Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 077 dní
- Zelenskyj oznámil reštrukturalizáciu ukrajinských ozbrojených síl
- Na Slovensko neprídu. Trump a Putin by sa mohli stretnúť v arabskej krajine, napísal Reuters
- Južná Kórea: Jednotky KĽDR od polovice januára nebojujú v Kurskej oblasti
- Lídri EÚ sa nezhodli v kľúčových otázkach o posilnení európskej obrany
Čítajte viac 1076. deň: Tri sabotáže za víkend. Syrskyj odsúdil útoky na náborové centrá a vyzval na ich vyšetrenie
21:05 Ak spojenci v NATO nebudú chcieť v najbližších rokoch prijať Ukrajinu do Aliancie, mali by jej dať jadrové zbrane a peniaze na vybudovanie miliónovej armády, aby takto mohla odradiť Rusko od ďalšej agresie, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom. Ten časť rozhovoru zverejnil na sieti X.
Čítajte viac Zelenskyj: Ak nás nevezmete do NATO, dajte nám jadrové zbrane. Rusov zahynulo už 350-tisíc, Ukrajincov 45-tisíc, tvrdí
20:50 Ukrajina rozbieha diskreditačnú kampaň voči predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi. S odvolaním sa na informácie tajných služieb na utorňajšom rokovaní výboru parlamentu pre národnú bezpečnosť to na Facebooku uviedol predseda parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Máté Kocsis, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Čítajte viac Ukrajina sa chystá zdiskreditovať Orbána, tvrdí maďarská tajná služba
19:55 Päť civilistov na východe Ukrajiny prišlo o život po tom, čo mesto Izjum zasiahla ruská raketa. Zranených bolo ďalších 55 ľudí, vrátane troch detí – šesťročného chlapca a dievčat vo veku 14 a 16 rokov. Na sociálnej sieti to napísal šéf správy Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Štrnásťročné dievča je vo vážnom stave.
Prokuratúra spresnila, že medzi obeťami sú traja muži vo veku 43, 61 a 68 rokov a dve dievčatá vo veku 18 a 19 rokov. Dievčatá si prišli na úrad vybaviť doklady, staršia z nich bola tehotná, uviedol náčelník polície Serhij Bolvinov. Rusi podľa neho raketou Iskander-M zasiahli budovu mestskej správy a tiež viacpodlažné obytné domy. V danom mieste podľa neho nebol ani jediný vojenský objekt.
Väčšina zranených podľa radnice pochádza z radov pracovníkov a pracovníčok daňovej správy a odboru starostlivosti o deti. Raketa podľa úradov tiež poškodila 170 bytov, v ktorých rozbila okná a dvere.
Izjum, kde pred vojnou Ruska proti Ukrajine žilo zhruba 46 000 obyvateľov, je strategicky významné mesto, ktoré leží asi dve hodiny jazdy východne od Charkova a nachádza sa len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom. Ruské vojská sa ho po niekoľkotýždňových ťažkých bojoch v prvom roku svojej invázie na Ukrajinu zmocnili a niekoľko mesiacov ho okupovali, kým ruských vojakov v septembri 2022 vyhnala blesková ukrajinská protiofenzíva v Charkovskej oblasti.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už takmer tri roky, súčasťou bojov sú aj vzdušné údery, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko takmer každú noc bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša okrem iného ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady však pravidelne informujú o zásahoch civilných miest a zabitých civilistov. Taktiež Kyjev uvádza, že sa pri útokoch na Rusko zameriava na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové ťaženie na Ukrajine.
19:50 Ukrajinské vzdušné sily vykonali v pondelok vysoko presný zásah na veliteľské stanovište jednotky ruskej armády pri obci Novoivanovka v ruskej Kurskej oblasti. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl na Facebooku.
Veliteľské stanovište sa nachádzalo v opustenej budove a slúžilo na koordináciu ruských útočných operácií proti ukrajinským jednotkám v operačnej zóne v Kurskej oblasti.
Generálny štáb informoval, že operácia spôsobila značné škody na zariadení, čo malo tiež za následok značné straty medzi ruským vojenským personálom.
