Trumpova vláda odstrihla finančnú pomoc mimovládkam, pracovníkov rozvojovej agentúry USAID vo svete posiela na dovolenku

Administratíva nového amerického prezidenta Donalda Trumpa poslala zamestnancov americkej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú pomoc USAID vo svete na nútenú dovolenku. Majú 30 dní na to, aby sa vrátili domov. Vyplýva to podľa agentúry AP z oznámenia, ktoré bolo zverejnené v utorok.

05.02.2025 05:15
USA, USAID Foto: ,
Vlajka Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID) veje vedľa americkej vlajky pred úradom USAID vo Washingtone v pondelok 3. februára 2025.
debata (14)

Podľa AP opatrenie, z ktorého majú výnimku nevyhnutní pracovníci, obracia hore nohami 60-ročné poslanie agentúry v zahraničí. Tento krok bol pritom považovaný za najextrémnejší zo zvažovaných návrhov, ako agentúru začleniť do amerického ministerstva zahraničných vecí. Medzi ďalšími možnosťami bolo uzavretie menších misií USAID a čiastočné uzavretie tých väčších, uviedla AP.

Trump predtým potvrdil, že postupne ukončí činnosť agentúry, ktorá je pritom zásadná pre humanitárnu pomoc v mnohých krajinách sveta.

Zhruba 2000 zamestnancov USAID vo washingtonskej centrále už dostalo pracovné voľno a na celom svete boli ukončené programy po tom, ako Trump zmrazil zahraničnú pomoc v rámci drastických úsporných opatrení. Ochromená tak bola americká humanitárna a rozvojová pomoc na celom svete.

Trumpov prejav na Svetovom fóre v Davose
Video

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio počas návštevy Kostariky v utorok vyhlásil, že niektoré humanitárne organizácie po zastavení zahraničnej pomoci zo strany USA na tri mesiace zrejme cielene sabotujú niektoré projekty, aby tak ukázali škodlivosť tohto kroku novej americkej administratívy prezidenta Donalda Trumpa, uviedla agentúra AFP.

Rubio pripomenul, že americká vláda nezastavila pomoc pre projekty, ktorých cieľom je záchrana životov. V takom prípade je možné uplatniť si výnimku.

„Ak nejaká organizácia dostáva finančné prostriedky od Spojených štátov a nevie, ako si uplatniť túto výnimku, potom mám skutočné pochybnosti o spôsobilosti tejto organizácie. Alebo sa pýtam, či to nesabotujú zámerne, aby tým potvrdili svoje tvrdenia,“ povedal Rubio novinárom v Kostarike.

Musk Čítajte viac Musk tvrdí, že vláda ukončí činnosť najväčšej americkej agentúry pre poskytovanie zahraničnej pomoci

V pondelok sa Rubio stal dočasným šéfom Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), ktorej výdavky chce prezident Trump obmedziť na minimum. Škrty sa už dotkli napríklad vzdelávacieho programu v Ugande alebo odmínovacích prác v Kambodži.

Počas turné po krajinách Latinskej Ameriky prisľúbil Rubio udelenie výnimiek pre projekty v Kostarike, ktorá je dôležitým partnerom USA. „Pod prezidentom Trumpom máme zahraničnú politiku, ktorá je silná v poskytovaní podpory našim spojencom,“ uviedol Rubio pri stretnutí s kostarickým prezidentom Rodrigom Chavesom.

Podľa AFP je cieľom Rubiovej cesty po regióne aj oslabenie rastúceho vplyvu Číny.

Chaves v roku 2023 zakázal čínskej spoločnosti Huawei uchádzať sa o výstavbu siete 5G z dôvodu neochoty Číny podpísať medzinárodnú zmluvu o boji proti kybernetickej kriminalite. „Kostarika konala veľmi rázne a ja si myslím, že si zaslúži silnú podporu,“ dodal Rubio.

Zmrazenie pomoci otriaslo východnou Európou

Náhle zmrazenie zahraničnej pomoci Spojených štátov z rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa vyvoláva otrasy vo východnej Európe a necháva v štichu prodemokratické skupiny, nezávislé médiá, iniciatívy občianskej spoločnosti a miestnej samosprávy. Tie sa snažia vyjsť s peniazmi v regióne, o ktorý súperí Východ so Západom, napísala nedávno agentúra AP.

Americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že cieľom 90-dňového zmrazenia je skoncovať s plytvaním a zablokovať programy financujúce aktivity, „ktoré sú v rozpore s našimi národnými záujmami“. Podľa AP ide agresívne uplatnenie Trumpovej agendy „Amerika na prvom mieste“.

Východná Európa je odpradávna geopolitickým bojiskom, kde sa západné zahraničnopolitické záujmy často stretávajú so záujmami Moskvy alebo Pekingu. Mnohí sa obávajú, že zastavenie amerických fondov by mohlo oslabiť spojencov Washingtonu – a vytvoriť vákuum, ktoré by sa jeho nepriatelia mohli s radosťou pokúsiť vyplniť.

