Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 079 dní
- Pol roka na ruskom území: Putinove zlyhanie pri Kursku približuje Moskvu k rokovaniam. Ukrajinský tromf má širšie dôsledky
- Po F-16 aj francúzske stroje. Ukrajinci dostali od Macrona prvé stíhačky
Čítajte viac 1078. deň: Zelenskyj opäť predĺžil vojnový stav, voľby budú možné až po jeho skončení
22:30 Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump sa stretnú čoskoro, možno už počas februára alebo v marci, povedal vo štvrtok predseda ruského parlamentného výboru pre zahraničné veci Leonid Sluckij pre ruskú agentúru Interfax. Prípravy osobného stretnutia lídrov sú podľa neho v pokročilom štádiu.
„Február alebo marec,“ odpovedal Sluckij na otázku týkajúcu sa načasovania možnej schôdzky. „Nechceme hádať,“ dodal s tým, že obaja lídri by mali mať „príležitosť na dôkladnú a komplexnú prípravu“. Stretnutie však podľa neho prebehne onedlho.
Trump i Putin verejne vyjadrujú záujem na spoločnom stretnutí, ktorého program by mohol zahŕňať otázky kontroly jadrových zbraní a globálnych cien energie, ako aj Trumpov deklarovaný cieľ rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, uviedla agentúra Reuters. Miesto ani dátum takýchto rozhovorov však zatiaľ nie sú určené.
Kremeľ v stredu bez ďalších podrobností potvrdil, že v uplynulých dňoch došlo k zintenzívneniu kontaktov s administratívou amerického prezidenta.
„(Schôdzka) sa bude týkať Ukrajiny, Blízkeho východu a všeobecne otázok svetovej politiky a medzinárodných vzťahov v blízkej budúcnosti. Som si istý, že toto stretnutie bude míľnikom,“ dodal Sluckij, ktorý bol zapojený do prvých rokovaní o urovnaní vojny, ktorú pred takmer tromi rokmi rozpútalo Rusko.
21:00 Presne pol roka po prekvapivom vpáde do Kurskej oblasti na západe Ruska začali ukrajinské jednotky v tomto regióne novú ofenzívu. O útoku najprv na sociálnych sieťach informovali ruskí blogeri, neskôr ho potvrdilo ruské ministerstvo obrany, podľa ktorého ruskí vojaci odrazili osem vĺn útokov. Podobné tvrdenia znepriatelených strán však nemožno vo vojnových podmienkach nezávisle overiť. Ukrajinský útok má podľa BBC pravdepodobne odohnať ruské sily od okresného mesta Sudža, dobytého krátko po vpáde na ruské územie z vlaňajšieho 6. augusta.
Ukrajinci podľa Moskvy útočili silami až dvoch mechanizovaných práporov s bojovými vozidlami pechoty a obrnenými transportérmi, podporovaných tankmi a ženijnými tankmi, určenými na odstraňovanie prekážok. Od rána podnikli osem vĺn útokov v smere na dediny Čerkasskaja Konopelka a Ulanok, ruskí vojaci však útoky odrazili a nepriateľovi spôsobili straty.
„Ruské ministerstvo obrany vo svojich hláseniach všetky útoky odrazilo, ale (ruskí) vojnoví spravodajcovia sa sťažujú, že Ukrajinci obsadili niekoľko obcí,“ napísala ukrajinská agentúra Unian. Podľa ruských zdrojov ukrajinské jednotky podnikajú útok juhovýchodne od mesta Sudža, teda na mieste, kde sa frontová línia najviac priblížila k tomuto kľúčovému mestu. Ukrajinské sily podľa kanála Rybar ovládli dedinu Čerkasskaja Konopelka, ktorá sa predtým nachádzala v „krajine nikoho“. V stávke je tiež osud susednej osady Fanasejevka a dediny Russkaja Konopelka, ležiacej severnejšie. Ukrajinci podľa iného zdroja dobyli tiež Ulanok.
Ukrajinské sily podnikajú útok na úseku frontu, ktorý nemožno pokladať za perspektívny. Cieľom operácie je tak pravdepodobne vytlačiť viac na východ ruské jednotky, ktoré sa najviac priblížili k okresnému mestu Sudža. Ak by totiž ukrajinské sily stratili toto mesto, operácia v Kurskej oblasti by stratila zmysel, poznamenal komentátor BBC News.
