Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 076 dní
- Ukrajina útočila na juh Ruska, zamerala sa na energetickú infraštruktúru
- Lídri EÚ, Británie a NATO rokujú v Bruseli o budúcnosti európskej obrany
- OSN: Rusi od augusta popravili 79 ukrajinských zajatcov
- V Moskve pri výbuchu bomby zomrel Armen Sarkisjan
Čítajte viac 1 075. deň: Zelenskyj pre AP: Vylúčiť nás z debát Trumpa a Putina je nebezpečné. 800-tisícová ukrajinská armáda by bola pre NATO bonusom
22:27 Poľskí a americkí vojaci absolvovali spoločné vojenské cvičenie v pohorí Beščady na juhovýchode Poľska. Informovala o tom v pondelok hovorkyňa poľských ozbrojených síl Magdalena Macová.
Manévre boli podľa hovorkyne zamerané predovšetkým na posilnenie bojových schopností vojakov oboch krajín, a to s dôrazom na zlepšenie efektivity a presnosti ich paľby.
„Výcvikový program zahŕňal niekoľko základných postupov vrátane ‚vyzvania k paľbe‘, ktoré napomáha k presnému vedeniu delostreleckej paľby,“ spresnila. Súčasťou manévrov bola aj identifikácia cieľov či koordinácia s veliacimi dôstojníkmi.
Hovorkyňa dodala, že cvičenie v Beščadoch malo zásadný význam v rámci posilňovania vzťahov a porozumenia medzi vojakmi z iných armád. Zdôraznila, že takéto manévre im umožňujú výmenu skúseností.
21:30 Do rúk ukrajinskej armády smeruje viac ako FPV dronov z Lotyšska v rámci verejnej charitatívnej iniciatívy Drony pre ozbrojené sily. Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovalo o tom na Facebooku ukrajinské veľvyslanectvo v Lotyšsku.
Drony odovzdajú priamo dvom ukrajinským vojenským jednotkám, a to 21. mechanizovanej brigáde a brigáde Ľuť, ktorá je súčasťou Národnej gardy Ukrajiny.
Projekt dodávky dronov sa koná v spolupráci s veľvyslanectvom Ukrajiny v Lotyšsku a lotyšskou charitatívnou nadáciou Ziedot.lv a doteraz vyzbieral približne 130-tisíc eur.
21:28 Radarovú stanicu ruského protilietadlového raketového systému Buk-M3 zasiahli príslušníci špeciálnej skupiny Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Alfa. Ako referuje web Ukrajinská pravda, SBU o tom informovala na Facebooku.
Okrem radarovej stanice skupina Alfa za ostatný týždeň s použitím útočných dronov a iných zbraní zničila celú škálu ďalšej ruskej vojenskej techniky. Išlo o osem tankov, 26 bojových obrnených vozidiel, 16 delostreleckých systémov, jeden systém protivzdušnej obrany, štyri bezpilotné lietadlá, 32 komunikačných antén, 145 opevnených a palebných postavení, jeden muničný sklad a 265 vojakov.
21:25 Spravodajská internetová stránka Meduza po kritike z Ukrajiny zastavila medzinárodnú reklamnú kampaň, v ktorej Meduza využívala neoprávnené fotografie Ukrajincov počas vojny.
Portál Meduza, ktorý publikuje články v ruštine a angličtine, vo svojej reklamnej kampani použil fotografiu muža z ukrajinského mesta Ľvov stojaceho pri hroboch svojej manželky a troch dcér, ktoré zahynuli pri ruskom útoku v septembri 2024.
Muž z fotografie pre ukrajinský denník The Kyiv Independent povedal, že použitie tejto fotografie neschválil a jej zverejnenie označil za absolútne neprijateľné.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti vyhlásilo, že Meduza by mala dostať „špeciálne ocenenie za marketingový cynizmus a pokrytectvo“.
„V reklame pre ruský portál Meduza použili zábery Ukrajincov, ktorí prišli o rodiny a domovy. Využívať našu tragédiu na vyvolanie súcitu s Rusmi je úplná hanba,“ uviedlo ministerstvo na sieti X.