„V prípade Moldavska je podpora zahraničných darcov životne dôležitá pre vyváženosť mediálneho prostredia,“ povedala Oxana Greadcencoová, riaditeľka nezávislej mediálnej platformy Moldova.org. „Mnoho televíznych sietí a mediálnych inštitúcií financuje Rusko, takže je potrebná protiváha. Toto je bezprecedentná situácia, ale snažíme sa neprepadať panike,“ dodala.

Agentúra USA pre medzinárodnú rozvojovú pomoc (USAID) ju informovala, že granty sa oficiálne skončili 24. januára a nesmú minúť žiadne zvyšné prostriedky na svojich účtoch.

Greadcencoová medzitým vďaka internetovej kampani získala počas dvoch dní 135 nových podporovateľov, ktorí by mali pokryť platy pre 16 členov redakcie do konca marca.

„Nečakali sme, že to bude mať na Moldavsko taký vážny dopad, pretože sme si mysleli, že dôjde iba k čiastočnému zníženiu finančných prostriedkov. Je šokujúce si uvedomiť, ako veľmi je Moldavsko závislé od amerických fondov, čo sa týka nielen mimovládnych organizácií a médií, ale aj miestnych samospráv a mnohých verejných inštitúcií,“ povedala.

USAID od 90. rokov investovala niekoľko miliárd dolárov do bývalých komunistických krajín s ašpiráciami na členstvo v Európskej únii, ako je Moldavsko, Srbsko, Albánsko, Kosovo a Bosna a Hercegovina. Americké peniaze podporili demokratické inštitúcie a reformy, pomohli projektom v infraštruktúre a energetickej bezpečnosti, posilnili podniky a ekonomiky a podporili mnoho mimovládnych organizácií a nezávislých médií.

„Nie je prehnané hovoriť, že v Moldavsku máme demokraciu čiastočne aj vďaka americkej finančnej podpore,“ uviedol Valeriu Pasa, ktorý vedie analytické stredisko WatchDog v Kišiňove. Upozornil, že aj USA majú prospech z toho, že „sme demokratickejší a rozvinutejší a zabezpečíme, že sa nepremeníme v ruskú alebo čínsku kolóniu“.

Nezávislý analytik Safet Gerxhaliu sa tiež obáva, že zmrazenie pomoci USAID by mohlo mať „veľmi negatívny dopad“ aj na budúcnosť Kosova. „Tieto opatrenia prichádzajú v čase, keď sa na Kosovo vzťahujú sankcie EÚ,“ povedal. Brusel zmrazil časť financií pre Kosovo v roku 2023 po sérii konfliktov so srbskou menšinou.

Hoci Srbsko získalo štatút kandidátskej krajiny EÚ, balkánska krajina je tiež kľúčovým spojencom Ruska a Číny v Európe. Za vlády populistického prezidenta Aleksandara Vučiča sa spomalili reformy v oblastiach, ako je posilňovanie právneho štátu a boj proti korupcii. Pozastavenie pomoci USAID by mohlo pokrok ďalej zbrzdiť.

„V súčasnosti máme projekt USAID týkajúci sa školenia pre miestne mimovládne organizácie ohľadom sledovania verejných financií. Všetko sme museli odložiť,“ povedal Nemanja Nenadić zo srbskej pobočky Transparency International v Srbsku.

Pre Promo-LEX, mimovládnu organizáciu pre demokraciu a ľudské práva v Moldavsku, sú fondy USAID životne dôležité, pretože financujú asi 75 – 80 percent jej projektov monitorujúcich voľby či financovanie politických strán.

„Vzhľadom na predchádzajúce ruské zasahovanie – prostredníctvom nezákonného financovania kampaní, politickej korupcie a dezinformácií – je naša pozorovateľská misia nevyhnutná pre zabezpečenie transparentnosti volieb,“ zdôraznil výkonný riaditeľ Ion Manole. Teraz však museli prestať všetky aktivity financované USAID, ktoré bez okamžitej alternatívy nemusia pokračovať.

V Moldavsku sa na jeseň budú konať kľúčové parlamentné voľby. Prozápadná moldavská vláda obvinila Rusko, že sa vlani miešalo do dvoch kľúčových hlasovaní, prezidentských volieb a referenda o EÚ, a to aj za pomoci rozsiahleho systému kupovania hlasov.

„Zmena vlády by mohla ovplyvniť európsku cestu Moldavska a výrazne destabilizovať celú východnú Európu a región pri aj Čiernom mori,“ varoval Manole.

Taktiež Cristian Cantir, moldavský expert prednášajúci na Oaklandskej univerzite, myslí, že pozastavenie americkej pomoci „dáva Rusku zbytočnú príležitosť využiť slabiny Moldavska“, aby Moskva mohla vykoľajiť Kišiňov z dráhy do EÚ.

Okrem podpory Ukrajine vydávajú USA ročne na zahraničnú pomoc asi 40 miliárd dolárov, dodala AP s odvolaním sa na ministerstvo zahraničia USA.

Trumpovo nariadenie sa dotklo aj neziskových organizácií v Česku, napríklad Organizácie pre pomoc utečencom (OPU). Jej riaditeľ Martin Rozumek ČTK povedal, že OPU príde asi o 700 000 českých korún. Server iRozhlas informoval, že o peniaze príde aj Človek v tiesni alebo spolok Ženy v médiách.

Facebook X.com 14 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #USA #mimovládne organizácie