Ukrajinské velenie odhaduje, že ruské vojská za pol roka bojov v Kurskej oblasti prišli takmer o 40.000 vojakov. Neschopnosť Ruska vyhnať ukrajinské jednotky z ruského územia by mohla predstavovať jeden z faktorov, ktorý by mohol prinútiť Kremeľ k mierovým rokovaniam s Ukrajinou, poznamenal Unian.
19:10 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg vo štvrtok poprel správy, že na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii budúci týždeň predstaví americký mierový plán pre Ukrajinu. Podľa neho jediným, kto tento plán môže svetu predstaviť, je Trump. Povedal to vo štvrtok v americkej konzervatívnej televízii Newsmax.
Agentúra Bloomberg, na ktorú sa neskôr odvolali viaceré médiá vrátane Euronews a Rádia Slobodná Európa (RFE/RL), predtým s odvolaním sa na nemenované zdroje napísala, že plán predstaví Kellogg už v Mníchove.
Kellog neskôr o svojom programe v Mníchove povedal, že tam bude debatovať o Ukrajine s európskymi predstaviteľmi a o obsahu rozhovorov bude informovať Trumpa.
Mníchovská bezpečnostná konferencia sa bude konať od 14. do 16. februára. Každoročne sa na nej v hoteli Bayerischer Hof zídu hlavy štátov, premiéri, ministri mnohých štátov, vojenskí experti či predstavitelia zbrojárskeho priemyslu, aby diskutovali o problémoch bezpečnostnej politiky. Účasť tento rok potvrdil aj viceprezident USA J. D. Vance.
Kellogg v utorkovom príspevku na sociálnej sieti X napísal, že sa teší na svoje vystúpenie a na diskusiu o „Trumpovom cieli ukončiť túto krvavú a nákladnú vojnu na Ukrajine“. Dodal, že sa tiež chystá stretnúť so spojencami USA, ktorí sú pripravení na spoluprácu.
Ukrajina aj Rusko potvrdili, že v posledných dňoch došlo k zintenzívneniu kontaktov s Trumpovou administratívou. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin je pripravený rokovať so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským, aj keď jeho mandát nepovažuje za legitímny.
Zelenskyj takisto vyjadril vôľu priamo rokovať s Putinom, ak by to malo zabezpečiť koniec vojny a za predpokladu, že sa na rozhovoroch zúčastnia aj Spojené štáty a európske krajiny.
USA podľa Kellogga zvažujú možnosť vyvinúť tlak nielen na Moskvu, ale aj na Kyjev, aby pristúpil na rokovania. Generál vo výslužbe minulý týždeň varoval, že obe strany budú musieť urobiť ústupky, ak chcú vyjednať ukončenie vojny.
Ukrajinský líder už podľa amerického vyslanca naznačil, že zmierni svoj postoj, pokiaľ ide o územie okupované Ruskom. „A zmierniť postoje bude musieť aj Putin,“ zdôraznil Kellogg.
19:05 Obyvateľa ruského pohraničného mesta, ktorý Ukrajine donášal informácie o pohybe ruskej armády, odsúdili na 17 rokov väzenia za vlastizradu. Vo štvrtok to oznámila ruská prokuratúra.
Brianský oblastný súd mužovi vymeral 17-ročný trest vo väzení s prísnym stupňom nápravného režimu a pokutu 20.000 rubľov (približne 200 eur).
Podľa brianskej oblastnej prokuratúry 52-ročný Artur Jun-Ku-Po sledoval polohu a trasy používané ruskými jednotkami a informácie o nich posielal od marca 2022 do augusta 2023 Ukrajine.
Odsúdený Jun-Ku-Po býval v meste Klincy v Brianskej oblasti približne 45 kilometrov od ukrajinskej hranice.
Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 odsúdilo za kolaboráciu s Kyjevom už stovky ľudí.