Portál so sídlom v lotyšskej Rige vyjadril poľutovanie nad využitím fotografie bez povolenia a oznámil, že zastavuje svoju reklamnú kampaň, ktorú podľa svojho vyhlásenia spustil v roku 2025 s cieľom rozšíriť svoje medzinárodné publikum. Uviedol, že kampaň „rozpráva príbeh o snahe Kremľa umlčať naše spravodajstvo“ a dodal, že obsahuje aj fotografie a videá vyhotovené na Ukrajine počas vojny.
Spoločnosť Meduza, ktorú v roku 2014 založili ruskí novinári v exile, a okrem spomínanej kampane realizuje aj svetelné šou v centre Berlína. Ruské orgány označili Meduzu za zahraničného agenta a vedú proti jej novinárom trestné konanie.
Keďže Rusko neposkytuje financie na chod portálu, ten získava finančnú podporu prostredníctvom marketingovej reklamy, ktorú financovala berlínska agentúra Lure.
21:20 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v pondelok vyhlásil, že obchodné napätie, ktoré zavedením ciel rozpútal americký prezident Donald Trump, nebude mať negatívny vplyv na NATO.
Trump v sobotu oznámil zavedenie ciel na tovar z Mexika, Číny a Kanady, ktorá je členom NATO. Zároveň pohrozil, že zavedie clá aj na tovar dovážaný z Európskej únie.
„Medzi spojencami sú vždy problémy, nikdy to nie je pokojné a šťastné,“ povedal Rutte na tlačovej konferencii v Bruseli po stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom. „Som však úplne presvedčený, že to nebude stáť v ceste nášmu spoločnému odhodlaniu zachovať silnú odstrašujúcu silu,“ dodal šéf NATO.
Okrem obchodných hrozieb Trump podľa AFP ohrozil aj ďalšiu členskú krajinu NATO – Dánsko, a to svojimi tvrdeniami o tom, že chce získať jeho poloautonómny ostrov Grónsko.
Čítajte viac V NATO a plná vojakov: bude Ukrajina ako západné Nemecko?
Na otázku, či by Európa mala pripravovať plány na svoju obranu bez podpory Spojených štátov, Rutte odpovedal, že je „hlúpe si predstavovať“ NATO bez USA, ktoré v ňom zohrávajú kľúčovú úlohu.
Rutte ďalej povedal, že najlepšia vec, ktorú môže Západ urobiť, je zostať jednotný. Vyjadril presvedčenie, že rovnaké zmýšľanie prevláda v USA, vrátane Bieleho domu.
Šéf NATO sa snažil odvrátiť Trumpovu túžbu získať Grónsko tým, že navrhol, aby NATO zohrávalo väčšiu úlohu pri posilňovaní obrany v spornom arktickom regióne, píše AFP.
Čítajte viac Slovensko navštívi šéf NATO. Fico pripúšťa diskusiu o zvyšovaní obranných výdavkov aliancie
„Za veľmi užitočné považujem to, že nás prezident Trump upozornil na skutočnosť, že pokiaľ ide o ďaleký sever, v hre je geopolitická a strategická otázka,“ vyhlásil Rutte. Dodal, že NATO bude vždy spoločne hľadať najlepší spôsob, ako sa vysporiadať s takýmito výzvami.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine Rutte povedal, že táto vojna sa netýka len Ruska a Ukrajiny, ale ide o geopolitickú záležitosť, čo si podľa jeho slov uvedomujú USA aj európskej krajiny NATO, cituje DPA.
21:15 Americký prezident Donald Trump chce, aby Ukrajina výmenou za americkú pomoc dodávala Spojeným štátom vzácne kovy. Podľa agentúry AFP to Trump v Bielom dome povedal novinárom. Agentúra Reuters zase s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že USA cez víkend obnovili dodávky zbraní Ukrajine.
Čítajte viac Trump pomôže Ukrajine za vzácne kovy, podľa Scholza je to sebecké
21:00 Maďarské ozbrojené sily sa aj tento rok budú podieľať na úlohách ochrany vzdušného priestoru Pobaltia. Potvrdil to v pondelok v Bruseli na schôdzke s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Maďarsko je lojálnym a spoľahlivým spojencom NATO. Dodal, že počet maďarských vojakov zúčastňujúcich sa na operáciách NATO na celom svete v súčasnosti presahuje tisícku.
