Šwienczkowski odovzdal 60-stranové oznámenie zástupcovi generálneho prokurátora Michalovi Ostrowskému, ktorý začal vyšetrovanie. Odvolal sa na články 127 a 128 poľského Trestného zákonníka, ktoré stanovujú tresty za násilné zmeny ústavného poriadku krajiny od desať rokov väzenia až po doživotie.
Ostrowski plánuje v rámci vyšetrovania vypočuť premiéra aj prezidenta. Prípad mu podľa neho generálny prokurátor, ktorým je minister spravodlivosti Adam Bodnar, nemôže odobrať, pretože sa týka aj jeho osoby.
Šwienczkowski vo štvrtok naznačil, že v priebehu niekoľkých mesiacov by mohlo dôjsť k nasadeniu ozbrojených síl či polície na potlačenie protestov. Povedal to pre rádio RMF FM a vyjadril obavy z možného ohrozenia demokracie. Situáciu prirovnal k nástupu fašistov v Taliansku pod vedením Benita Mussoliniho, informuje spravodajca TASR.
Minister vnútra Tomasz Siemoniak skritizoval Ostrowského za to, že prípad vyšetruje. „Úplná kompromitácia tohto zástupcu. Nielenže sa nepodriaďuje svojmu šéfovi, čo ho diskvalifikuje ako prokurátora, ale ešte sa venuje aj striktne politickým aktivitám,“ povedal vo štvrtok Siemoniak.
Podľa Šwienczkowského sa od decembra 2023 vláda snaží obmedziť činnosť Ústavného súdu, Štátnej súdnej rady a Najvyššieho súdu. Tvrdí, že tieto kroky zahŕňajú násilie a nezákonné hrozby. Na tlačovej konferencii uviedol, že sa pokúsil nadviazať dialóg s vládnymi predstaviteľmi, no bez výsledku, čo ho prinútilo konať právne.
Šwienczkowski sa v pondelok (3. januára) odmietol dostaviť na zasadnutie parlamentnej komisie, vyšetrujúcej možné použitie špionážneho systému Pegasus bývalou vládou proti svojim kritikom. Komisiu Ústavný súd považuje za nelegitímnu.
Čítajte viac Fico straší prevratom, polícia nič nerobí. Reálnej hrozbe už nik veriť nebude, tvrdí Šimečka. SaS žiada hlavu Gašpara
Líder opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski označil trestné oznámenie Šwienczkowského za primeranú reakciu na stav v krajine. Kritizoval vládu za údajné porušovanie zákonov a zásah do volebných procesov, vrátane nerozhodnutia Štátnej volebnej komisie o finančných výkazoch PiS za rok 2023. Bývalej vládnej strane preto stále nebol vyplatený príspevok za voľby.
Premiér Donald Tusk reagoval na obvinenia s humorom. „Daj pokoj, máme tu vážne veci. Neskôr sa tým budeme zaoberať,“ povedal vo videu na sociálnej sieti, kde sa ho počas hry ping-pongu pýtali na štátny prevrat.
Šwienczkowski v reakcii na Tuskovu odpoveď kritizoval jeho prístup k vládnutiu. „To svedčí o stave krajiny, ak predseda vlády nemá záujem o právny štát a radšej sa venuje hrám,“ vyhlásil.
Predseda Ústavného súdu tiež naznačil, že by mohol byť odvedený ozbrojenými silami z budovy súdu, ak by sa situácia vyhrotila. Odmietol však priamo pomenovať, kto by mohol viesť ním spomínanú organizovanú trestnú skupinu ovplyvňujúcu poľskú politiku. „Nebudem tu uvádzať mená. Neviem, kto vedie túto skupinu organizovaného zločinu. Každý inteligentný človek si môže odpovedať na túto otázku sám,“ dodal s tým, že na dianí sa možno zúčastňujú aj ľudia spoza hraníc Poľska.
Prezident Andrzej Duda v rozhovore pre Kanal Zero vyhlásil, že krajina čelí sérii opakovaných a pretrvávajúcich porušení zákona zo strany členov výkonnej moci. Duda uviedol, že porušenia sa týkajú najmä článku 7 ústavy, podľa ktorého orgány verejnej moci konajú na základe a v medziach zákona.
Ústavný súd v súčasnej podobe čelí kritike zo strany vládnych predstaviteľov a časti právnickej obce. Dolná komora parlamentu (Sejm) 6. marca minulého roka prijala uznesenie o odstránení dôsledkov ústavnej krízy z rokov 2015 – 2023.
Podľa Sejmu rozhodnutia súdu prijaté v rozpore so zákonom môžu byť považované za porušenie zásady zákonnosti. Od prijatia tohto uznesenia nie sú rozhodnutia súdu publikované v Zbierke zákonov.
Čítajte viac Fico opäť hovorí o majdane. Za protestami vidí gruzínske národné légie aj opozíciu. Meno zadržaného Ukrajinca tají