Radikáli, fanatici a marxisti? Trump chce zrušiť ministerstvo školstva

Nominantka Donalda Trumpa na post ministerky školstva Linda McMahonová sa ešte ani neujala funkcie a nový americký prezident už podniká kroky, aby zrušil jej rezort. Jeho poradcovia uvažujú o vydaní nariadenia, ktoré by ukončilo činnosť federálneho ministerstva školstva a niektoré jeho úlohy by presunulo na iné rezorty. Je to súčasťou agendy novozriadeného oddelenia pre efektivitu vlády multimiliardára Elona Muska (DOGE), ktorý sa aj takto pokúša znížiť byrokraciu a počet vládnych zamestnancov.

05.02.2025 08:00
Donald Trump, Linda McMahon Foto:
Donald Trump a Linda McMahonová na archívnej snímke v septembri 2018.
debata (9)

Aj keď na zrušenie ministerstva treba najprv pripraviť legislatívny návrh, Trumpov úrad má naponáhlo. Ako uviedol denník The Wall Street Journal a agentúra AP, desiatkam zamestnancov rezortu už minulý piatok nariadili, aby odišli na dovolenku.

Najmenej 55 pracovníkov stratilo aj prístup k svojim vládnym e-mailovým účtom a povedali im, aby prestali chodiť do práce. Podľa odborového zväzu dostali platené voľno. O ďalšom postupe by mal Biely dom informovať koncom mesiaca.

Trumpov prejav na Svetovom fóre v Davose
Video
Zdroj: TA3

Plnenie volebného sľubu

To, že sa chystá zmeniť vzdelávaciu politiku, Trump ohlasoval už počas volebnej kampane. Vyhlasoval, že ministerstvo školstva podľahlo „ľavicovej indoktrinácii“ a infiltrovali ho „radikáli, fanatici a marxisti“.

Prekážalo mu, že jeho predchodca Joe Biden vyšiel v ústrety mladým ľuďom, ktorí nedokázali splácať študentské pôžičky, a takmer piatim miliónom z nich dlhy odpustil – v celkovej sume vyše 175 miliárd dolárov. Trump to označil za „katastrofu“. Kritizoval i Bidenovu snahu o zrovnoprávnenie transrodových študentov.

„Ako sa hovorí, zamestnanci sú politika. A ak máme komunistov s ružovými vlasmi, ktorí učia naše deti, máme veľký problém,“ citoval ho v roku 2023 magazín Politico.

trump Čítajte viac Trump navrhol na šéfku školstva wrestlingovú magnátku a významnú sponzorku kampane

Vo volebnej kampani zdôrazňoval, že bude podporovať taký vzdelávací systém, ktorý do popredia stavia vlastenectvo a tradičný americký spôsob života. Navrhoval napríklad, aby sa vyučovanie na verejných školách začínalo modlitbou. Federálne peniaze chcel, naopak, odoprieť školám, ktoré sa zaoberajú rasizmom alebo diskutujú o rodovej tematike či sexualite.

Po zvolení za prezidenta zopakoval, že zníži dotácie pre akúkoľvek školu, ktorá deti učí „kritickú rasovú teóriu, transrodové šialenstvo a iný nevhodný rasový, sexuálny alebo politický obsah“. Sľúbil tiež, že obnoví komisiu na podporu vlasteneckej výchovy. Mala by zabezpečiť, aby sa dejepis na školách vyučoval v súlade so „zakladajúcimi hodnotami“ USA – hoci nie je jasné, čo to znamená.

Trumpova nominácia na čelo rezortu ukázala, že vzdelávanie nie je preňho priorita. Opäť dal totiž prednosť lojalite pred odbornosťou. Za ministerku si vybral 76-ročnú Lindu McMahonovú, bývalú šéfku profesionálnej wrestlingovej asociácie, ktorá so školstvom nemá žiadne praktické skúsenosti.

„Z Ameriky urobí číslo jeden vo vzdelávaní na svete,“ vyhlásil o nej v novembri minulého roka. Teraz sa skôr zdá, že si ju vybral iba na to, aby ministerstvo školstva pochovala.

Ešte pred tým, ako sa v januári ujal úradu, jeho prechodný tím pripravil pokyn na zrušenie rezortu a kongres vyzval, aby s tým súhlasil. A zatiaľ čo McMahonová stále čaká, kým jej menovanie potvrdí senát, šéf Bieleho domu usilovne pracuje na tom, aby jej úrad zanikol.