„Vďaka starostlivo naplánovaným akciám boli riziká pre civilné obyvateľstvo minimalizované. Naším cieľom je eliminovať všetky kľúčové veliteľské stanovištia a iné vojenské objekty nepriateľa, kým sa úplne nezastaví ruská agresia,“ uviedol generálny štáb.
19:15 Európska únia, Rada Európy, Ukrajina a 37 krajín položili právne základy pre vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý sa má zaoberať ruskou agresiou na Ukrajine. O tomto kroku informovali predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.
„Keď sa Rusko rozhodlo prejsť svojimi tankami cez ukrajinské hranice a porušiť Chartu OSN, spáchalo jeden z najzávažnejších zločinov: zločin agresie. Teraz prichádza spravodlivosť. Spravodlivosť pre Ukrajinu. Položili sme právne základy pre špeciálny tribunál,“ uviedla v tlačovej správe von der Leyenová.
Poznamenala tiež, že spravodlivosť nemôže existovať bez odškodnenia, a Rusko preto za agresiu musí zaplatiť. Vznikne tak aj Komisia pre náhradu škôd, na ktorej práci sa bude podieľať aj EÚ.
„Netrestané zločiny len povzbudzujú nové zverstvá. Toto je signál svetu, že nikto z ruského vedenia nie je nedotknuteľný,“ poznamenala zase Kallasová.
Právne základy pre zriadenie osobitného tribunálu položili experti Európskej komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, Rady Európy, Ukrajiny a 37 štátov. Hneď ako bude tribunál funkčný, bude mať právomoc priviesť pred zodpovednosť ruských politických a vojenských predstaviteľov, ktorí nesú najväčší podiel na zločinoch agresie proti Ukrajine. Kedy by sa tak presne malo stať, predstaviteľky EÚ neuviedli.
V holandskom Haagu od júla 2023 funguje medzinárodné vyšetrovacie centrum (ICPA), ktoré koordinuje zber dôkazov o možných zločinoch agresie páchaných Ruskom na Ukrajine a uskutočňuje ich analýzu.
Ukrajina sa ruskej agresii bráni už takmer tri roky. Za ten čas si vojna na oboch stranách vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených.
18:15 Ukrajina je otvorená možnosti ťažby vzácnych kovov spolu s partnermi, ktorí ju pomáhajú vo vojne s Ruskom. Uviedol to dnes podľa agentúr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na pondelkové vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, že chce, aby Ukrajina výmenou za americkú pomoc dodávala Spojeným štátom vzácne kovy.
Čítajte viac Ukrajina je otvorená možnosti ťažby vzácnych kovov s partnermi, ktorí jej pomáhajú vo vojne, povedal Zelenskyj
17:30 Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi (MAAE) v utorok v Kyjeve varoval, že útoky na ukrajinskú elektrickú sieť a súvisiace prerušenia dodávok elektriny zvyšujú riziko jadrovej havárie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Som v Kyjevskej elektrickej stanici – dôležitej súčasti ukrajinskej elektrickej siete, ktorá je nevyhnutná pre jadrovú bezpečnosť,“ napísal Grossi na sieti X. „Priamy útok na elektráreň či rozvody elektrickej energie môže viesť až k jadrovej havárii,“ varoval.
Šéf MAAE ešte v pondelok večer prostredníctvom X informoval, že cestuje na svoju 11. návštevu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie spred takmer troch rokov. V utorok zverejnil fotografie z návštevy spomínanej elektrickej stanice, kde bol aj s ukrajinským ministrom energetiky Hermanom Haluščenkom. Podľa agentúry Reuters z fotografií bolo zjavné, že ukrajinský minister mu tam ukazoval nasadené obranné zariadenia.
15:15 Ruskí velitelia na kupianskom fronte nariaďujú svojim vojakom, aby znovu zaujali pozície, z ktorých ustúpili pod ukrajinskou paľbou, pričom sa im vyhrážajú popravou v prípade odmietnutia. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na skupinu síl Chortycja a správy tajných služieb.
