Komisia prostredníctvom pracovného programu EDF na rok 2025 uvoľní ďalšie financie, aby podporila vývoj dôležitých obranných technológií a spôsobilostí. Približne 100 miliónov eur pôjde na každú z kľúčových oblastí vrátane pozemného, vesmírneho, vzdušného a námorného boja, ako aj energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie. Ďalších 40 miliónov eur EÚ vyčlení na výskum a vývoj v oblasti kybernetického a námorného boja, simulácií, odbornej prípravy a sledovacej techniky.
Výzvy na predkladanie návrhov pripravia pôdu pre podporné technológie súvisiace s evakuáciou zranených osôb, dialógom medzi človekom a umelou inteligenciou či čipmi pre vojenské aplikácie. Verejné výzvy budú otvorené od polovice februára do 16. októbra 2025.
Európsky obranný fond s rozpočtom približne 7,3 miliardy eur na obdobie 2021 – 2027 je nástrojom eurokomisie na podporu spolupráce členských krajín EÚ pri výskume a vývoji v oblasti obrany. Bez snahy nahrádzať vlastné úsilie členských štátov v tejto oblasti EDF podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami a výskumnými aktérmi v celej EÚ a Nórsku ako pridruženej krajine k tomuto programu. Komisia od nadobudnutia účinnosti nariadenia o EDF v máji 2021 vyčlenila na obranné aktivity 5,4 miliardy eur.
Predseda poľského Sejmu: Pobaltské štáty sú zodpovedné za regionálnu bezpečnosť
Pobaltské štáty musia niesť zodpovednosť za bezpečnosť regiónu a Baltského mora, vyhlásil predseda dolnej komory poľského parlamentu – Sejmu – Szymon Holownia počas svojej pondelkovej návštevy Estónska. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP.
Holownia pricestoval do Estónska, aby sa stretol so svojimi náprotivkami z Lotyšska, Litvy, Estónska, Fínska a Ukrajiny, ktorá sa na rokovania zapojila prostredníctvom videohovoru. Stretnutie bolo pokračovaním júnových rozhovorov v poľskom Bialystoku, kde predstavitelia krajín diskutovali o posilnení európskej bezpečnosti.
Rokovania v estónskom meste Tartu sa zamerali na program NATO s názvom Baltic Sentry, ktorý bol nedávno spustený v reakcii na sériu poškodení podmorských energetických a dátových káblov. Cieľom tejto iniciatívy je zabrániť podobným incidentom v budúcnosti.
Holownia zdôraznil, že program by sa mal stať trvalou súčasťou regionálnej bezpečnostnej politiky a upozornil na potrebu opatrení voči tzv. ruskej tieňovej flotile. Výraz „tieňová flotila“ sa používa pre lode, ktoré prepravujú ropu a ropné produkty z Ruska v rozpore so sankciami voči tejto krajine. „Ak sa páchatelia prispôsobujú a vyvíjajú nové stratégie, musíme urobiť to isté, predvídať ich kroky a byť pripravení reagovať,“ povedal Holownia.
Témou diskusie bol aj projekt Rail Baltica, najväčšia železničná infraštruktúrna iniciatíva v histórii pobaltského regiónu. Táto trať má spojiť mestá Varšava, Kaunas, Vilnius, Panevežys, Rigu, Pärnu a Tallinn. Podľa Holowniu by krajiny mali využiť túto dopravnú trasu aj na posilnenie vojenskej mobility.
Zástupcovia vyjadrili svoju dlhodobú podporu Ukrajine a Holownia potvrdil podporu Varšavy pri otváraní prvých kapitol prístupového procesu Ukrajiny do EÚ. Litva sa zároveň zaviazala vynaložiť na obranu päť percent HDP, čím by sa zaradila medzi najväčších prispievateľov v NATO spolu s Poľskom. Varšava v tomto roku vyčlení na obranu 4,7 percenta HDP, pričom minimálna vyžadovaná úroveň výdavkov v rámci aliancie je dve percentá.
Rutte rokoval s Orbánom o odstrašovacích a obranných schopnostiach NATO
Dôležitosť odstrašovacích a obranných schopností Severoatlantickej aliancie bola hlavnou témou pondelňajšieho rozhovoru generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom v Bruseli. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Rutte v statuse na platforme X vyjadril radosť zo stretnutia s Orbánom a uviedol, že ich diskusia sa zamerala na odstrašujúce a obranné schopnosti NATO, ako aj na dôležitosť zvýšenia výdavkov na obranu a posilnenia zbrojárskeho priemyslu.
Orbán do belgickej metropoly pricestoval na jednodňový neformálny summit Európskej únie o stave európskej obrany. Na stretnutí EÚ sa zúčastnia aj Rutte a britský premiér Keir Starmer, píše MTI.