Zelenskyj: Ak nás nevezmete do NATO, dajte nám jadrové zbrane. Rusov zahynulo už 350-tisíc, Ukrajincov 45-tisíc, tvrdí

Ak spojenci v NATO nebudú chcieť v najbližších rokoch prijať Ukrajinu do Aliancie, mali by jej dať jadrové zbrane a peniaze na vybudovanie miliónovej armády, aby takto mohla odradiť Rusko od ďalšej agresie, vyhlásil v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prostredníctvom tlmočníka v rozhovore s britským novinárom Piersom Morganom. Ten časť rozhovoru zverejnil na sieti X.

04.02.2025 21:03 , aktualizované: 22:45
debata (209)
Boj o Pokrovsk pokračuje. Ukrajinci odrážajú ruské útoky
Video
Ruskí agresori sa usilujú prelomiť ukrajinskú obranu smerom na Pokrovsk. Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany

Zelenskyj podľa denníka Ukrajinska pravda pripustil, že cesta Ukrajiny k členstvu v NATO môže trvať „roky alebo dokonca desaťročia“. To však podľa neho vyvoláva legitímnu otázku: „Čo nás bude počas celého tohto obdobia chrániť pred týmto zlom? Aký balík podpory? Aké rakety? Dajú nám jadrové zbrane? Tak nech nám dajú jadrové zbrane.“

Podľa ukrajinského webu tiež špekuloval, že Západ by mohol Kyjevu poskytnúť konvenčné rakety, avšak spýtal sa, či by Ukrajina takto dokázala zastaviť ruské jadrové zbrane.

Na Ukrajine po rozpade Sovietskeho zväzu na začiatku 90. rokov minulého storočia zostala značná časť jeho jadrového arzenálu. V nasledujúcich rokoch sa predovšetkým Spojené štáty v rámci snáh o jadrové odzbrojenie usilovali, aby sa Ukrajina, ale aj Bielorusko a Kazachstan stali štátmi bez jadrových zbraní v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní, ktorej signatárom bol dovtedy ZSSR. Ukrajina napokon pristúpila na štatút krajiny bez jadrových zbraní a v súvislosti s tým v roku 1994 podpísala spolu s najvyššími predstaviteľmi Ruska, Spojených štátov a Británie takzvané Budapeštianske memorandum, v ktorom sa jej uvedené tri štáty zaviazali výmenou za tento krok poskytnúť bezpečnostné záruky.

Si, Putin Čítajte viac Delia sa Rusko a Čína o tajomstvá jadrových zbraní? Peking sa od Moskvy učí, tvrdí analytik

„Urobme nasledované: Vráťte nám jadrové zbrane. Dajte nám raketové systémy. Partneri: Pomôžte nám financovať miliónovú armádu. Presuňte svoj kontingent do tých častí nášho štátu, kde chceme zastabilizovať situáciu, aby ľudia mali pokoj,“ dodal Zelenskyj.

Putin Čítajte viac Jadrová vojna? Ruský expert vysvetľuje, aké sú skutočné Putinove červené čiary

Ako pripomenul magazín Politico, nie je to po prvý raz, čo ukrajinský líder vyslovil takýto návrh. V októbri minulého roka vyhlásil, že Ukrajina potrebuje na zaistenie svojho prežitia buď členstvo v NATO, alebo jadrové zbrane, pričom sa jasne priklonil k prvej možnosti.

Zelenskyj sa v rozhovore s britským moderátorom takisto pýtal, prečo sa Rusko stále nestiahlo z územia Ukrajiny, ak bola jeho invázia motivovaná strachom z jej členstva v NATO, ako to deklarovali predstavitelia Moskvy.

„On (Putin) napadol Ukrajinu, pretože sa bál, že sa stane členom NATO. Dobre, nie sme členmi NATO. Odíďte teda z našej krajiny,“ apeloval Zelenskyj na ruského prezidenta.

Vyše 45 000 padlých a 390 000 zranených ukrajinských vojakov

V bojoch s Ruskom padlo doteraz 45 100 ukrajinských vojakov a ďalších 390 000 bolo zranených, uviedol tiež v rozhovore ukrajinský prezident. Ruské straty podľa Zelenského slov dosahujú 350 000 mŕtvych a 600 000 až 700 000 zranených. Mnoho ďalších príslušníkov ruských síl je nezvestných, dodal.

„Sú ľudia, ktorí boli zranení, ale potom sa vrátili na front a boli zranení znova. To znamená, že počet zranení je vyšší,“ uviedol Zelenskyj podľa ukrajinskej agentúry Unian. Presný počet Ukrajincov, ktorí padli do ruského zajatia, je podľa neho neznámy, ide však o tisícky ľudí. Rovnako tisícky Ukrajincov sú nezvestné, dodal.

Tvrdenia oboch strán bojov o výške strát vlastných či súpera nemožno v podmienkach vojny overiť. Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Ukrajinci, ktorých finančne aj zbraňami podporujú západní spojenci, nápor nepriateľských vojsk čiastočne odrazili a niektoré územia dobyli späť. Moskva však okupuje rozsiahlu časť ukrajinského územia a v poslednom čase invázne sily na východe krajiny vytrvalo postupujú, hoci podľa pozorovateľov za cenu vysokých ľudských i materiálnych strát.

Zelenskyj by súhlasil s priamymi rozhovormi s Putinom o konci vojny

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že by súhlasil s priamymi rozhovormi so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o konci vojny, ktorú Moskva začala pred takmer tromi rokmi. Na rokovaní by však podľa Zelenského mali byť aj ďalší účastníci.

„Ak je to jediné usporiadanie, v ktorom môžeme priniesť mier občanom Ukrajiny a nestrácať ľudí, rozhodne sa pre toto usporiadanie rozhodneme,“ citovala z rozhovoru Zelenského s britským novinárom agentúra AFP.

Podľa ukrajinského prezidenta si budú rokovania okrem Ukrajiny a Ruska vyžadovať prítomnosť aj ďalších účastníkov. Menovite spomenul „Európu“ a Spojené štáty.

Vladimir Putin Čítajte viac Dekrét z roku 2022 a Zelenskyj ako nelegitímny prezident. Putin si vytvára podmienky na porušenie mierových dohôd

Putin koncom januára uviedol, že rokovania s Ukrajinou by boli možné, ale nie so Zelenským. Šéf Kremľa tvrdí, že Zelenskyj je v úrade nelegitímne, pretože v ňom zostáva nad rámec svojho mandátu a nemá právomoc podpisovať dokumenty. Päťročné funkčné obdobie Zelenského oficiálne vypršalo vlani v máji, a odvtedy ruská propaganda šíri tvrdenia o jeho nelegitimite.

Zelenskyj v októbri 2022 podpísal nariadenie, ktoré znemožňuje diplomatické rokovania ukrajinských predstaviteľov s Putinom. Stalo sa to krátko po tom, čo Rusko anektovalo štyri ukrajinské oblasti. V januári Zelenskyj vysvetlil, že tento dekrét bol namierený proti separatistom v situácii, keď sa Rusko snažilo vyvíjať tlak na Ukrajinu mnohými rôznymi spôsobmi.

Facebook X.com 209 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Volodymyr Zelenskyj