Západní a ukrajinskí predstavitelia poukazujú na zlú morálku v ruskej armáde od vypuknutia totálnej vojny. Moskva používa neslávne známu taktiku „ľudských vĺn“, pri ktorej jej jednotky prevalcujú ukrajinských obrancov napriek veľkým stratám.
Správy o ruských veliteľoch popravujúcich svojich vojakov sa objavili aj počas najťažších bitiek tejto vojny, napríklad počas ruského obliehania Avdijivky koncom roka 2023.
14:40 Ruský systém protivzdušnej obrany Osa zničili s použitím dronu príslušníci ukrajinského 413. práporu Rejd (Nájazd). Ako referuje spravodajský web Ukrajinská pravda, informovali o tom na komunikačnej platforme Telegram ukrajinské Sily bezpilotných systémov.
Osa je ruský mobilný systém protivzdušnej obrany krátkeho dosahu určený na ochranu ruských vojenských jednotiek a strategických miest pred leteckými útokmi, riadenými strelami a bezpilotnými lietadlami.
Koncom januára Ukrajinci zničili aj ruské satelitné zariadenia v ruskej Kurskej oblasti.
14:25 Velenie ukrajinskej armády prevelí k jednotkám pozemných síl asi 50-tisíc vojakov z iných zložiek ozbrojených síl, aby doplnili bojové brigády. Napísal to dnes server Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na svoj zdroj v generálnom štábe. Účelom rozsiahleho presunu je jeho spustenie dlho očakávaných rotácií, napísal ukrajinský web.
„Musíme to urobiť, aby sme mohli spustiť mechanizmus rotácií. Zdroje, ktoré sa v súčasnosti cvičia vo výcvikových strediskách, stačia iba na minimálne doplnenie jednotiek, nie na plnú podporu bojovej zložky,“ cituje Ukrajinska pravda zdroj. „Vďaka týmto presunom medzi jednotkami, ako aj náboru, toho budeme schopní. Máme už schválený plán rotácií,“ dodal.
Server Hromadske v tejto súvislosti poznamenal, že hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj už vlani uviedol, že napriek náročnej situácii na frontovej línii, začal proces rotácie, ktorý má nahrádzať jednotky, ktoré bojujú už dlho. Poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak neskôr denníku The Wall Street Journal (WSJ) povedal, že sa Ukrajine darí vykonávať „určité rotácie“ vojakov.
Okolo 50-tisíc vojakov podľa portálu predstavuje asi 20 percent ukrajinských vojakov, ktorí sú v súčasnosti na fronte. Opiera sa pritom o nedávne údaje amerického denníka The New York Times (NYT), podľa ktorého asi 250-tisíc Ukrajincov čelí v boji viac ako 400-tisíc Rusom.
Rozkaz k rozsiahlemu presunu vojakov podpísal Syrskyj, píše Ukrajinska pravda a pripomína svoj skorší článok o hromadnom presune vojenského personálu z letectva k pozemným silám s cieľom doplniť bojové brigády. Generálny štáb vtedy v reakcii na tieto informácie uviedol, že neplánuje presun nedostatkových špecialistov, ktorí obsluhujú lietadlá.
12:22 Ukrajinská armáda v noci na utorok zostrelila 37 zo 65 ruských dronov, pričom zvyšných 28 nedosiahlo svoje ciele. Pri útoku došlo k zásahu podnikov, železničného depa a obytných domov po celej krajine. Raketový útok v Charkovskej oblasti si vyžiadal štyri obete, píše TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP.
Raketa v utorok zasiahla východoukrajinské mesto Izium, čo si vyžiadalo štyri obete, uviedol na sociálnych sieťach gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia.
Ukrajinské štátne železnice uviedli, že Rusko zaútočilo aj na depo v Dnepropetrovskej oblasti a spôsobilo značné škody na infraštruktúre. Útok zapríčinil aj požiare v troch súkromných podnikoch v centre Čerkaskej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Ihor Taburec prostredníctvom platformy Telegram. V Sumskej oblasti došlo aj k poškodeniu deviatich bytových budov, uviedli regionálne úrady.
12:06 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 270 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 842 930, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 18 tankov, 24 obrnených bojových vozidiel pechoty, 66 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 938 tankov, 20 709 obrnených bojových vozidiel pechoty, 22 655 delostreleckých systémov a 1 269 raketometov.
