Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 074 dní
- Ruské útoky na mestá na Ukrajine si vyžiadali ďalších najmenej šesť obetí
- Moskva za uplynulý deň podľa Ukrajiny stratila viac ako 1 400 vojakov
- Ukrajinská rozviedka HUR odmietla výroky premiéra Roberta Fica
- Rusko zasiahlo budovu školy v Sudži, v ktorej sa ukrývali civilisti, tvrdí Kyjev
{* sablona=„citajte_viac“ | clanok=„739380“ | popisok=„citajteViac“ *} .
21:59 Výbuch v náborovom centre ukrajinskej armády v meste Rivne si v sobotu vyžiadal jednu obeť a šesť zranených, uviedla podľa agentúry AFP ukrajinská polícia. O príčine explózie či podrobnostiach o stave zranených osôb sa nezmienila, píše TASR.
K výbuchu došlo o približne 16.15 h miestneho času (15.15 h SEČ). Podľa gubernátora Rivnenskej oblasti Oleksandra Kovaľa nebol v tom čase nad mestom vyhlásený letecký poplach. Na mieste zasahovali záchranné zložky i vyšetrovatelia.
Náborové centrum v Rivnom na severozápade spracováva a vedie vojenskú evidenciu a je zodpovedné za povolávanie mužov do ozbrojených síl Ukrajiny, ktorá už takmer tri roky čelí invázii Ruska.
Útoky na náborové strediská sú zriedkavé, na Ukrajine i v Rusku k nim však došlo v dôsledku napätia, ktoré súvisí s úsilím mobilizovať mužov do vojny, dodala AFP.
21:12 Ukrajinská armáda tvrdí, že Rusko v sobotu zasiahlo budovu školy v meste Sudža v ruskej Kurskej oblasti, ktoré majú pod kontrolou ukrajinské sily. V dôsledku útoku pod troskami podľa armády uviazli desiatky civilistov, ktorí sa tam ukrývali.
Agentúra AFP upozornila, že tvrdenie Kyjeva nedokázala nezávisle overiť.
Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že budovu zasiahla ukrajinská raketa. „Odpálenie rakety nepriateľa z (ukrajinskej) Sumskej oblasti zaznamenali ruské prostriedky protivzdušnej obrany,“ napísalo na sociálnej sieti ruské ministerstvo, ktoré útok na civilný objekt označilo za „vojnový zločin“ a „provokáciu“, svedčiacu o „teroristickej, neľudskej podstate“ režimu v Kyjeve.
V auguste minulého roka Ukrajina spustila prekvapivú cezhraničnú ofenzívu do Kurskej oblasti a obsadila desiatky dedín a menších miest vrátane Sudže, kde pred bojmi žilo približne 6000 ľudí.
„Ruské letectvo zasiahlo riadenou leteckou bombou internátnu školu. Úder bol vykonaný zámerne,“ uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl na platforme Telegram.
20:26 Nórska polícia prepustila loď s ruskou posádkou, ktorú v piatok zadržala pre podozrenie z účasti na poškodení podmorského optického kábla v Baltskom mori. Podľa vyhlásenia z piatka večera neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spájali loď s týmto činom. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.
Plavidlo s názvom Silver Dania má nórskeho vlastníka a bolo na ceste z Petrohradu do Murmanska za polárnym kruhom. Nórska pobrežná stráž ho v piatok ráno zadržala a dopravila do prístavu Tromsö na prehliadku. Podľa úradov bola zadržaná na základe žiadosti lotyšských úradov a rozhodnutia nórskeho súdu.
„Obvodná polícia v Tromsö vykonala niekoľko vyšetrovacích úkonov a zaistila to, čo považujeme za potrebné vzhľadom na žiadosť Lotyšska. Vyšetrovanie bude pokračovať, ale nevidíme dôvod, aby loď zostala v prístave dlhšie,“ uviedol prokurátor Ronny Jörgensen.
13:27 Hlavná správa rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (HUR) v sobotu odmietla obvinenia, ktoré v piatok na tlačovej konferencii v Bratislave zazneli z úst predsedu vlády SR Roberta Fica. HUR to uviedla v statuse zverejnenom na platforme Telegram, píše TASR.
Ukrajinská vojenská rozviedka v ňom zdôrazňuje, že si dôkladne preštudovala obvinenia na svoju adresu. Na základe toho deklaruje, že v štruktúre HUR nie je žiadna jednotka s názvom „Gruzínska národná légia“, ako to uviedol premiér Fico.
Podľa vyjadrenia rozviedky v rámci HUR pôsobí Medzinárodná légia – mnohonárodná jednotka, ktorá sa zapája do bojov s ruskými okupačnými silami v najkritickejších miestach frontu, pričom však nevedie žiadne hybridné akcie na území krajín EÚ.
