Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 078 dní
- Kyjev: Rusi prišli už o 844-tisíc vojakov
- Ľady sa pohli. Putin je pripravený rokovať s „nelegitímnym“ prezidentom Zelenským
- Ukrajina hlási úder na ruský ropný podnik
- Kyjev eviduje nárast žiadostí od ruských rodín, ktoré hľadajú nezvestných príbuzných. Za rok dostali viac ako 60-tisíc žiadostí
- Zelenskyj opäť predĺžil vojnový stav, voľby budú možné až po jeho skončení

22:00 Nórska Policajná bezpečnostná služba (PST) v stredu uviedla, že Rusko sa pravdepodobne v roku 2025 pokúsi o sabotáže v Nórsku. Cieľom vraj môže byť energetická infraštruktúra či dodávky pomoci pre Ukrajinu.
Podľa riaditeľky PST Beaty Gangasovej v krajinách EÚ zaznamenali od konca roku 2023 desiatky sabotážnych operácií, v Nórsku však zatiaľ žiaden dôkaz o podobnej operácii nenašli. „Napriek tomu je podľa PST pravdepodobné, že sa ruské spravodajské služby v roku 2025 pokúsia podniknúť sabotáže proti cieľom v Nórsku,“ uviedla Gangasová počas predstavenia výročnej správy o hodnotení hrozieb.
„Cieľom takýchto operácií môže byť zastavenie dodávok na Ukrajinu alebo negatívne ovplyvnenie verejnej mienky,“ dodala.
Nórsko je členom Severoatlantickej aliancie a s Ruskom má 198-kilometrovú pozemnú hranicu za polárnym kruhom a námornú hranicu v Barentsovom mori.
„Čo sa týka štátnych aktérov, očakávame, že pre Nórsko ostane Rusko hlavnou bezpečnostnou hrozbou,“ uviedla Gangasová.
Nórsko plánuje poskytnúť Ukrajine 135 miliárd nórskych korún (približne 11,55 miliardy eur) v podobe humanitárnej a vojenskej pomoci v období rokov 2023 až 2030.
Diplomatické vzťahy medzi Oslom a Moskvou sa značne zhoršili po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Nórsko sa vtedy stalo najväčším dodávateľom plynu pre štáty Európskej únie. Podľa výročnej správy PST preto môže byť cieľom pre sabotáže práve nórska energetická infraštruktúra.
PST tiež varovala pred zvýšeným rizikom špionáže zo strany Číny, Iránu a KĽDR.
21:20 Ukrajina naďalej dostáva vojenskú pomoc od Spojených štátov, avšak v súčasnosti neprebiehajú rokovania o žiadnych ďalších balíkoch pomoci, povedal v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
„Podpora zo strany USA sa zatiaľ neznížila. Nie je zastavená, pokračuje,“ uviedol Zelenskyj po stretnutí s britským ministrom zahraničných vecí Davidom Lammym v Kyjeve.
USA sú jedným z najväčších vojenských podporovateľov Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Kyjevu poskytli vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov – vrátane delostreleckých systémov, munície a protitankových striel.
Americký prezident Donald Trump však počas predvolebnej kampane opakovane kritizoval podporu Ukrajiny zo strany USA a od nástupu do funkcie nové balíky pomoci pre Ukrajinu neoznámil. Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyroch nemenovaných predstaviteľov v pondelok informovala, že Spojené štáty v uplynulých dňoch nakrátko pozastavili dodávky zbraní na Ukrajinu a počas víkendu ich znova obnovili.
Ukrajinský prezident uviedol, že je ešte priskoro na rozhovory o nových dodávkach vojenskej pomoci. Na otázku o schopnosti Ukrajiny bojovať bez americkej pomoci Zelenskyj odpovedal, že prerušenie dodávok by ťažko zasiahlo obranyschopnosť Ukrajiny. „Budeme slabší a či by sme (územie) takto udržali? Nie som si istý,“ povedal Zelenskyj.
21:10 Najmenej tri obete na životoch – dve v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a jednu pri čiernomorskom prístave Odesa na juhu krajiny – si vyžiadali ruské útoky, uviedli večer ukrajinské úrady.