9:04 Lídri Európskej únie sa v pondelok v Bruseli na neformálnom zasadnutí podľa stanice Euronews nezhodli na kľúčových možnostiach zvýšenia spoločných výdavkov na obranu. Vyzvali Európsku komisiu (EK), aby najprv preskúmala spôsoby, ako by mohli zvýšiť svoje vlastné vnútroštátne investície do tohto sektora.
Podľa odhadu EK Únia musí v nadchádzajúcom desaťročí investovať do obrany približne 500 miliárd eur, aby mohla naďalej podporovať Ukrajinu a zabezpečila si aj vlastnú obranyschopnosť.
Jednou z hlavných otázok stretnutia bolo financovanie investícií v obrannom priemysle v hodnote niekoľkých miliárd eur. Po viacerých krízach však majú na to majú mnohé európske krajiny v rozpočte nedostatok peňazí. Možné riešenia, ako napríklad spoločné pôžičky na európskej úrovni alebo zmiernenie limitu deficitu EÚ, zatiaľ podľa agentúry DPA nezískali dostatočnú podporu aj pre odpor Nemecka.
Kompromisom by mohlo byť financovanie väčšieho počtu obranných projektov prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB). Predošlý týždeň na to vyzvalo 19 členských krajín EÚ vrátane SR. EK posúdi a využije všetky možnosti v rámci pravidiel EÚ pre deficit, „aby umožnila výrazné zvýšenie výdavkov na obranu,“ uviedla predsedníčka EK Ursula von der Leyenová po stretnutí. Zároveň vyzvala súkromný bankový sektor, aby prejavil väčšiu ochotu financovať obranné projekty.
Predseda Európskej rady António Costa zdôraznil, že všetkým je jasné, že EÚ sa musí rýchlo dohodnúť na ďalšom postupe. Do júna sa však neočakávajú žiadne rozhodnutia. Niektoré krajiny EÚ vrátane Nemecka sa usilujú o nové pravidlá pre spoločný vývoj a nákup obranných zariadení v EÚ. Krajiny EÚ sa podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza musia zamyslieť nad tým, ako spustiť konkrétny technologický vývoj a ako vyrábať veľké množstvá cenovo dostupných zbraní.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron súhlasí s tým, aby EIB zohrávala väčšiu úlohu pri financovaní obranných projektov, a zdôraznil význam nákupu zbraní európskej výroby. V otázke spoločného nakúpu zbraní výlučne z krajín EÚ sa však členské krajiny podľa Euronews naďalej rozdeľujú.
Na zasadnutí bol okrem šéfa NATO Marka Rutteho aj britský premiér Keir Starmer. Ten podľa svojich slov chce s EÚ nadviazať „ambiciózne“ bezpečnostné partnerstvo. Práve spolupráca v oblasti bezpečnosti by mala byť podľa AFP hlavnou agendou na summite EÚ – Spojené kráľovstvo, ktorý je naplánovaný na 19. mája. (afp, dpa, tasr)
8:44 Počas pondelkového neformálneho summitu lídrov EÚ k téme obrany v Bruseli došlo k rozporom medzi Poľskom a Francúzskom pri spoločnom financovaní Európskeho programu obranného priemyslu (EDIP). Poľský premiér Donald Tusk to povedal na tlačovej konferencii po podujatí a zdôraznil, že uznanie obrany hraníc EÚ s Ruskom a Bieloruskom za prioritu je začiatkom rozhodnutia, od ktorého niet návratu.
Tusk uviedol, že hlavný spor sa týkal programu pre Európsky obranný priemysel (EDIP), na ktorý má byť do roku 2027 použitých 1,5 miliardy eur. Podľa Francúzska by financovanie zo spoločného rozpočtu malo byť vyhradené len pre výrobu obranného vybavenia z krajín EÚ. Naopak, Poľsko presadzuje možnosť obmedzeného financovania produktov vyrobených mimo EÚ.