11:37 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 430 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 839 040, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o deväť tankov, 22 obrnených bojových vozidiel pechoty, 48 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 902 tankov, 20 653 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 493 delostreleckých systémov a 1 266 raketometov.
11:34 Ukrajina v noci na sobotu čelila vlne útokov ruskej armády, ktorá do nich nasadila rôzne typy rakiet, kĺzavé bomby i drony. Ukrajinské úrady hlásia najmenej šesť obetí na životoch, desiatky zranených a veľké materiálne škody, informovala agentúra DPA, píše TASR.
Riadená strela, ktorá v noci na sobotu zasiahla bytový dom v stredoukrajinskom meste Poltava, pripravila o život najmenej troch ľudí a ďalších desať ich bolo v dôsledku útoku zranených.
V meste Sumy na severovýchode Ukrajiny neďaleko hraníc s Ruskom zahynuli pri ruskom útoku dvaja ľudia. Ďalšia osoba prišla o život pri útoku dronu v meste Charkov na východe Ukrajiny.
Vážne škody hlásia po útokoch z juhoukrajinských miest Záporožie a Odesa, kde dostalo zásah viacero objektov v historickom centre tohto prístavného mesta. Úrady odtiaľ hlásia niekoľko ranených.
9:18 V hoteli Bristol v historickom centre juhoukrajinského prístavného mesta Odesa sa v čase ruského útoku na mesto nachádzali aj nórski diplomati. Vyplýva to zo statusu, ktorý na sociálnej sieti zverejnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Stanica BBC zo Zelenského statusu citovala, že ruská armáda na Odesu zrejme zaútočila balistickými strelami, ktoré je ťažké zachytiť systémami protivzdušnej obrany.
V statuse preto opäť zdôraznil nevyhnutnosť zlepšenia protivzdušnej obrany. „Útoky priamo na mesto, na bežne civilné budovy. Zas a znovu je vzdušná obrana našou najvyššou prioritou. Spolupracujeme so všetkými našimi partnermi, aby sme zabezpečili väčšiu ochranu našej krajiny,“ povedal Zelenskyj vo svojom videopríhovore.
Uviedol, že išlo o „absolútne premyslený útok ruských teroristov“. S úľavou konštatoval, že nedošlo k žiadnym obetiam. Trom zraneným – dvom ženám a jednému mladému mužovi – bola poskytnutá pomoc.
7:00 Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že chce hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Bez spresnenia podľa agentúry Reuters naznačil, že možno očakávať niečo významné. Trump tiež povedal, že Washington s Moskvou už vedú vážne rozhovory. Opakovane už spomínal, že by rád rokoval o rade problémov vrátane vojny na Ukrajine. Moskva ale uvádza, že nedostala z Washingtonu žiadny signál, kedy a kde by sa takáto schôdzka mohla konať.
Rusko vedie vojnu na Ukrajine už takmer tri roky, od invázie na konci februára 2022. Ukrajina sa bráni s vojenskou aj finančnou pomocou predovšetkým západných krajín, podpora Spojených štátov je pre ukrajinské vojnové úsilie v mnohých ohľadoch kľúčová. Rusko ale aj tak v posledných mesiacoch za cenu výrazných strát na východe Ukrajiny postupuje.
Trump v minulosti kritizoval rozsiahlu americkú pomoc brániacu sa Ukrajine a v predvolebnej kampani sľuboval, že konflikt do 24 hodín od návratu do Bieleho domu ukončí. Krátko pred nedávnou inauguráciou pripustil, že dojednanie mieru môže trvať mesiace.
Generál vo výslužbe Keith Kellogg, ktorého Trump vymenoval za osobitného splnomocnenca pre Ukrajinu, v rozhovore so stanicou Fox News uviedol, že USA majú dobrý plán, ako riešiť situáciu na Ukrajine. Podľa neho Trump bude tlačiť na obe strany konfliktu, ale tiež bude predkladať pozitívne iniciatívy. Podľa Kellogga Trump vie, čo robiť, kde vyvinúť tlak. Je na ňom, či voči Rusku zavedie ďalšie sankcie.
Kellog predpokladá, že nejaké výsledky bude možné vidieť v priebehu krátkeho času, nemalo by sa to ťahať roky.
„Chcel by som povedať, že hovoríme o mesiacoch, nie rokoch. Chcel by som veriť, že môžeme niečo dosiahnuť v krátkodobom horizonte. Čo mám na mysli pod pojmom "krátkodobé“? Už som to povedal v jednom z vašich programov, rád by som za 100 dní určil, kde sa nachádzame: buď (vo fáze) prímeria alebo (vo fáze) trvalého mieru A myslím, že je to všetko o umení dosiahnuť cieľ. Ale nemalo by to byť také, ako sme videli v Afganistane, kde sa proces ťahal štyri roky. Malo by to byť skoré riešenie pre obe strany, ale nielen pre nich. Je to výhodné pre Spojené štáty, je to výhodné pre celý svet," citovala jeho slová ruská agentúra TASS.