18:58 Do regionálnej vlády v ruskej Orenburskej oblasti vymenovali vojnového veterána Nursultana Mussagalejeva, ktorého Ukrajina obviňuje zo zabíjania a mučenia civilistov za ruskej okupácie mesta Buča. Uviedol to dnes spravodajský server Meduza. Mussagalejev sa v Orenburskej oblasti narodil a ruský prezident Vladimir Putin ho za jeho činy vyznamenal titulom Hrdina Ruska.
O vymenovaní Mussagalejeva za námestníka ministra regionálnej a informačnej politiky informoval gubernátor Denis Pasler. Urobil tak v rámci programu Čas hrdinov. Ten je zameraný na podporu účastníkov vojny, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine a ktorá trvá už takmer tri roky. Vojnová skúsenosť sa novému námestníkovi podľa šéfa regiónu bude hodiť, pretože má mať na starosti aj koordináciu spoločenských organizácií pri podpore vojnových veteránov a ich rodín.
Mussagalejeva ukrajinské úrady v neprítomnosti stíhajú ako podozrivého zo spáchania vojnových zločinov. Podľa ukrajinskej tajnej služby SBU sa poručík Mussagalejev ako veliteľ prieskumnej jednotky výsadkárov z ruského mesta Pskov podieľal na mučení a zabíjaní civilistov za ruskej okupácie mesta Buča pri Kyjeve v roku 2022, dodala Meduza.
17:58 Ukrajinské sily v tomto roku už druhýkrát spustili ofenzívu v Kurskej oblasti ležiacej na západe Ruska pri hranici s Ukrajinou. Stalo sa tak presne pol roka po ich nečakanom vpáde do tohto ruského pohraničného regiónu.
Ruský telegramový kanál Shot informoval, že Ukrajinci sa pokúšajú preraziť z mestečka Sudža, ktoré obsadili medzi prvými, cez Machnovku smerom na obec Ulanok. Ukrajinská armáda podľa tohto zdroja nasadila do novej ofenzívy obrnené vozidlá a asi 400 vojakov.
Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že došlo k niekoľkým vlnám útokov na dediny Ulanok a Čerkasskaja Konopeľka, boli však odrazené a obe obce sú naďalej pod kontrolou ruských síl.
Tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť, poznamenala DPA. Generálny štáb ukrajinskej armády sa k najnovšiemu dianiu v Kurskej oblasti nevyjadril.
16:00 Britské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že odobralo akreditáciu ruskému diplomatovi po tom, čo Rusko minulý rok vyhostilo britského diplomata, ktorého obvinilo zo špionáže.
Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že si predvolalo ruského veľvyslanca v Londýne a oznámilo mu, že je to „reakcia na nevyprovokované a nepodložené rozhodnutie Ruska odobrať v novembri akreditáciu britskému diplomatovi v Moskve“.
Británia „nebude tolerovať zastrašovanie našich zamestnancov takýmto spôsobom, a preto podnikáme recipročné kroky,“ vyhlásilo ministerstvo. Zároveň varovalo, že akékoľvek ďalšie kroky zo strany Ruska budú vnímané ako eskalácia a Británia v takom prípade bude reagovať.
15:46 Rusko vytvára sily bezpilotných systémov a do roku 2030 plánuje pre tento účel naverbovať až 210-tisíc ľudí. Ako referuje web Kyiv Independent, tvrdí to hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj.
Ukrajina aj Rusko v doterajšom priebehu vojny výrazne investovali do technológie dronov, čo výrazne zmenilo modernú taktiku boja. „Sme si vedomí plánov nepriateľa, ktoré počítajú do roku 2030 s 210-tisíc ľuďmi pre bezpilotné systémy v dovedna 277 vojenských jednotkách,“ povedal Syrskyj.
Podotkol tiež, že nastalo zlepšenie v koordinácii medzi ukrajinskými jednotkami bezpilotných lietadiel a konvenčnými vojenskými silami. Podľa Syrského bolo 66 % ruského vybavenia zničeného v januári deštruovaných akciami rôznych typov útočných dronov. Oproti decembru sa podľa neho tento podiel zvýšil o sedem percent.
Ukrajinská armáda pred niekoľkými dňami vyhlásila, že ukrajinskí vojaci momentálne používajú bezpilotné lietadlo s dlhým doletom, ktoré je schopné preletieť až 2-tisíc kilometrov a niesť až 250-kilogramovú leteckú bombu.