Dvaja ľudia prišli o život pri ruskom bombardovaní mesta Družkivka pri Kramatorsku na východe Ukrajiny, uviedli na sociálnej sieti Telegram záchranári zo Štátnej služby pre mimoriadne situácie. Pôvodne informovali o jednom mŕtvom a dvoch ranených, no v priebehu dňa našli v ruinách obytného domu zasiahnutého ruskou bombou ďalšie mŕtve telo. Medzitým odpratali 12 ton sutín. Ruské bombardovanie poškodilo sedem obytných domov a spôsobilo požiar v miestnom podniku, ktorý hasiči medzitým uhasili.
Dobytie Kramatorska patrí k cieľom ruského plánu na ovládnutie celého Donbasu pri terajšej ofenzíve na východe Ukrajiny, poznamenala agentúra Reuters.
V Odeskej oblasti prišiel o život jeden muž a druhý skončil s vážnymi zraneniami v nemocnici. Stalo sa tak po tom, čo obaja náhodou išli okolo nedostavaného obytného domu, na ktorý ruské jednotky vystrelili raketu. Na mieste zasahujú záchranné zložky, napísal na telegrame šéf oblastnej správy Oleh Kiper.
Moskva od začiatku vojny proti Ukrajine, ktorú rozpútala pred takmer tromi rokmi, tvrdí, že ruskí vojaci neútočia na civilistov, ani na civilné objekty. Ale OSN medzitým preverila a potvrdila, že vo vojne prišli o život tisíce civilistov, vrátane žien a detí.
21:00 Česko a Ukrajina spúšťajú nové spoločné projekty, aby posilnili ukrajinské vojsko čeliace ruskej invázii. Jedným z nich je výroba pušiek podľa dánskeho modelu financovania, napísal na facebooku ukrajinský minister obrany Rustom Umerov po rokovaní s delegáciou Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu českého ministerstva obrany a zástupcov českých zbrojoviek. Uvedený model financovania podľa ukrajinských médií znamená, že príspevky zahraničných partnerov umožnia prenesenie výroby na Ukrajinu, čo prispieva k posilneniu obranyschopnosti krajiny aj ukrajinskej ekonomiky.
Ukrajinská zbrojovka Ukroboronprom vlani v novembri v komuniké oznámila spustenie licenčnej montáže českých pušiek BREN 2 Českej zbrojovky, ktorá spadá pod spoločnosť Colt CZ, podobne ako výrobca malorážovej munície Sellier & Bellot. Aj ten vlani v lete podpísal zmluvu o výrobe munície na Ukrajine. Podľa spomínaného vyhlásenia má na Ukrajine nasledovať úplná výroba českých pušiek, aby zabezpečila lepšie vybavenie ukrajinských ozbrojených síl modernými ručnými zbraňami.

Umerov teraz napísal, že rokoval o konkrétnych krokoch k urýchleniu poskytovania podpory z ČR a rozšíreniu spolupráce, to v kľúčových oblastiach, ako je výroba a dodávky veľkorážovej munície, výmena vojenských technológií a rozvoj priemyselnej spolupráce.
„Niektoré z týchto zbraní sú už vyrábané v Českej republike, u ďalších rokujeme o lokalizácii výroby na Ukrajine,“ poznamenal o nových spoločných projektoch bez ďalších podrobností.
„Česká vláda a zbrojovky naďalej významne prispievajú k našej bezpečnosti,“ zdôraznil ukrajinský minister a poďakoval za túto podporu.
Dánsky model financovania podľa dostupných informácií napríklad pomohol k výrobe ukrajinských samohybných húfníc Bohdana, ktorá vlani na jar dosiahla tempo desiatich kusov mesačne, ako oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Produkcia podľa neho ďalej vzrastie. Bohdana, vyrábaná v západnej ráži 155 milimetrov, bola prvýkrát nasadená do bojov o Hadí ostrov v roku 2022. Oficiálne ju prijali do ukrajinskej výzbroje predvlani, keď sa tiež objavila verzia na štvornápravovom podvozku českej automobilky Tatra.