6:55 Rusko nechce ustúpiť zo svojej dobyvačnej politiky a snahy zničiť Ukrajinu ako celok a ak pripúšťa ruská strana nejaké rokovania, tak o európskej bezpečnosti, a to ideálne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. V rozhovore pre ČTK povedal český minister zahraničných vecí Ján Lipavský, podľa ktorého to pre každého českého občana musí byť absolútne neprijateľná požiadavka. Ukrajina podľa šéfa diplomacie bojuje za svoju nezávislosť, existenciu a v prenesenom slova zmysle za európsku bezpečnosť.
Rusko proti Ukrajine rozsiahlou inváziou začalo vojnu spred takmer troch rokov. „Svet sa za tie tri roky veľa premenil. Myslím si, že všetci vytriezveli z predstavy o globalizovanom svete. Posilňuje sa to, čo by sme mohli rétorikou studenej vojny nazvať ako blokové delenie,“ uviedol Lipavský. O to viac je podľa neho dôležité, kam Česko patrí.
„Zároveň môžeme vidieť, že vojna na Ukrajine stále trvá a žiadny z aktérov nejaví známky toho, že by zatiaľ chcel ustúpiť,“ povedal minister. Za dôležité považuje to, že Česko stojí na strane napadnutej krajiny, podporuje ju humanitárne, vojensky, politicky alebo na diplomatickom poli. „Nám sa tým otvárajú zaujímavé obchodné príležitosti do budúcnosti aj dnes, ale hlavne ide o to najdôležitejšie, a to je naša vlastná bezpečnosť,“ dodal.
Hoci Rusi na fronte každý deň čiastočne postupujú, ak sa udrží západná jednota na strane Ukrajiny a podarí sa nejakým spôsobom na Rusko ešte viac zatlačiť, nemožno povedať, že by vyhrávalo, uviedol Lipavský. „Naopak, skoro si dovolím konštatovať, že Rusko v mnohých ohľadoch stráca,“ povedal.
Americký prezident Trump minulý týždeň pohrozil Rusku vysokými clami, ak nebude čoskoro uzavretá dohoda o ukončení vojny. Podľa Lipavského o veci rozmýšľa hlava štátu správne. "Iba vyšší tlak na Rusko donúti (ruského prezidenta Vladimira) Putina zasadnúť k rokovaciemu stolu. Iba silná Ukrajina donúti zasadnúť Putina k rokovaciemu stolu, "podotkol.
„Slabá Ukrajina, napríklad ak by sme jej prestali posielať zbrane, ako navrhujú šialenci z hnutia ANO, tak by sme tým vlastne posilnili Rusko,“ dodal Lipavský. Napríklad prvý podpredseda opozičného hnutia Karol Havlíček nedávno povedal, že ak by sa ANO dostalo do vlády, nepokračovalo by v muničnej iniciatíve pre Ukrajinu.
Za zásadné považuje minister zasahovať proti ruským hybridným hrozbám. „Konajú po Európe rôzne sabotáže. Je potrebné tomu ukázať jasnú stopku,“ dodal. Ide o rôzne informačné kampane, ktoré sa snažia vyvolávať paniku a strach v spoločnosti.
„Ale sú to aj fyzické akcie, keď Európa zažila vlnu tých telegramových agentov alebo zápalné balíčky, ktoré keby začali horieť v dopravných lietadlách, tak určite spôsobia leteckú katastrofu. Na tom sa odborníci zhodujú. A to naozaj už prestáva akákoľvek sranda,“ poznamenal.
Západní bezpečnostní činitelia majú podozrenie, že ruská rozviedka stála za spiknutím, ktorého cieľom bolo umiestniť zápalné zariadenia v balíkoch do nákladných lietadiel smerujúcich do Severnej Ameriky. Jeden balík vzbĺkol v prepravnom uzle v Nemecku a ďalší sa vlani vznietil v sklade v Británii.
Za dôležité Lipavský považuje, že súčasťou novely o predlžovaní ochrany utečencov z Ukrajiny bude aj zavedenie trestného činu neoprávnenej činnosti pre cudziu moc, hoci s tým časť zákonodarcov nesúhlasila. „To je presne paragraf, ktorý smeruje k tomu, aby sme boli schopní proti takýmto ‚nekalostiam‘ zakročiť. Ide o našu vlastnú bezpečnosť,“ povedal. Novela čaká na podpis prezidenta Petra Pavla. Za zásadnú považuje Lipavský aj medzinárodnú spoluprácu a aktivitu európskych inštitúcií.