Szijjártó potvrdil, že na základe predchádzajúcich úspešných misií vláda súhlasila aj s požiadavkou, aby sa maďarské vzdušné sily aj tento rok podieľali na úlohách NATO v oblasti kontroly vzdušného priestoru Pobaltia.
„Maďarské letectvo s približne 80 až 90 vojakmi, dvoma stíhačkami a dvoma záložnými lietadlami bude opäť nasadené na štyri mesiace v Litve, kde sa od letných mesiacov až do konca jesene bude podieľať na úlohách obrany vzdušného priestoru Pobaltia,“ povedal maďarský minister.
19:15 Vo vojne proti Ukrajine prišiel o život ďalší z ruských generálov, tentoraz generálmajor Andrej Golovackij, ktorý bol v roku 2019 odsúdený na 8,5 roka väzenia za korupciu. Uviedol to server Mediazona s odvolaním sa na nekrológ, podľa ktorého generál zahynul ešte vlani 30. júna. Generálovo úmrtie podľa servera potvrdzuje tiež úradná databáza o dedičských konaniach. O tom, že bol rodák z Ukrajiny poslaný do vojny proti silám Kyjeva, sa verejne neinformovalo.
Generál Golovackij bol vo februári 2019 odsúdený spolu s dvoma penzionovanými vojakmi, genálporučíkom Leonidom Krivonosom a kapitánom Vadimom Zujevom, za to, že od podriadených brali úplatky za predĺženie kontraktu s ozbrojenými silami, alebo za prevelenie na iné miesto služby. Krivonos a Zujev boli odsúdení na 9,5, respektíve 7,5 roka do trestaneckého tábora s prísnym režimom.
Krátko pred odsúdením žiadal Glovackij o pomoc ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ho po prevalení škandálu v roku 2015 prepustil z armády, a tvrdil, že prípad proti nemu je vykonštruovaný. Ale v roku 2022 sa v otvorenom liste priznal k prijatiu úplatku vo výške 130 000 rubľov a ospravedlnil sa za „hanebný zločin“, pripomenula Mediazona.
Po tom, čo Rusko začalo vo vojne proti Ukrajine pociťovať nedostatok vojakov, napriek čiastočnej mobilizácii na jeseň 2022, začala najprv súkromná žoldnierska armáda, známa ako Wagnerova skupina, verbovať vo väzniciach trestancov, ktorým umožňovala získať slobodu po pol roku vojny na Ukrajine, cestou omilostnenia od ruského prezidenta Vladimira Putina. Tejto kontroverznej praxe – vzhľadom na zločiny, ktorým sa trestanci po omilostení dopúšťali – sa neskôr chopilo aj ruské ministerstvo obrany. V súčasnosti sú ruské sily dopĺňané predovšetkým dobrovoľníkmi, zlákanými relatívne vysokými odmenami.
19:10 Rusko v januári postupovalo vo svojom vojnovom ťažení a zmocnilo sa ďalších 430 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Napísala to agentúra AFP na základe analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Prvý mesiac tohto roka podľa nej priniesol mierne spomalenie v postupe inváznych vojsk, ktoré v decembri obsadili 476 kilometrov štvorcových a v novembri 725 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.
Čítajte viac Rusko v januári zabralo ďalších 430 kilometrov štvorcových ukrajinského územia
19:00 Automatické pušky českej výroby, ktoré našli ruskí vojaci v obsadených pozíciách ukrajinských ozbrojených síl v Doneckej oblasti, sa ukázali ako chybné, vyhlásil podľa ruskej štátnej agentúry TASS jeden z ruských inváznych vojakov. Agentúra ho označila ako príslušníka južnej skupiny vojsk ruskej armády s volacím znakom Kasper. Podobné tvrdenia jednotlivých strán konfliktu nemožno nezávisle overiť. Agentúra žiadne podrobnosti k údajne chybným zbraniam neposkytla.
Čítajte viac České pušky, ktoré majú Ukrajinci, sú chybné, tvrdí podľa TASS ruský vojak
18:12 Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj dnes odsúdil víkendové útoky proti dôstojníkom z náborových stredísk, ktorí sa snažia o doplnenie síl armády bojujúcej už takmer tri roky proti Rusku. Nábor a jeho metódy ale mnohokrát budia hnev medzi niektorými Ukrajincami. Incidenty, vrátane smrtiacej streľby na dôstojníka a explózie v dvoch náborových kanceláriách, zvyšujú tlak na už tak nepokojnú celoštátnu kampaň za povolávanie civilistov, zatiaľ čo nadšenie pre vojenskú službu slabne, napísala agentúra Reuters.