Vlani ukrajinská armáda vďaka dánskemu modelu získala zbrane za 538 miliónov eur. Dánska vláda prispela 125 miliónmi, Švédsko 20 miliónmi, Španielsko 2,7 miliónmi a 390 miliónmi predstavovali úroky zo zmrazených ruských aktív, uviedlo začiatkom roka ukrajinské ministerstvo obrany.
18:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes podpísal zákony o predĺžení vojnového stavu a mobilizácie o ďalšie tri mesiace. Informujú o tom ukrajinské médiá. Vojnový stav a všeobecná mobilizácia platí v krajine od februára 2022, keď Ukrajinu napadlo Rusko a rozpútalo tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Zelenskyj o deň skôr v interview britskému novinárovi Piersovi Morganovi povedal, že usporiadať voľby na Ukrajine je veľmi dôležité, ale bude to možné až po ukončení vojny a zrušení vojnového stavu. Za vojny by sa milióny ľudí, ktorí sú na okupovaných územiach či v cudzine, nemohli zúčastniť na voľbách. A zrušiť vojnový stav – a tým rozpustiť armádu – nemožno vzhľadom na pokračujúcu vojnu.
„Voľby sa uskutočnia po ukončení horúcej fázy vojny a zrušení vojnového stavu. Bránime demokraciu a voľby sú mimoriadne dôležité. Ale buďme otvorení: ukončenie vojnového stavu práve teraz je to, čo si želá (ruský prezident Vladimir) Putin,“ povedal Zelenskyj. Upozornil, že ukončenie vojnového stavu by znamenalo, že sa veľká časť vojakov ukrajinskej armády vráti domov, pretože by na to mali zo zákona právo. „Ale kto potom bude brániť Ukrajinu? Bez záruk bezpečnosti nás Rusko znovu napadne,“ myslí si. A ohľadom svojej legitimity sa zmienil, že ho volilo 73 percent Ukrajincov.

17:36 Pri výbuchu v blízkosti náborového centra ukrajinskej armády v Chmeľnyckej oblasti na západe Ukrajiny zahynula v stredu jedna osoba a ďalšie štyri boli zranené, oznámil tamojší gubernátor Serhij Ťurin. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Kyjev sa usiluje doplniť počty vojakov vo svojej armáde bojujúcej proti ruským jednotkám, a to aj napriek kritike odvodov a náhodným útokom na náborové centrá.
Podľa Ťurina, ktorý o útoku informoval prostredníctvom platformy Telegram, došlo k výbuchu v meste Kamianec-Podiľskyj. Gubernátor dodal, že príčiny a okolnosti útoku sú predmetom vyšetrovania.
K podobným útokom došlo v uplynulom čase niekoľkokrát. Výbuch v blízkosti náborového centra v meste Rivne na severozápade Ukrajiny si v sobotu vyžiadal jednu obeť a šesť zranených.
15:54 Poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v stredu na stretnutí s prezidentom Andzejom Dudom a zástupcami armády oznámil, že Poľsko nakúpi tisícky dronov. „Poľsko potrebuje zvýšiť výrobu bezpilotných lietadiel, pretože sú budúcnosťou poľských ozbrojených síl,“ uviedol minister. Informuje o tom spravodajca TASR podľa agentúry PAP a tlačovej konferencie po stretnutí.
Minister predpokladá, že drony budú súčasťou všetkých zložiek armády a budú ich potrebovať stovky tisíc. "Potrebujeme spoločnosti, štátne aj súkromné, ktoré budú pripravené vyrobiť desiatky, stovky tisíc dronov, keď takáto potreba nastane,“ povedal v tejto súvislosti Kosiniak-Kamysz.
Rozpočet poľského ministerstva obrany bol podľa ministra v roku 2024 využitý na 99,91 percenta a počet vojakov v armáde vzrástol o 14 tisíc. Podľa odhadov NATO to z Poľska robí krajinu s najväčšou armádou v rámci EÚ.