14:20 Prezident Peter Pavel dnes podpísal novelu o predlžovaní ochrany utečencov z Ukrajiny pred ruskou vojenskou agresiou. Jej súčasťou sú zavedenie trestného činu neoprávnenej činnosti pre cudziu moc alebo sprísnenie podmienok pre ruských žiadateľov o české občianstvo, proti čomu protestovala časť zákonodarcov. Kritizovali tiež znovu zavádzanú možnosť osobitných zápisov detí ukrajinských utečencov do prvých tried základných škôl. Novela nadobudne účinnosť deň po vyhlásení v Zbierke zákonov.
Za neoprávnenú činnosť pre cudziu moc má v základnej sadzbe hroziť až päťročné väzenie, v prípade vojnového stavu až pätnásťročné. Vzťahovať sa má na tých, ktorí by pracovali pre cudziu krajinu alebo organizáciu „v úmysle ohroziť alebo poškodiť ústavné zriadenie, zvrchovanosť, územnú celistvosť, obranu alebo bezpečnosť Českej republiky“.
Formulácia je podľa kritikov príliš vágna a všeobecná a mohla by byť zneužitá. Odporcovia ju navyše považujú za ústavne neprípustný prílepok a chcú ju napadnúť na Ústavnom súde. Zástancovia zmeny namietali, že nový trestný čin je súčasťou riadne pripravenej reformy Trestného zákonníka, ktorý Snemovňa ešte len prerokuje, a jeho dikcia zodpovedá formuláciám iných trestných činov.
České občianstvo budú môcť podľa novely získať žiadatelia z Ruska len vtedy, ak by sa vzdali ruského a doložili to. Podľa kritikov je pre niektorých žiadateľov z radov odporcov súčasného ruského režimu nemožné takýto doklad získať. Podľa ministerstva vnútra však zákon umožňuje výnimky napríklad pre žiadateľov o azyl.
13:36 Ruský prezident Vladimir Putin odvolal šéfa vesmírnej agentúry Roskosmos Jurija Borisova a na jeho miesto vymenoval Dmitrija Bakanova. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Podľa dekrétu zverejneného vo štvrtok na webovej stránke Kremľa sa stal novým šéfom agentúry 39-ročný Dmitrij Bakanov. Doteraz pôsobil ako námestník ministra dopravy so zameraním na inovácie.
Odvolaný Borisov prevzal funkciu od Dmitrija Rogozina v júli 2022, niekoľko mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Pred svojím vymenovaním do Roskosmosu bol podpredsedom vlády zodpovedným za sektor obrany. Podľa ruského spravodajského portálu RBK súvisí jeho odvolanie so sporom o výstavbu národného vesmírneho centra v Moskve. Problémy údajne spôsobujú rastúce náklady a neistota v súvislosti s realizáciou projektu.
Výmenu šéfa Roskosmosu označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov za rotáciu vedenia. „Voči Jurijmu Borisovi neexistujú žiadne sťažnosti. (Jednoducho) prebieha rotácia a korporácia sa musí dynamicky rozvíjať,“ povedal hovorca pre agentúru TASS.
12:23 Ruské ministerstvo zahraničia odobralo akreditáciu spravodajcovi denníka Le Monde. Informoval o tom samotný francúzsky list a poznamenal, že je to prvýkrát od 50. rokov minulého storočia, čo nebude mať v Moskve korešpondenta. Ruská diplomacia dnes podľa štátnej agentúry TASS uviedla, že Moskva predĺži akreditáciu francúzskemu novinárovi, ak Paríž udelí víza pracovníkovi ruského listu Komsomolskaja pravda.
„Prvýkrát od roku 1957 je denníku Le Monde znemožnené mať spravodajcu v Moskve,“ uviedol vo vyhlásení riaditeľ francúzskeho listu Jérôme Fenoglio, ktorý odobratie akreditácie označil za bezprecedentné a upozornil, že denník pôsobil v Moskve aj v najvypätejších momentoch studenej vojny. „Po tom, ako mu bola pred štyrmi mesiacmi novinárska akreditácia pôvodne pozastavená, teraz ruské úrady informovali nášho novinára Benjamina Quénelleho o zrušení tohto dokumentu, čo mu fakticky zakazuje vykonávať povolanie korešpondenta v ruskej metropole a v celej krajine,“ dodal Fenoglio.