„Počas krátkej doby došlo v rôznych regiónoch k hanebným násilným činom proti vojakom,“ napísal Syrskyj na facebooku. „Násilie na vojenskom personáli je neprijateľné. Očakávame úplné vyšetrenie týchto zločinov. Vinníci musia dostať trest, ktorý si zaslúžia,“ zdôraznil.
Syrskyj upozornil, že obrana štátu nie je „v podmienkach totálnej vojny“ možná bez mobilizačných opatrení, pričom armáda podľa neho robí všetko, aby zabránila porušovaniu ľudských práv, riešila problémy v práci náborových centier a napravovala chyby. „Ale národná vec obrany Ukrajiny je nemožná bez národnej podpory armády a bez rešpektu k vojenskému personálu,“ napísal.
18:00 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ) v pondelok uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin vždy dodržal slovo a že Maďarsko môže Rusku dôverovať. Na rozhovor upozornil server hirklikk.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán v rozsiahlom rozhovore okrem iného vyjadril vieru v multipolárny svetový poriadok, kritizoval slabosť a dvojtvárnu politiku Európskej únie a povedal, že staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa vidí ako príležitosť na dosiahnutie novej geopolitickej rovnováhy.
Spomenul tiež, že na budúci týždeň prijme spolupredsedníčku nemeckej protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovú.
Maďarský premiér vyzval EÚ na pragmatickú spoluprácu s Ruskom, pričom sankcie voči Moskve označil za neúčinné. Zdôraznil, že Maďarsko sa nemôže ekonomicky spoliehať len na Európu, ale musí udržiavať vzťahy aj s Čínou a ďalšími rozvíjajúcimi sa mocnosťami.
17:00 Dôležitosť odstrašovacích a obranných schopností Severoatlantickej aliancie bola hlavnou témou pondelňajšieho rozhovoru generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v Bruseli. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Rutte v statuse na platforme X vyjadril radosť zo stretnutia s Orbánom a uviedol, že ich diskusia sa zamerala na odstrašujúce a obranné schopnosti NATO, ako aj na dôležitosť zvýšenia výdavkov na obranu a posilnenia zbrojárskeho priemyslu.
Orbán do belgickej metropoly pricestoval na jednodňový neformálny summit Európskej únie o stave európskej obrany. Na stretnutí EÚ sa zúčastnia aj Rutte a britský premiér Keir Starmer, píše MTI.
Čítajte viac Von der Leyenová: EÚ dá miliardu eur na výskum v oblasti obrany
14:51 Viac než milión Ukrajincov môže po skončení vojny prísť do Poľska, informuje spravodajca TASR podľa správy spoločnosti Personnel Service.
Emigráciu zvažuje každý štvrtý Ukrajinec a každá piata Ukrajinka, pričom Poľsko zostáva najčastejšou cieľovou krajinou. Vyplýva to z prieskumu Nadácie demokratických iniciatív a centra Razumkova.
Ukrajinskí pracovníci zohrávajú v poľskej ekonomike už v súčasnosti významnú úlohu. Podľa analýzy spoločnosti Deloitte ich podiel na poľskom hrubom domácom produkte v roku 2023 dosahoval od 0,7 % do 1,1 %. „Ukrajinci vypĺňajú medzery v kľúčových sektoroch a pomáhajú udržiavať kontinuitu podnikania napriek demografickým výzvam,“ uviedol Krzysztof Inglot, odborník na pracovný trh spoločnosti Personnel Service.
Čítajte viac Kyjev volá emigrantov domov. Poľský generál: Vonku máte druhú ukrajinskú armádu, plnú úplatkárov
Podľa prieskumu 21 % Ukrajincov uvažuje o odchode do zahraničia, zatiaľ čo 70 % chce zostať v krajine. Najviac ochotní emigrovať sú mladí ľudia vo veku 18 až 29 rokov, medzi ktorými odchod zvažuje tretina respondentov.