Napriek rozdielom však Tusk poukázal na konštruktívny prístup Paríža, ktoré podľa neho v otázke EDIP prejavilo dobrú vôľu. "Nájdeme riešenie tak, aby bolo Poľsko spokojné,“ vyhlásil podľa Tuska francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Poľský premiér sa vyjadril aj k postoju nemeckého kancelára Olafa Scholza. Berlín a Varšava mali v minulosti nezhody v otázke financovania obrany. Tusk teraz označil prístup Berlína za omnoho pozitívnejší vo vzťahu k poľským prioritám a poukázal najmä na podporu spoločnej európskej protivzdušnej obrany.
Premiér Scholz však dal jasne najavo, že chce byť správne pochopený, aj s ohľadom na blížiace sa parlamentné voľby a Tusk v tejto súvislosti zdôraznil, že nechce svojimi vyjadreniami ovplyvniť vnútropolitickú situáciu v Nemecku.
Hlavy štátov a vlád EÚ v pondelok v Bruseli diskutovali o tom, ako možno posilniť obranné kapacity a získať príslušné finančné prostriedky. Práve debata o financovaní mala podľa diplomatov byť mimoriadne náročná. Niektorí členovia EÚ vrátane Francúzska a pobaltských štátov sú otvorení možnosti spoločného úveru na tento účel. Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú však proti. (tasr)
8:33 Stretne sa americký prezident Donald Trump so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom? Podľa agentúry Reuters to nebude na Slovensku, hoci ruský vládca to po nedávnej návšteve premiéra Roberta Fica v Moskve nevylúčil.
Čítajte viac Na Slovensko neprídu. Trump a Putin by sa mohli stretnúť v arabskej krajine, napísal Reuters
8:12 Severokórejské jednotky nasadené na podporu ruskej invázie na Ukrajinu podľa všetkého už nebojujú v Kurskej oblasti. Podľa agentúry Jonhap o tom v utorok informovala juhokórejská tajná služby NIS, píše TASR.
Zverejnené informácie NIS potvrdili nedávnu správu denníka The New York Times, že severokórejskí vojaci sa v polovici januára stiahli z frontovej línie. Podľa ukrajinských a amerických predstaviteľov došlo k tomu zrejme pre ich veľké straty.
„Od polovice januára sa neobjavili žiadne známky toho, že by sa severokórejské jednotky nasadené v ruskej Kurskej oblasti zapojili do boja,“ ozrejmila NIS. Spravodajská služba uviedla, že k tomu mohlo dôjsť v dôsledku rozsiahlych strát na životoch vojakov KĽDR a snaží sa zistiť presné dôvody tohto kroku.
Čítajte aj Chaos vo velení, veľké straty. Severokórejčanov stiahli z ruského frontu. Čakajú na posily?
7:24 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schválil plán prechodu na novú organizačnú štruktúru ozbrojených síl zahŕňajúcu vytvorenie armádnych zborov. Oznámil to v pondelok vo svojom pravidelnom večernom príhovore.
„Dnes sme diskutovali o prístupoch k menovaniu veliteľov zborov: mali by to byť najlepšie vycvičení, najsľubnejší dôstojníci s bojovými skúsenosťami a moderným myslením. Armáda musí byť moderná. A čo je najdôležitejšie – musí si vážiť svojich ľudí,“ uviedol Zelenskyj v príhovore.
Najväčšou organizačnou jednotkou ukrajinských ozbrojených síl je v súčasnosti brigáda, ktorá má okolo 5-tisíc vojakov. Tento koncept pochádza z predvojnového obdobia, keď sa počítalo s armádou založenou prevažne na profesionálnych vojakoch vykonávajúcich obmedzené operácie.
Podľa vojenských expertov však Ukrajine v prebiehajúcej vojne s Ruskom chýbajú štruktúry na rozsiahle akcie. Súčasná organizačná štruktúra ozbrojených síl spôsobuje zmätky a prieťahy a tým aj straty a porážky.
Pre Zelenského je modernizácia armády jednou z priorít. Vo svojom príhovore opäť spomenul potrebu posilnenia protivzdušnej obrany, najmä ochrany energetických zariadení, ktoré Rusko systematicky ničí. Budúcnosť Ukrajiny podľa neho závisí od toho, či sa jej podarí vyvinúť dostatok vlastných systémov, získať ich od partnerov alebo ich bude vedieť vyrobiť v licencii, povedal Zelenskyj.