Nebude to však ľahké. Trumpov návrh musí totiž schváliť Kongres USA a v jeho senáte na to treba tzv. super väčšinu, teda minimálne 60 hlasov. Republikáni majú iba jednoduchú väčšinu 53 senátorov (oproti 47 demokratom), takže by potrebovali, aby ich podporila opozícia, čo je nepravdepodobné.

Donald Trump Čítajte viac Prepustili prokurátorov, ktorí sa podieľali na stíhaní Trumpa

Za zrušenie ministerstva zrejme nebudú ani všetci republikáni, pretože jednou z jeho dôležitých úloh je, aby školy dostali federálne peniaze na podporu detí z chudobných rodín. A takých žiakov je v amerických štátoch veľmi veľa – aj v tých, ktoré vedú republikáni.

Financie z Washingtonu navyše putujú aj pre postihnuté a znevýhodnené deti. Všetky tieto rodiny predstavujú veľkú skupinu voličov, o ktorých nechcú prísť ani republikáni.

„Keby ministerstvo zaniklo, zrušili by aj celoštátnu ochranu, ktorá zabezpečuje, aby žiaci so zdravotným postihnutím mali prístup k rovnakému vzdelávaniu ako všetky ostatné deti,“ zhodnotila pre televíziu Deutsche Welle Brandi Urieová, učiteľka na základnej škole v americkom štáte Idaho. Rozpustenie federálneho ministerstva by podľa nej bolo veľkou chybou.

Rovnaké podmienky pre všetkých

Ako upozornil britský denník The Guardian, Trump môže cieľ dosiahnuť aj v prípade, ak kongres jeho návrh nepodporí. Jeho tím by na to mohol využiť podobnú taktiku, ako to nedávno spolu s Muskom spravil pri Agentúre USA pre medzinárodný rozvoj (USAid).

Ľudia z DOGE odvolali vedúcich zamestnancov tejto organizácie, zrušili jej internetovú stránku, získali prístup k osobným spisom a zamestnancov prakticky izolovali v ich kanceláriách.

Indián, Indiáni, Navahovia Čítajte viac Trumpova štvanica na migrantov postihla aj Indiánov. Mýlia si ich s Mexičanmi

Názory odborníkov na zrušenie ministerstva sa líšia. Rick Hess z konzervatívneho think-tanku American Enterprise Institute pre noviny The Guardian napríklad povedal, že rezort by mohol zaniknúť a prakticky nič by sa nezmenilo, ak by pokračovalo financovanie jednotlivých programov.

Naproti tomu Kelly Rosingerová, docentka na katedre štúdií vzdelávacej politiky Pensylvánskej štátnej univerzity, varuje, že by to spôsobilo veľké škody a bol by to signál, že „v demokratickej spoločnosti nepovažujeme vzdelávanie za dôležité“.

Federálne ministerstvo školstva, ktoré má asi 4 000 zamestnancov, založil ako samostatný rezort v roku 1979 niekdajší prezident za Demokratickú stranu Jimmy Carter. Dovtedy vzdelávanie patrilo pod rezort zdravotníctva.

Republikáni ho od začiatku kritizovali, pretože vzdelávací systém v USA je decentralizovaný, a zmenu pokladali za zbytočnú byrokraciu, ktorá časť právomocí presúva na Washington.

Carterovým zámerom bolo, aby sa všetky federálne vzdelávacie programy zjednotili pod jednou inštitúciou. Snažil sa tým systémovo riešiť nerovnosť v spoločnosti a zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelaniu pre všetkých. Federálna vláda podľa neho mala zodpovednosť za to, aby všetci žiaci a študenti dostali rovnakú príležitosť bez ohľadu na pôvod či sociálnu situáciu.

Prezident ani ministerstvo školstva sa pritom nemiešali do vyučovacieho procesu. Osnovy, učebné plány a školské predpisy sa prijímajú na úrovni jednotlivých štátov či komunít. Vplyv federálnej vlády je skôr cítiť na finančnej podpore a pri ochrane občianskych práv.

UFO Čítajte viac Dozvieme sa pravdu o UFO? Trump otvára tajné archívy

Verejné školy v USA dostávajú zhruba 14 percent svojich príjmov od federálnej vlády, najmä z programov určených pre chudobnejších študentov a na špeciálne vzdelávanie.

Washington dáva vysokým školám peniaze i na rôzne granty a študentom poskytuje pôžičky na zaplatenie školného. Väčšina finančných zdrojov však naďalej pochádza z miestnych daní a dotácií jednotlivých amerických štátov.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 9 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #USA #školy #vzdelanie #školstvo #škola #vzdelávanie #Donald Trump #americká politika #vzdelávací systém