Medzi hlavné dôvody plánovanej emigrácie patria ekonomická neistota, nedostatok bezpečnosti a obmedzené možnosti profesijného rozvoja. Najčastejšie zvažovanou destináciou je Poľsko, kam plánuje odísť 43 % respondentov, pričom 10 % z nich má v úmysle usadiť sa tam natrvalo. Po Poľsku je druhou najviac preferovanou destináciou Nemecko, za ktorým nasledujú Kanada a USA. Vysoko sa umiestnilo aj Česko, kde si vie predstaviť prísť pracovať 9,1 % respondentov.
Prieskum sa uskutočnil medzi 29. novembrom a 14. decembrom 2024 na vzorke 1518 respondentov vo všetkých oblastiach Ukrajiny pod kontrolou vlády, kde neprebiehajú boje.
13:52 Potenciálne ukončenie vojny na Ukrajine môže viesť k rozšíreniu medzinárodného organizovaného zločinu, vyhlásil poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore pre denník Financial Times. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
Duda varoval, že ukončenie bojov by mohlo spôsobiť nárast kriminality šíriacej sa z Ukrajiny do Poľska, celej Európy a dokonca aj do USA. Situáciu prirovnal k obdobiu po návrate sovietskych veteránov z Afganistanu v 90. rokoch, keď došlo k zvýšeniu miery organizovaného zločinu a zapojeniu vojakov do kriminálnych skupín.
„Stačí si spomenúť na časy, keď sa rozpadol Sovietsky zväz, a na to, ako výrazne narástla miera organizovaného zločinu v západnej Európe, ale aj v USA,“ uviedol poľský prezident. Podľa neho bude Kyjev potrebovať rozsiahlu podporu Západu na zabezpečenie stability a bezpečnosti.
Podľa Dudu boli straty počas ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 omnoho vyššie ako počas vojny v Afganistane. Poukázal na to, že vojaci sa budú vracať do svojich domovov, kde nájdu zničené mestá, priemyselné závody, žiadne pracovné príležitosti a neistú budúcnosť.
Čítajte viac Darček na rozlúčku od Bidena. Tri boeingy naložené americkými zbraňami pre Ukrajinu
„Predstavte si situáciu, keď sa domov vrátia tisíce ľudí priamo z frontovej línie. Mnohí z nich budú vykazovať vážne psychické problémy,“ upozornil Duda a zdôraznil potrebu podpory Ukrajiny, aby si krajina dokázala udržať vnútorný poriadok a bezpečnosť.
12:46 Americký prezident Donald Trump povedal, že rozhovory s Ukrajinou a Ruskom idú „celkom dobre“. Šéf Bieleho domu už od predvolebnej kampane presadzuje ukončenie najväčšej vojny v Európe za ostatné desaťročia.
„Rokujeme s Ukrajinou a Ruskom. Máme naplánované stretnutia a rozhovory s rôznymi stranami vrátane Ukrajiny a Ruska. A myslím si, že tieto diskusie v skutočnosti prebiehajú celkom dobre,“ povedal Trump novinárom.
Čítajte viac Trump chce dosiahnuť mier clami a sankciami. Putina tým nezlomí, varujú analytici
Trump pred niekoľkými dňami vyhlásil, že sa chce čo najskôr stretnúť s ruským vodcom Vladimirom Putinom. "A to nie je z hľadiska ekonomiky alebo čohokoľvek iného. Je to z hľadiska miliónov plytvaných životov… Je to masaker. A tú vojnu naozaj musíme zastaviť,“ skonštatoval americký prezident.
12:13 Organizácia Spojených národov varovala, že ruské armáda v posledných mesiacoch zabíja čoraz viac zajatých ukrajinských vojakov. Potvrdila tak množstvo obvinení predstaviteľov Kyjeva, píše TASR podľa správy agentúry AFP.
Moskva aj Kyjev sa navzájom obviňujú zo spáchania vojnových zločinov vrátane zabíjania zajatcov od začiatku ruského útoku na Ukrajinu pred takmer tromi rokmi. Monitorovacia misia OSN na Ukrajine uviedla, že od konca augusta minulého roka „zaznamenala 79 popráv v rámci 24 samostatných incidentov“, ktoré vykonali ruské sily.