7:00 V rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zuercher Zeitung (NNZ) zverejnenom v pondelok maďarský premiér Viktor Orbán povedal, že rozdiel medzi Bruselom a Moskvou je v tom, že „s Ruskom je ľahké dosiahnuť racionálnu dohodu, s ľuďmi v Bruseli je to takmer nemožné“, píše poľská agentúra PAP.
Tvrdí, že nie je dôvod nedôverovať ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. „Uzavreli sme mnoho dohôd. Putin vždy dodržal slovo. Skúsenosti z posledných 15 rokov ukazujú, že Maďarsko môže Rusku dôverovať,“ povedal Orbán. Povedal tiež, že hoci v roku 2021 Rusko požadovalo, aby NATO zvrátilo svoju expanziu na východ, Putin nespochybnil členstvo Maďarska v Aliancii, pretože "na jeho území nie sú žiadne zbrane, ktoré by Rusko považovalo za hrozbu, uvádza PAP.
Orbán v prípade vojny na Ukrajine priznal, že Rusko nazýva agresorom, pretože je k tomu donútený: „Toto je oficiálny postoj Európskej únie. Som lojálny. Toto je rozhodnutie EÚ a núti ma hovoriť o ‚ruskej agresii‘.“ Dodal: „Posúdenie nechajme na historikov“.
Kritizoval podľa PAP aj doterajšiu pomoc, ktorú Ukrajine poskytli západné štáty a najmä EÚ: „Mali sme konflikt okamžite izolovať, vynútiť si prímerie a začať rokovať. Od začiatku bolo jasné, že víťazstvo Ukrajiny nebude možné, ak nezačneme totálnu vojnu. To nebolo možné. Dnes môžeme Ukrajine pomôcť len prímerím a mierom,“ povedal. Opäť kritizoval aj ukrajinský odpor proti ruskej agresii: „Mnohí Ukrajinci prišli o život, keď bránili svoju krajinu. Za čo teda zahynuli? Je to vážna morálna dilema. Našťastie, nie moja,“ uviedol v rozhovore.
Orbán tiež ubezpečil, že Donald Trump je „silný muž s mečom“, ktorý bude schopný preťať tento „gordický uzol“, uviedla agentúra PAP.
6:20 Je nepravdepodobné, že USA majú záujem ukončiť vojnu podľa ruských podmienok. Chcú odstrániť silného konkurenta, povedal podľa agentúry Unian Mychajlo Podoľak, poradca prezidentskej kancelárie Volodymyra Zelenského.
Počas vojny sa Ukrajina stala globálnym subjektom, kým Rusko nie je vnímané ako potenciálny partner, ale ako agresor, uviedol v ukrajinskej televízii.
„Je nepravdepodobné, že by USA mali záujem o ukončenie vojny za podmienok Ruska. Pretože vtedy bolo Rusko dominantným hráčom na globálnom trhu. Nie na politickej, ale na ekonomickej úrovni. USA majú záujem o odstránenie silného konkurenta z energetických trhov, predovšetkým európskych, z trhu so zbraňami a jadrovými technológiami,“ povedal Podoľak.
O vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o rokovaní s inými stranami o ukončení vojny hovorí, že sa pripravujú scenáre ako ukončiť vojnu, ale že žiadny hotový nie je. Trump chce podľa Podoľaka vybudovať neformálnu komunikáciu na úrovni Ukrajina – USA a Rusko – Spojené štáty a následne predstaviť svoj plán, uviedla agentúra Unian. „Dnes, ešte raz zdôrazňujem, takýto plán neexistuje,“ poznamenal. Ďalšími stranami rokovaní sú podľa neho Čína a veľa krajín Európskej únie.
„Aby tento scenár zohľadňoval záujmy Ukrajiny, Európy a podobne. Aby tento scenár nevyzeral prorusky. Je to celé dosť komplikované,“ uviedol Podoľak.
Čítajte viac Trump pomôže Ukrajine za vzácne kovy, podľa Scholza je to sebecké