Riaditeľ Le Monde ďalej uviedol, že ruské ministerstvo zahraničných vecí francúzskej diplomacii naznačilo, že tento zákaz je odvetným opatrením po tom, ako Paríž odmietol vydať novinárske víza „údajným žurnalistom“ z prokremeľského denníka Komsomolskaja pravda. „Podľa francúzskeho ministerstva zahraničia Moskva nepredložila mená novinárov, ale agentov ruských spravodajských služieb,“ uviedol Fenoglio.
11:43 Ukrajinské bezpilotné lietadlá zasiahli vojenské letisko Primorsko-Achtarsk v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska, informoval dnes generálny štáb ukrajinskej armády. Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že v noci ľudia na sociálnych sieťach zverejňovali snímky a videá požiaru, ktorý vypukol zrejme na letisku. Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti neskôr uviedol, že pri útoku ukrajinského dronu v obci Logačjovka zahynuli traja ľudia. Kyjev sa k tejto informácii nevyjadril.
„Podľa predbežných informácií, bezpilotné lietadlo zhodil výbušné zariadenie na osobné auto,“ napísal belgorodský gubernátor Vjačeslav Gladkov na telegrame. Vo vozidle sa podľa neho v čase útoku pravdepodobne nachádzal muž a dve dievčatá vo veku 18 a 14 rokov, ktoré zomreli na mieste. Logačjovka sa nachádza v tesnej blízkosti hraníc s Ukrajinou a podľa agentúry AFP ju ruské úrady už skôr kvôli vojne zaradili do zóny, kam je civilistom zakázaný vstup.
Ukrajinský generálny štáb pred tým k útoku na letisko v Krasnodarskom kraji uviedol, že na ňom ruská armáda skladuje drony typu šáhed a vypúšťa ich z neho k útokom proti ukrajinskému územiu. Využíva ho ale aj pre údržbu lietadiel podieľajúcich sa na bojových operáciách v ukrajinskej Záporožskej a Chersonskej oblasti. Na zasiahnutom mieste vypukol požiar a ukrajinský generálny štáb dodal, že výsledky útoku vyhodnocuje.
Primorsko-Achtarsk leží na východnom pobreží Azovského mora.
Ukrajinské drony útočili tiež v Rostovskej a Astrachaňskej oblasti, informovali úrady v týchto regiónoch. Nikomu sa podľa nich nič nestalo. Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana zostrelila celkovo 28 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom množstve vyslaných dronov na ruské územie.
11:34 Francúzsko dnes dodalo na Ukrajinu prvé stíhačky Mirage 2000. Na sieti X o tom informoval francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vlani v júni oznámil, že Francúzsko poskytne Ukrajine vzdorujúcu ruskej invázii bojové lietadlá Mirage 2000–5.
Čítajte viac VIDEO: Zlé správy do Kremľa. Ukrajinci dostali od spojencov ďalšie stíhačky
11:21 Po tom, ako v lete ukrajinské sily nečakane obsadili časť Kurskej oblasti v Rusku, prezident Vladimir Putin vyhlásil, že hlavným cieľom ruského ministerstva obrany je odraziť inváziu. Od tejto chvíle uplynulo už šesť mesiacov, no ruská armáda stále nedokázala splniť úlohu svojho vodcu.
Čítajte viac Pol roka na ruskom území: Putinovo zlyhanie pri Kursku približuje Moskvu k rokovaniam. Ukrajinský tromf má širšie dôsledky
6:25 Americkí spojenci očakávajú, že vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa predstaví dlho očakávaný plán ukončenia ruskej vojny s Ukrajinou na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii v Nemecku, ktorá sa bude konať budúci týždeň (14. 2. – 16. 2. 2025), uviedla agentúra Bloomberg a odvoláva sa na informácie od ľudí, ktorí sú oboznámení s touto záležitosťou. Návrh predstaví spojencom Trumpov osobitný zástupca pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg, uviedli pod podmienkou anonymity. Odmietli uviesť, do akej hĺbky diskusie pôjdu alebo aký formát budú mať.