„Verejne známe osobnosti v Ruskej federácii jednoznačne vyzvali na neľudské zaobchádzanie so zajatým ukrajinským vojenským personálom a dokonca na jeho popravu,“ uviedla vo vyhlásení vedúca misie Danielle Bellová. „Takéto vyhlásenia môžu potenciálne podnecovať alebo podporovať nezákonné správanie,“ dodala.
Podľa jej slov misia OSN zaznamenala v minulom roku aj jednu popravu „zraneného“ ruského vojaka ukrajinskými ozbrojenými silami.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec opakovane vyzýval OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža, aby vyšetrili dôkazy o zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov.
11:43 Vladimir Putin sa porozprával s ruským propagandistom Pavlom Zarubinom.
Čítajte viac Európski politici budú stáť pri Trumpových nohách a „vrtieť chvostom“, tvrdí Putin
11:22 Podľa zdroja ruskej agentúry je Sarkisjan hospitalizovaný vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti a podrobí sa operácii.
Čítajte viac Bomba vo výťahovej šachte zabila v Moskve šéfa boxerov, ktorý pomáhal Janukovyčovi potlačiť Majdan
10:35 Najvyšší veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj vyzval na vyšetrenie troch útokov na vojakov a náborové centrá v uplynulých dňoch. Podľa agentúry AFP, na ktorú sa odvoláva TASR, tri od seba pravdepodobne nezávislé útoky podčiarkujú rozdelenie ukrajinskej spoločnosti v otázke mobilizácie.
„V krátkom čase sa v rôznych regiónoch odohrali tri hanebné násilné činy so zameraním na vojenský personál. Násilie voči vojakom je neprijateľné. Očakávame úplné a komplexné vyšetrenie týchto trestných činov,“ napísal Syrskyj na sociálnej sieti Facebook.
V priebehu víkendu došlo k trom útokom pri ukrajinských náborových centrách. Výbuch v blízkosti náborového centra v meste Pavlograd v Dnepropetrovskej oblasti v nedeľu zranil jedného muža. K podobnej explózii došlo aj v sobotu v meste Rivne na severozápade krajiny. Vyžiadala si jednu obeť a šesť zranených. V Poltavskej oblasti zas istý muž v ten istý deň s loveckou puškou zastrelil vojaka ukrajinskej armády, ktorý robil nábor.
„Ozbrojené sily Ukrajiny robia všetko pre ochranu našej vlasti a ukrajinského ľudu. V plnohodnotnej vojne to nie je možné bez mobilizačných opatrení,“ vysvetlil Syrskyj. „Ozbrojené sily Ukrajiny robia všetko pre to, aby zabránili porušovaniu ľudských práv počas mobilizácie. Obrana Ukrajiny však nie je možná bez podpory verejnosti voči armáde a bez úcty k vojakom,“ dodal.
9:28 Ukrajina počas noci na pondelok podnikla masívny dronový útok na juh Ruska, kde sa zamerala na významnú energetickú infraštruktúru. Po útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii a narušili sa niektoré lety, uviedli ruskí a ukrajinskí predstavitelia.
Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že jednotky protivzdušnej obrany v noci na pondelok zachytili a zničili nad ruským územím 70 ukrajinských dronov, najviac nad Volgogradskou a Rostovskou oblasťou. Gubernátor Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov oznámil, padajúce úlomky dronov spôsobili niekoľko požiarov v ropnej rafinérii. Jej presné miesto neuviedol.
Agentúra Reuters uvádza, že by malo ísť o rafinériu, ktorú prevádzkuje druhý najväčší ruský producent ropy Lukoil. Odkazuje pritom na spravodajský kanál na Telegrame blízky ruským bezpečnostným službám – Baza. Táto rafinéria je najväčšia v južnej oblasti krajiny.
Podľa gubernátora susednej Astrachánskej oblasti sa Ukrajina snažila zasiahnuť energetickú infraštruktúru aj v tejto oblasti, z ktorej hlásia viaceré požiare. Igor Babuškin však neposkytol ďalšie podrobnosti. Z dôvodu bezpečnosti pozastavili lety z letísk v mestách Astrachán, Volgograd, Kazaň, Nižnekamsk a Saratov. Lety boli neskôr obnovené na väčšine letísk.