15:53 Ukrajincov s najnižšími príjmami nečaká žiadne zlepšenie ich finančnej situácie. Už v schválenom zákone o štátnom rozpočte chýba zmienka o zvýšení minimálnej mzdy i životného minima. V tomto roku štát nepridá najchudobnejším ľuďom ani jednu hrivnu a možno sa to nezmení ani po 1. januári 2026. Prečo si neprilepšia a s akou sumou peňazí si budú musieť vystačiť?

15:05 Ďalších vojnových zajatcov si dnes vymenili Rusko a Ukrajina, na ktorú Rusko vo februári 2022 vojensky zaútočilo. Podľa ukrajinského prezidenta Volodmyra Zelenského sa do vlasti vracia 150 ukrajinských zajatcov. Rovnaký počet osôb prepustených z ukrajinského zajatia hlási podľa agentúry TASS tiež ruské ministerstvo obrany. Výmenu zajatcov sprostredkovali podobne ako v predchádzajúcich prípadoch Spojené arabské emiráty (SAE).
„Sú z rôznych sektorov fronty. Niektorí z chlapcov boli držaní v zajatí viac ako dva roky,“ citovala agentúra Reuters z vyjadrenia Zelenského na Telegrame o prepustených ukrajinských vojakoch.
„V dôsledku vyjednávacieho procesu bolo vrátených 150 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Na oplátku bolo odovzdaných 150 vojnových zajatcov ukrajinskej armády,“ uviedlo podľa agentúry TASS ruské ministerstvo obrany.
14:19 Ukrajina zaznamenala počas januára nárast volaní od ruských rodín, ktoré hľadali informácie o nezvestných príbuzných slúžiacich v ruskej armáde.
Kyjev minulý rok vytvoril tzv. horúcu linku pre Rusov, aby sa mohli dozvedieť podrobnosti o nezvestných príbuzných a priateľoch. Učinil tak v rámci úsilia o zefektívnenie výmeny vojnových zajatcov.
Linku s názvom „Chcem nájsť“ prevádzkuje Koordinačné centrum pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami, ktoré uviedlo, že minulý mesiac dostalo 8 548 žiadostí. „Tento počet žiadostí za mesiac je rekordný,“ uviedlo centrum na Telegrame s tým, že toto číslo je o 22 percent vyššie ako počas decembra.
Centrum uviedlo, že od spustenia projektu v januári minulého roka eviduje viac ako 60-tisíc žiadostí o podrobnosti o nezvestných ruských vojakoch. Tvrdí, že skutočný počet nezvestných Rusov je pravdepodobne dvakrát alebo trikrát vyšší, „keďže zatiaľ sa nie všetci príbuzní prihlásili do ukrajinského projektu“.
Podľa centra od spustenie projektu vypátrali v ukrajinskom zajatí 1 790 Rusov, z ktorých už 408 vymenili za Ukrajincov.
Koordinačné centrum uviedlo, že nárast požiadaviek z Ruska „naznačuje obrovské straty nepriateľa na Ukrajine“.
13:42 Rusko v stredu oznámilo, že jeho armáda dobyla ďalšie dve dediny na východe a severovýchode Ukrajiny. Kyjev s ťažkosťami zadržiava početnejšie ruské sily, ktoré na východe Ukrajiny už mesiace postupujú.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho vojaci obsadili dedinu Novomlynsk v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ruské sily v tomto regióne prekročili rieku Oskiľ, ktorá predtým oddeľovala obe armády, a vytvorili si na západnom brehu rieky predmostie.
Ruský rezort obrany zároveň dodal, že ruská armáda obsadili dedinu Baranivka severne od mesta Očeretyne v Doneckej oblasti, na ktoré ruské sily útočia už mesiace. Rusko takmer denne oznamuje dobytie východoukrajinských dedín. Vojna, ktorú Moskva začala vo februári 2022, však trvá už takmer tri roky.
13:33 Turecká vláda počíta so začiatkom mierových rozhovorov ohľadom Ukrajiny v blízkej budúcnosti, pravdepodobne začiatkom leta. Uviedol to podľa nezávislej agentúry UNIAN turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v rozhovore pre Anadolu.
