Bajevová sa narodila 7. februára 1947 vo vtedajšom Sovietskom zväze. V 60. rokoch minulého storočia sa zapojila do disidentského hnutia, kvôli čomu ju vylúčili z univerzity. Potom sa dostala do Ústavu histórie a archívnictva, potom ale prišiel 21. august 1968 a invázia do Československa.
O štyri dni neskôr sa proti nej vydali na Červené námestie v Moskve protestovať filológ a anglista Viktor Fajnberg, lingvista Konštantín Babickij, básnik Vadim Delone, robotník Vladimír Dremljuga, fyzik Pavol Litvinov, poetka a prekladateľka Natalja Gorba. Pridala sa k nim aj Bajevová, ktorej bolo vtedy dvadsaťjeden rokov.
„Intuitívne som pochopila, že došlo k násiliu, že sa moja krajina opäť stáva žandárom Európy. A tiež som vedela, že idú moji priatelia. Išla som s priateľmi,“ povedala neskôr podľa Memorialu Bajevová k svojej účasti na protestnej akcii.
Skupina na Červenom námestí rozvinula transparenty s heslami „Za vašu i našu slobodu!“, „Nech žije slobodné Československo!“, „Hanba okupantom“, „Sloboda Dubčekovi!“ alebo „Ruky preč od Československa!“. Protest trval niekoľko minút, potom demonštrantov napadol dav okoloidúcich a policajti. Nasledovalo prenasledovanie v podobe väzenia alebo núteného pobytu v psychiatrických liečebniach. Bajevová to odniesla vyhadzovom z Ústavu histórie a archívnictva.
„Pri výsluchu na polícii uviedla, že sa na demonštrácii ocitla náhodou (presvedčili ju ostatní účastníci, aby to povedala. Uľahčilo to, že nemala plagát) a v dôsledku toho bola prepustená,“ píše Memorial. V auguste 1969, v deň prvého výročia invázie, podpísala Bajevové vyhlásenia proti vstupu vojsk varšavskej zmluvy do Československa. Bezpečnostné zložky ju niekoľkokrát zatkli a vypočúvali. V roku 1992 emigrovala do Spojených štátov, odkiaľ sa neskôr vrátila do Moskvy, napísal Memorial.
Čítajte viac Seriál o okupácii v auguste 1968. Čoho sa Američania báli, že Brežnev ešte možno v Európe vyvedie po agresii proti Dubčekovi?
Lipavský: Nezabudneme
Česko na odvahu ruskej disidentky Bajevovej nikdy nezabudne. V reakcii na jej úmrtie to vo štvrtok uviedol český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Premiér ČR Petr Fiala vyzdvihol, že riskovala život a slobodu.
„Tatiana Bajevová bola jednou z ‚ôsmich statočných‘, ktorí verejne protestovali proti okupácii Československa v roku 1968. Riskovala svoj život a slobodu, aby sa postavila za tých, ktorých jej krajina okupovala,“ napísal Fiala.
Litvinov, Fajnberg a Bajevová v júni 2018 prevzali za všetkých „osem statočných“ v Prahe od vtedajšieho ministra zahraničia Martina Stropnického cenu Gratias agit za šírenie dobrého mena Česka v zahraničí. Na žive je dnes podľa dostupných informácií iba Litvinov, ktorý má 84 rokov. Fajnberg zomrel v roku 2023, Dremljuga v roku 2015, Gorbanevská v roku 2013, Bogorazová v roku 2004, Babickij v roku 1993 a Delone v roku 1983.
Čítajte viac Sovietsky disident Litvinov: Rusko stále nie je slobodná krajina. Pozrite si video