Agentúra Reuters nemohla nezávisle overiť správy ani jednej strany. Spoločnosti Gazprom a Lukoil bezprostredne nereagovali na žiadosti o vyjadrenie, či boli ich zariadenia napadnuté. (reuters, tasr)
9:12 Slovenská národná strana (SNS) vyzýva ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer), aby ani neuvažoval o vyslaní vojakov na misiu v rámci aliančnej aktivity s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU). Národniari s tým nesúhlasia a veria, že ministra obrany ani nenapadne v aktuálnej situácii o niečom takomto uvažovať. SNS vyhlásila že nikdy nebude súhlasiť s vyslaním vojakov na územie Ukrajiny.
Čítajte viac SNS varuje Kaliňáka: O misii NSATU ani neuvažujte. Národniari odmietajú vyslať vojakov na Ukrajinu. Ministerstvo reaguje
8:50 Ruský najvyšší súd sa v pondelok odmietol zaoberať mimoriadnym odvolaním Igora Girkina „Strelkova“, ktorý je odsúdený na štyri roky väzenia pre výzvy na extrémistickú činnosť. Girkin patrí k ruským ultranacionalistom a v minulosti pôsobil ako veliteľ proruských separatistov na ukrajinskom Donbase. Po vypuknutí vojny na Ukrajine často kriticky komentoval rozhodnutia ruského vedenia, informuje agentúra Reuters.
„Senát Najvyššieho súdu Ruskej federácie rozhodol, že sa nebude zaoberať mimoriadnym odvolaním Igora Strelkova,“ citovala súd ruská agentúra TASS.
V januári minulého roka Girkina odsúdili za extrémizmus, čo v novembri potvrdil aj najvyšší súd. Jeho kritické blogy voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa týkali najmä anektovaného Krymského polostrova a platieb vojenskému personálu zo separatistickej Doneckej ľudovej republiky (DĽR).
Girkin si trest odpykáva v trestaneckej kolónii v meste Kirovo-Čepeck v Kirovskej oblasti, kde sú uväznení viacerí bývalí príslušníci bezpečnostných zložiek, informovala o tom agentúra TASS s odvolaním na Girkinovu partnerku.
Girkin, známy aj pod bojovým pseudonymom Strelkov, je bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB. V roku 2014 bol veliteľom separatistov v samozvanej DĽR na východe Ukrajiny. Sám sa označil za človeka, ktorý vtedy stlačil „spúšť vojny“.
Súd v Holandsku ho v novembri 2022 v neprítomnosti odsúdil na doživotie za účasť na zostrelení malajzijského lietadla Malaysia Airlines v Doneckej oblasti v 2014 a zodpovednosť za smrť 298 ľudí na palube. Girkin účasť na zostrelení popiera.
Na Ukrajine je obvinený z terorizmu, mučenia, úkladnej vraždy a porušenia zákonov vedenia vojny.
6:35 Britský premiér Keir Starmer, ktorý sa tiež zúčastní na stretnutí lídrov EÚ k obrane, vyzve európske krajiny, aby zintenzívnili a prevzali väčší podiel zodpovednosti za obranu a bezpečnosť, keďže ruská vojna na Ukrajine trvá už takmer tri roky, napísala agentúra Bloomberg.
Počas pondelkovej návštevy Bruselu na neformálnom stretnutí Európskej rady bude Starmer naliehať na lídrov, aby niesli viac bremena obrany kontinentu pred zvýšenými hrozbami zo strany Moskvy. Vyzve tiež blok, aby udržal vojenskú podporu pre Ukrajinu, uvádza sa podľa Bloombergu vo vyhlásení jeho úradu.
Na stretnutie ide s tým, aby spolu s európskymi partnermi pritlačil na Rusko, znížili jeho príjmy z predaja energetických surovín a zamerali sa na firmy, vyrábajúce rakety.
Počas debaty s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v nedeľu Starmer zdôraznil, že je dôležité zabezpečiť, aby Ukrajina „bola v nadchádzajúcich mesiacoch v čo najsilnejšej pozícii“, aby sa akákoľvek mierová dohoda na ukončenie vojny s Ruskom „dala dosiahnuť prostredníctvom sily“, uviedol britský The Guardian.