Fidan poznamenal, že americký prezident Donald Trump sa javí ako rozhodujúci pri riešení vojny na Ukrajine. Fidan zároveň pripomenul, že Trump počas predvolebnej kampane nahlas vyhlásil, že okamžite ukončí vojnu na Ukrajine, no potom toto vyhlásenie revidoval.
„Niektoré iniciatívy budeme môcť vidieť v blízkej budúcnosti,“ povedal minister. Na to, aby sa stretnutie Trumpa a Putina uskutočnilo, je ale podľa neho potrebná v prvom rade príprava, musí dôjsť k výmene názorov medzi účastníkmi procesu, aby bolo spoľahlivé. Inak z týchto rokovaní podľa Fidana nič nebude.
13:08 Poľsko neplánuje vyslať svojich vojakov na Ukrajinu, vyhlásil poľský vicepremiér a minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. „Poľsko od začiatku jasne deklarovalo, že neplánuje vyslanie svojich vojakov na Ukrajinu“, povedal podľa Rzeczpospolity. Informuje o tom spravodajca TASR.
Podľa Kosiniaka-Kamysza musí Európa zvýšiť svoje výdavky na obranu. Poľsko preto podporí návrh na zvýšenie minimálnej úrovne obranných výdavkov na päť percent HDP, ak bude predložený na júnovom summite NATO v Haagu. Návrh zvýšiť minimálnu hranicu obranných výdavkov v aliancii až na päť percent nedávno predostrel americký prezident Donald Trump.
Poľsko plánuje tento rok vyčleniť na obranu 4,7 percenta svojho HDP, čo je najviac v rámci NATO. Značná časť týchto prostriedkov bude určená na nákup nového armádneho vybavenia, modernizáciu a rozšírenie ozbrojených síl. Podľa ministra sú tieto prostriedky určené na odstrašenie Ruska a na udržanie blízkych vzťahov s USA.
12:28 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) odložila plánované striedanie svojich pracovníkov v Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni, lebo jej Moskva neposkytla bezpečnostné záruky. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámilo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Moskva tvrdenia Kyjeva poprela.
„Nie je to prvýkrát, čo Kremeľ použil vydieranie ako nástroj na zastrašovanie medzinárodných expertov a podkopávanie ich nezávislosti,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva. „Nedovolíme, aby Rusko ohrozovalo nezávislosť a nestrannosť agentúry za účelom dosiahnutia svojich zločineckých cieľov,“ dodal.
12:26 Hovorca Kremľa v stredu vyhlásil, že Rusko je pripravené rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským napriek tomu, že ho nepovažuje za legitímneho prezidenta Ukrajiny.

10:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 844 070 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 140 vojakov, deväť tankov, 12 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 99 dronov, 52 delostreleckých systémov a 157 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 947 tankov, 20 721 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 36 078 vozidiel a autocisterien, 22 707 delostreleckých systémov, 1 269 odpaľovacích raketových systémov, 1 053 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 24 102 dronov, 3 054 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 735 kusov špeciálnej techniky.
9:35 Ukrajina momentálne používa na fronte 40 percent zbraní a vybavenia domácej výroby, zatiaľ čo príspevok Spojených štátov na obranu krajiny pred ruskou inváziou dosahuje 30 percent. Uviedol to podľa agentúry Unian ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore, ktorý poskytol britskému novinárovi Piersovi Morganovi.
„Je dôležité, že sme na Ukrajine začali viac vyrábať. Spolu zhruba 40 percent k roku 2025 tvorí domáca výroba. A to dodáva nie pokoj, ale morálne väčšiu istotu, že nezostaneme s prázdnymi rukami,“ citovala dnes agentúra Unian z interview.
Zelenskyj zdôraznil, že podpora partnerov je stále veľmi dôležitá. Dodávky zbrojnej pomoci podľa neho pokračujú, hoci za posledný rok či poldruhého roka sa z rôznych dôvodov meškali. „Ale časom dorazili, čo umožnilo podporiť našu armádu (…) a brániť sa nepriateľovi,“ dodal.
