S dvojicou krokov týkajúcich sa UNHRC a UNRWA sa počítalo, Trump k nim pristúpil v deň, keď v Bielom dome ako prvého zahraničného lídra prijme izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ktorý orgány OSN označuje za zaujaté proti Izraelu.

Pokiaľ ide o Pásmo Gazy, predstavitelia Palestínčanov jednoznačne odmietajú akékoľvek úvahy o vysídlení 2,3 milióna tunajších obyvateľov. Pásmo, ktoré je teraz zdevastované vojnou, by sa podľa predstáv Palestínčanov malo spolu so Západným brehom a východným Jeruzalemom stať súčasťou ich budúceho samostatného štátu. Západný breh však Izrael desiatky rokov v rozpore s medzinárodným právom okupuje a východný Jeruzalem anektoval.
USA v roku 2018 z UNHRC vystúpili po tom, čo vysoký predstaviteľ OSN v prejave kritizoval imigračnú politiku počas prvej Trumpove administratívy. Za úradovanie prezidenta Joea Bidena potom Spojené štáty v rokoch 2022 až 2024 znovu patrili medzi členov rady, ktorá má za úlohu monitorovať stav ľudských práv vo svete. Aktuálne USA medzi 47 členskými štátmi nie sú.
Trump počas svojho prvého mandátu tiež prerušil americké príspevky na fungovanie UNRWA, ktorá poskytuje humanitárnu pomoc a ďalšiu podporu Palestínčanom. Počas Bidenovho prezidentstva boli USA najväčším darcom agentúry, Washington však financovanie pozastavil v januári 2024 kvôli možným väzbám UNRWA na palestínskych radikálov.

Izrael vlani prišiel s obvinením, že stovky pracovníkov agentúry sú členmi teroristických organizácií a že niekoľko z nich sa 7. októbra 2023 priamo zúčastnilo na útoku na izraelskom území. Podľa OSN Izraelčania pre svoje tvrdenia neposkytli dôkazy, deväť ľudí však bolo z UNRWA prepustených pre podozrenie, že mohli byť do útoku zapojení.
Trump po návrate do Bieleho domu pozastavuje americkú účasť v štruktúrach OSN na rôznych úrovniach. Jeho administratíva opätovne nariadila odchod USA zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a tiež odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody.
Memorandum o obnove maximálneho tlaku na Irán
Trump tiež podpísal memorandum obnovujúce tvrdú politiku Spojených štátov voči Iránu s cieľom zabrániť mu vo vývoji jadrovej zbrane a zastaviť iránsky export ropy. Napísala to agentúra Reuters. Podľa agentúry AP šéf Bieleho domu tiež uviedol, že dal pokyny zničiť Irán, ak by na neho Teherán spáchal atentát.
Trump memorandum o Iráne podpísal len niekoľko hodín pred rokovaním s Netanjahuom. Pri podpise nariadenia označil za „veľmi tvrdé“ s tým, že váhal, či tento krok podniknúť, píše Reuters. Poznamenal, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň a že dúfa, že bude s Teheránom možné uzavrieť dohodu.
V roku 2015 Irán podpísal so Spojenými štátmi, Európskou úniou, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo svojich jadrových zariadeniach. Dohovor mal spomaliť iránsky jadrový program výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.
USA však od dohody počas Trumpovej prvej vlády v roku 2018 jednostranne odstúpili a sankcie proti Iránu obnovili. Teherán potom začal dohodu porušovať. Trump zároveň tvrdí, že jeho predchodca v Bielom dome Joe Biden dostatočne nevymáhal sankcie týkajúce sa iránskeho ropného exportu, čo podľa neho Teheránu umožnilo predávať ropu a financovať tak vývoj jadrovej zbrane a spriaznené milície na Blízkom východe.
Teherán tvrdí, že sa o jadrovú zbraň neusiluje. Šéf MAAEv decembri Reuters povedal, že Irán začal obohacovať urán na 60 percent, čo je výrazné zvýšenie smerom k 90 percentám čistoty potrebnej na výrobu jadrovej bomby.
Trumpovo terajšie memorandum okrem iného vyzýva americké ministerstvo financií na vyvíjanie „maximálneho ekonomického tlaku na Irán“, a to prostredníctvom sankcií a mechanizmov zabezpečujúcich ich dodržiavanie, teda postihov voči subjektom porušujúcim sankcie. Okrem toho má ministerstvo financií tiež začať kampaň s cieľom „zraziť iránsky ropný export na nulu“.
Trump potvrdil, že ukončí činnosť agentúry pre medzinárodný rozvoj USAID
Americký prezident potvrdil, že postupne ukončí činnosť americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorá je pritom zásadná pre humanitárnu pomoc v mnohých krajinách sveta. Trump to v Bielom dome podľa agentúry Reuters zdôvodnil tým, že v agentúre podľa neho dochádza k mnohým podvodom.
O tom, že sa americká vláda chystá uzavrieť agentúru pre medzinárodný rozvoj, ktorá je najväčším americkým poskytovateľom zahraničnej pomoci, informoval už v pondelok miliardár Elon Musk. Toho Trump poveril škrtmi v štátnej správe a obmedzením federálnych regulácií.
78-ročný prezident, ktorého administratíva tiež zvažuje začlenenie USAID pod ministerstvo zahraničia a výrazné obmedzenie počtu jej zamestnancov, to potvrdil a zároveň Muska ocenil za „výbornú prácu“.

Agentúra v pondelok rozposlala svojim zamestnancom pokyn, aby nechodili do jej washingtonského ústredia. Server Politico napísal, že Trump sa chystá nariadiť takmer všetkým zhruba 2 000 washingtonským zamestnancom agentúry pracovné voľno.
USAID funguje od 60. rokov minulého storočia a poskytuje rozsiahlu pomoc v zahraničí, okrem iného po prírodných katastrofách, na projekty bojujúce s chudobou či ochraňujúce životné prostredie. Vo fiškálnom roku 2023 vyplatila pomoc za 72 miliárd dolárov, v minulom roku poskytla 42 percent všetkej humanitárnej pomoci sledovanej OSN.