Reakcia Európskej únie? Neformálny summit. Samozrejme, je prehnané povedať, že okrem toho nerobí EÚ nič. No, ak sa hovorí, že v histórii úniu vpred posúvali často najmä krízy, nie je vôbec jasné, či to tak bude aj tentoraz. Ak Rusko uspeje na Ukrajine, EÚ bude čeliť posilnenému Putinovi. A keď Trump začne s úniou obchodnú vojnu prostredníctvom zavedenia ciel, pocíti to celá európska ekonomika. A, mimochodom, v oboch prípadoch bude patriť medzi najviac postihnuté krajiny Slovensko.
Neformálny summit EÚ sa konal v pondelok. Slovensko v Bruseli zastupoval premiér Robert Fico, Zo schôdzky lídrov únie však odišiel ešte predtým, ako sa skončila, a nepočkal ani na večeru s britským premiérom Keirom Starmerom.
Predstavitelia krajín EÚ diskutovali aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, ktorý má pre Európu jasný odkaz. Dve percentá HDP na obranu jej stačiť nebudú. Na druhej strane sa skoro nikto ani len neblíži k piatim percentám, o ktorých teraz hovorí Trump, a samotné USA sú ďaleko od tejto úrovne.
Dvojrýchlostná obrana?
Väčšina krajín EÚ patrí aj do Severoatlantickej aliancie a takmer vo všetkých štátoch výdavky na bezpečnosť rastú. Otázkou však zostáva, ako ďaleko je Európa ochotná zájsť pri svojej obrane. „V minulom roku vynaložili krajiny EÚ na obranu priemerne 1,9 percenta HDP, teda približne 326 miliárd eur, čo je podľa odhadov únie nárast o 30 percent v porovnaní s rokom 2021,“ napísala agentúra Reuters.
„Je zrejmé, že ruská agresia proti Ukrajine zmenila agendu európskej bezpečnosti, hoci ešte presne nevieme, ako sa to skončí. Európa by mala rozšíriť svoje obranné schopnosti a mala by v nich dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň, ako je tá súčasná. Je jasné, že časy, keď sme si vyberali mierové dividendy po studenej vojne, sa skončili, keď skutočne chceme posilniť bezpečnosť. Európa musí vyrábať viac zbraní a mala by investovať do priemyselnej základne. Veľkým problémom je aj nákup zbraňových systémov. Dôležitá je spolupráca medzi členskými krajinami a v tomto by sa mala zvýšiť úloha Európskej komisie,“ reagoval pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova.
V tejto súvislosti je dôležité, že vznikla funkcia eurokomisára pre obranu, ktorú zastáva bývalý litovský premiér Andrius Kubilius. „Veľa, veľa rokov sme nedostatočne investovali do obrany. Preto je naliehavo potrebné výrazne zvýšiť výdavky na ňu,“ vyhlásila po neformálnom summite predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorá hovorí o sume až 500 miliárd eur. Zároveň zdôraznila, že EÚ chce spolupracovať s Trumpovou Amerikou, ale je pripravená na tvrdé rokovanie, aby si ochránila svoje záujmy.
Zhoda na tom, ako riešiť obranu EÚ, sa nebude hľadať jednoducho. Je celkom pravdepodobné, že únia bude v tejto oblasti dvoj- či dokonca viacrýchlostná. Denník Financial Times napísal o iniciatíve, ktorá sa dá označiť za koalíciu štátov ochotných posilniť obranu Európy a spolupracovať aj so štátmi mimo EÚ, menovite s Britániou a Nórskom.
Deliace čiary sú však v únii rôznorodé. „Debata odhalila rozdiely medzi najväčšími obrannými hráčmi EÚ Nemeckom a Francúzskom, neutrálnymi štátmi ako Rakúsko a Írsko, a proruskými postojmi Maďarska a Slovenska,“ uviedol Financial Times. Podľa denníka vládne napätie aj medzi krajinami, ako sú Poľsko a pobaltské štáty, ktoré sa usilujú čo najrýchlejšie zvyšovať výdavky na obranu, a Talianskom či Španielskom, ktoré v tom zaostávajú.
Európske „kmene“
Financial Times zaradil Slovensko na čele so súčasnou vládou Smeru, Hlasu a SNS medzi proruské krajiny. A tam ho vidí aj magazín Economist. Podľa neho v EÚ v podstate momentálne existujú štyri politické „kmene“: atlanticisti, gaullisti, popierači a putinisti.
„Atlanticisti si myslia, že Európa by bola šialená, keby sa rozhodla konať osamote. Poľsko je štandardným nositeľom zástavy tohto klubu, ktorý vníma NATO na prvom mieste, a ktorý zaberá veľkú časť severnej a strednej Európy,“ uviedol Economist s tým, že pre členov tejto skupiny je najvyššou prioritou zachovanie vzťahov s Amerikou bez ohľadu na Trumpa v Bielom dome.
Čítajte viac Sú Trump a Musk ako zloduchovia z bondoviek? A kto bude nový agent 007? Odpovedá bondológ
Gaullisti nadväzujú na politickú tradíciu francúzskeho prezidenta Charla de Gaulla. Economist tvrdí, že rovnako ako atlanticisti chcú zvyšovanie výdavkov na obranu, ale primárne sa musí EÚ postarať sama o seba vrátane nakupovania európskych zbraní. Gaullisti upozorňujú, že bez ohľadu na to, kto sedí v Bielom dome, Amerika sa zameriava na iné priority, najmä na Áziu.
„Obranná stratégia popieračov sa rovná strkaniu hláv do piesku v pštrosom štýle. Ako inak si vysvetliť, že dva zo štyroch najväčších členských štátov EÚ Taliansko a Španielsko vynakladajú na obranu menej ako 1,5 percenta HDP? Akokoľvek môžu popierači gaullistov a atlanticistov hnevať, stále sú lepší ako posledný tábor. Je to okruh putinistických lídrov, ktorý je pripravený narúšať kroky EÚ, ktoré dráždia Rusko. Viktor Orbán v Maďarsku a Robert Fico na Slovensku chcú zrejme napodobniť Putina. Hoci je ich tábor malý, rastie a ktokoľvek z neho môže stopnúť opatrenia EÚ, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť, ako sú uvalenie sankcií alebo pomoc Ukrajine,“ vysvetlil Economist.