9:32 Nový belgický premiér Bart De Wever v utorok uviedol, že jeho krajina bude naďalej podporovať Ukrajinu. Nová vláda zložila prísahu v pondelok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
De Wever v utorok v parlamente predstavil zameranie svojej vlády, pričom zdôraznil prísnejšiu migračnú politiku, zrušenie zákona o postupnom vyraďovaní jadrových zbraní a zvýšenie výdavkov na obranu s cieľom splniť požiadavky NATO.
9:30 Ukrajinskí vojaci čoraz častejšie opúšťajú svoje jednotky nielen na fronte, ale aj počas vojenského výcviku v Poľsku. Nedostatky personálu sú výrazné, pričom niektoré jednotky hlásia, že stav vojakov klesol na menej než polovicu plánovaného počtu. Informuje o tom spravodajca TASR podľa zistení portálu Onet.

7:14 Ukrajinský dronový útok v noci na stredu spôsobil požiar skladu ropy v Krasnodarskej oblasti. Oznámil to skoro ráno gubernátor juhoruského regiónu. S plameňmi podľa neho bojovalo 55 hasičov.
Séria ukrajinských útokov s pomocou dronov na ruské energetické zariadenia posledných dňoch spôsobila požiare významnej rafinérie vo Volgogradskej oblasti a závodu na spracovanie plynu blízko Astrachane.
„Požiar bol skrotený, nie sú žiadne obete,“ oznámil na platforme Telegram gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratev. Nespresnil však, ktorý sklad sa konkrétne vznietil, ani aké rozsiahle sú škody.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad ruským územím boli v noci zničené štyri ukrajinské drony. Ministerstvo sa však v oznámení na Telegrame aj Krasnodarskej oblasti nezmieňuje.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už tretí rok, súčasťou bojov sú aj vzdušné údery, ktoré podnikajú obe krajiny. Rusko takmer každú noc bombarduje ukrajinské územie a tvrdí, že útočí na vojenské ciele. Zároveň sa pokúša okrem iného ochromiť ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajinské úrady však pravidelne informujú o zásahoch civilných miest a zabitých civilistoch.
Aj Kyjev uvádza, že pri svojich útokoch na Rusko cieli na vojenské ciele alebo energetické zariadenia, ktoré podporujú ruské vojnové ťaženie na Ukrajine. (čtk)
6:25 Polovica sveta sa snaží pomôcť prezidentovi Spojených štátov amerických Donaldovi Trumpovi ukončiť vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine. Pre Fox News to podľa ukrajinskej agentúry Unian povedal Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.
Novinári sa Waltza spýtali na informácie agentúry Reuters, ktorá s odvolaním sa na dva ruské zdroje napísala, že Moskva zvažuje Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu ako možné miesto na stretnutie lídra Kremľa Vladimira Putina a amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Poradca amerického prezidenta poznamenal, že nemôže nič potvrdiť ani vyvrátiť. Zdôraznil tiež, že bude „veľmi opatrný“ pri počúvaní ruských zdrojov. Waltz poznamenal, že Donald Trump jasne vyjadril túžbu ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine.
„Úžasné je, že polovica sveta sa snaží pomôcť prezidentovi Trumpovi ukončiť túto vojnu a ukončiť ju spravodlivým spôsobom, ktorý zabráni budúcim vojnám. A dostávame rôzne žiadosti, ale dnes nemám čo potvrdiť ani oznámiť,“ povedal Waltz podľa Unianu.
Washington vedie veľmi konštruktívne rokovania s Moskvou aj Kyjevom o urovnaní konfliktu na Ukrajine, vyhlásil podľa ruskej štátnej agentúry TASS Donald Trump.
„Vedieme veľmi dobré, veľmi konštruktívne rozhovory o Ukrajine. Hovoríme s Rusmi, hovoríme s ukrajinským vedením,“ odpovedal podľa TASS americký líder na novinársku otázku, či by bol proti tomu, aby si Rusko ponechalo oslobodené územia. „Vedieme veľmi dobré rokovania. Myslím, že sa tam dostaneme,“ dodal Trump, keď hovoril o potenciálnych dohodách o Ukrajine „Myslím si, že existuje nádej, že… …to prekročí všetky očakávania.“