Správy a výroky Kellogga a ďalších v posledných týždňoch poskytli náznaky plánu na hľadanie toho, čo spojenci Trumpa nazývajú „mier silou“, píše agentúra.
Medzi stavebné kamene patrí podľa Bloombergu potenciálne zmrazenie konfliktu a ponechanie územia okupovaného ruskými silami v rukách Moskvy, pričom Ukrajine sa poskytnú bezpečnostné záruky, aby sa zabezpečilo, že Moskva už nebude môcť znovu zaútočiť. Kellogg naznačil, že USA by privítali, keby sa voľby konali na Ukrajine po prímerí. Trump zase uviedol, že prístup ku kritickým nerastným surovinám výmenou za podporu USA by mohol byť súčasťou dohody. Generál Kellogg v stredu potvrdil plány na svoju účasť na zhromaždení v Mníchove.
6:20 Spojené štáty musia urobiť prvý krok k zlepšeniu vzťahov s Ruskom po tom, čo ho roky nepočúvali a viedli chybnú politiku s cieľom dosiahnuť „strategickú porážku“ Moskvy. Podľa agentúry Reuters to uviedol námestník ruského ministra zahraničia Sergej Rjabkov.
Založiť zahraničnú politiku na potrebe „dosiahnuť s Bielym domom dohodu za každú cenu“ by podľa neho bolo chybou. Vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom sú na najhoršej úrovni za celé desaťročia kvôli ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá trvá bezmála tri roky. Reuters ale píše, že od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu sa ruský prezident Vladimir Putin o novom americkom prezidentovi vyjadruje ako o šikovnom a pragmatickom človeku. Povedal, že by sa s Trumpom rád čoskoro zišiel.
Rjabkov tvrdí, že Kremeľ sa dlho snažil o partnerstvo so Západom, „ale nikto ho nepočúval alebo teoreticky počúvať nechcel“. Dialo sa to údajne kvôli tomu, že „hlavným cieľom bolo maximálne oslabiť geopolitického rivala“.
Rusko podľa Rjabkova znovu získalo „svoje právoplatné miesto vo svetovej geopolitike vďaka tomu, že prekazilo vláde (bývalého amerického prezidenta) Joea Bidena snahu spôsobiť Rusku strategickú porážku v hybridnej vojne“ na Ukrajine. V súvislosti s touto nefungujúcou politikou „to musia byť Spojené štáty, ktoré podniknú prvý krok k normalizácii vzťahov na základe vzájomného rešpektu a rovných práv,“ uviedol Rjabkov v komentári na internetovej stránke ruského ministerstva zahraničia. Odkázal, že Rusko je „otvorený dialóg a pripravený dospieť k dohode po tvrdom vyjednávaní“, pri ktorom Spojené štáty zohľadnia súčasnú situáciu. „Rozhodnutie teda závisí od Trumpovi a jeho tímu,“ poznamenal Rjabkov.
Putin dáva najavo, že pri akýchkoľvek rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine bude nutné brať do úvahy situáciu na bojisku. Rusko okupuje skoro pätinu ukrajinského územia. Šéf Kremľa tiež spochybňuje legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako partnera pre vyjednávanie, pretože Zelenskyj kvôli vojnovému stavu zostáva v úrade aj po vypršaní mandátu.
Trump opakovane sľubuje, že vojnu na Ukrajine čo najrýchlejšie ukončí, jeho plány na to však ešte nie sú známe. Tvrdí, že je pripravený stretnúť sa s Putinom.
Reuters píše, že ruskí činitelia uvádzajú, že nenadviazali žiadne priame s kontaktmi s Američanmi kvôli prípravám telefonátu medzi Putinom a Trumpom. Išlo by o prvý krok pred možným osobným stretnutím oboch prezidentov. Dva nemenované ruské zdroje tento týždeň povedali, že Moskva ako o dejisku prípadného takéhoto summitu uvažuje o Saudskej Arábii a o Spojených arabských emirátoch.