6:10 Prezidenti a premiéri členských štátov Európskej únie budú v pondelok na neformálnom summite v bruselskom paláci Egmont rokovať o európskej obrane a posilnení unijných obranných schopností v reakcii na aktuálne bezpečnostné hrozby. Rokovania, ktoré sa majú uskutočniť za čo najmenšej prítomnosti médií, zvolal predseda únijných summitov António Costa a zúčastnia sa na ňom aj generálny tajomník NATO Mark Rutte a britský premiér Keir Starmer.
Pôjde pritom o vôbec prvé podobné stretnutie únijných lídrov zamerané na tému obrany, rovnako aj prvý summit po nástupe nového amerického prezidenta Donalda Trumpa a tiež prvú podobnú schôdzku s britským premiérom od odchodu Británie z EÚ spred piatich rokov.
„Verím, že zdieľame podobné hodnotenie hrozieb, ktorým Európa čelí. Ruská agresia proti Ukrajine priviedla späť na náš kontinent vojnu vysokej intenzity. Táto agresia porušuje základné princípy medzinárodného práva a ohrozuje európsku bezpečnosť, spolu s hybridnými a kybernetickými útokmi na členské štáty a ich ekonomiky a spoločnosti,“ napísal predseda Európskej rady v pozývacom liste pre únijných lídrov. „Mier v Európe závisí od toho, či Ukrajina získa komplexný, spravodlivý a trvalý mier,“ dodal a spomenul aj situáciu na Blízkom východe.
Európa by mala byť odolnejším a spoľahlivejším aktérom v oblasti bezpečnosti a obrany a mala by sa tak stať aj silnejším transatlantickým partnerom. Diskusia by podľa Costu mala vychádzať z dvoch zásad. Prvou je, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú obranu a druhou potom, že štáty EÚ majú spoločný záujem na tom viac spolupracovať, práve čo sa týka obranného priemyslu.
„Členské štáty budú vždy zodpovedné za svoje ozbrojené sily. Zároveň je v našom spoločnom záujme užšie spolupracovať na európskej úrovni, aby sme maximalizovali úspory z rozsahu a znížili náklady, zaručili interoperabilitu, zabezpečili stabilný a dlhodobý dopyt – a tým aj väčšiu predvídateľnosť pre náš priemysel – a zabránili duplicitám,“ napísal predseda únijných summitov.
Unijní prezidenti a premiéri by sa tak mali zamerať najmä na tri oblasti – na rozvoj európskych obranných schopností, ako aj na financovanie európskej obrany vrátane mobilizácie súkromných zdrojov a otázok, ako najlepšie využívať rozpočet EÚ, ako aj na posilnenie a prehĺbenie partnerstiev s európskymi partnermi z NATO aj mimo Európskej únie.
Vzhľadom na to, že ide o stretnutie neformálne, nebudú z neho žiadne písomné závery či deklarácie a predseda Európskej rady si tak od nej sľubuje nerušenú a oveľa otvorenejšiu diskusiu lídrov, z ktorej by mala vzísť usmernenia pre ďalšie kroky. Na rokovaní sa bude zúčastňovať aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.
Práve Kallasová teraz spoločne s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom pracuje na vypracovaní takzvanej Bielej knihy o budúcnosti európskej obrany, ktorá by mala byť zverejnená pravdepodobne ku koncu marca či na začiatku apríla.
Rokovania sa začnú dopoludnia debatou s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolaovou, následne bude prezidentov a premiérov dvadsaťsedmičky čakať prvá debata na tému najmä vzťahov so Spojenými štátmi, po nej je v pláne pracovný obed s generálnym tajomníkom NATO Marekom Rutteom.
Popoludní potom únijných lídrov čaká ďalšia diskusia na tému európskej obrany a od 19.00 h pracovná večera s britským premiérom Keirom Starmerom. „Spojené kráľovstvo je kľúčovým partnerom Európskej únie, najmä v oblasti obrany. Očakávam, že sa diskusia zameria práve na tento rozmer našich vzťahov,“ poznamenal k tomu predseda Európskej rady.
V dohľadnej dobe, pravdepodobne v máji, by sa potom mal konať summit Európskej únie a Británie. Zatiaľ nie je rozhodnuté, či v Bruseli či v Londýne. Európska obrana by mala byť témou aj júnového pravidelného summitu EÚ, ktorý je v pláne na 26. a 27. júna.