerov napríklad informoval o incidente z 22. januára, keď agent imigračného úradu kontroloval jedného z nich priamo v obchode v Novom Mexiku.
Oslovil ho po španielsky a pýtal si od neho pas, no len čo Apač predložil vodičský preukaz a kmeňovú identifikačnú kartu, dal mu pokoj. Predpokladá sa, že takých prípadov bolo v skutočnosti oveľa viac, ale ľudia ich neoznámili. Niektoré správy podľa CNN dokonca naznačujú, že federálnym agentom nestačila ani predložená karta CDIB, pretože ju nepokladali za dôkaz o občianstve.

„Vládne veľký strach a viem, že sa zrejme cítia frustrovaní, lebo sa necítia bezpečne v krajine, kde sa narodili a odkiaľ pochádzajú ich predkovia,“ prezradila CNN o Navahoch hovorkyňa ich rady Crystalyne Curleyová. Posťažovala sa i na prevládajúce stereotypy v spoločnosti.
„Myslím, že si ich mýlia s inými rasami. Možno len preto, že mať hnedú kožu sa automaticky považuje za príslušnosť k určitej etnickej skupine,“ vysvetlila. Ako priznala, Navahovia sa cítia diskriminovaní a majú strach, aby ich omylom nedeportovali.
Hatathlieová, ktorá v Senáte zastupuje demokratov, kritizuje aj Trumpovu politiku voči imigrantom. Navahov, teda pôvodných obyvateľov krajiny, totiž prenasledujú federálni agenti, ktorí sú sami potomkami prisťahovalcov.
„Ak nemôžete povedať: Boli sme tu odjakživa, tak ste prisťahovalec. Nie ste odtiaľto, takže kto ste, aby ste hodnotili našich domorodých obyvateľov? Tieto kraje boli taviacim kotlom pre mnohé etniká,“ zdôraznila senátorka. „Je až príliš láskavé povedať, že ide o rasizmus alebo diskrimináciu. Je to neúcta k ľudskosti,“ dodala.

Konanie proti ústave
Bezohľadný prístup úradov k Indiánom v nich podľa CNN jatrí staré rany a spomienky na brutálne zaobchádzanie počas kolonizácie. Navašský aktivista James Jackson napríklad razie imigračných orgánov pokladá za „hanebné“.
Domorodým obyvateľom to údajne strpčuje život, musia byť ostražití a majú obavy z cestovania, aby ich niekde nezastavili. Jackson sa zároveň zastáva imigrantov z iných krajín, ktorí do USA prišli za lepším životom alebo aby unikli násiliu.
„Na ukradnutej pôde nie je nikto nelegálne,“ zhodnotil pre CNN, narážajúc na to, že predkovia bielych Američanov „ukradli“ krajinu Indiánom. Domorodci si podľa neho prešli dlhú cestu, kým si vybudovali dobré vzťahy s vládou. „Opatrenia súčasnej administratívy sú obrovským krokom späť,“ upozornil aktivista.

Zatiaľ čo imigračný úrad nechcel udalosti komentovať a obmedzil sa na vyhlásenie, že jeho agenti môžu od občanov požadovať, aby preukázali svoju totožnosť, domorodcov sa zastali predstavitelia opozičnej Demokratickej strany.
„Nebezpečné správanie ICE obťažujúce amerických občanov, zdanlivo len pre to, ako vyzerajú, je protiústavné a neamerické,“ citovala agentúra Reuters z listu, ktorý Trumpovi zaslalo deväť demokratov na čele s kongresmankou Teresou Leger Fernandezovou.
Zástupcovia Navahov a ich organizácie po zverejnení problémov súkmeňovcov, ale aj príslušníkov iných kmeňov vyzvali, aby boli na také kontroly pripravení, nosili pri sebe doklady spolu s CDIB. Zriadili pre nich i linku pomoci, na ktorú sa v prípade núdze môžu obrátiť.
Vojnoví hrdinovia
Indiánom americké občianstvo oficiálne priznali v roku 1924. To, že také ťažkosti s federálnymi úradmi, majú práve Navahovia, je iróniou dejín, lebo Diné (Ľudia), ako sa sami volajú, sú dnes s takmer 400-tisíc príslušníkmi druhým najväčším indiánskym kmeňom v USA. Väčšina z nich žije v rezervácii, ktorá je s plochou vyše 70-tisíc štvorcových kilometrov najväčšou v krajine.
Úctu si vyslúžili počas druhej svetovej vojny, keď pôsobili ako radisti v armáde. Keďže komunikovali vo svojom jazyku, Japonci nedokázali ich kódované správy dešifrovať.

Stovky navašských vojakov sa tak stali hrdinami. Trump, ktorý je povestný rasistickými poznámkami, ich však urazil už počas prvého funkčného obdobia v novembri 2017.
V Bielom dome vtedy prijal vojnových veteránov, pričom demokratickú senátorku Elizabeth Warrenovú, ktorá tvrdí, že medzi predkami má aj Indiánov, posmešne nazval Pocahontas (legendárna Indiánka z prelomu 16. a 17. storočia, ktorá sa vydala za majiteľa plantáže, konvertovala na kresťanstvo a v Anglicku sa stala celebritou, známa je i vďaka obľúbenému animovanému filmu).