Zraniteľnejšie USA
„Myslím si, že to oslabí kvalitu spravodajskej analýzy v CIA a morálku jej zamestnancov. Spojené štáty budú zraniteľnejšie, keby mali čeliť prekvapujúcemu útoku. A pochybujem, že je to celé legálne, keď to prezident urobí bez zapojenia Kongresu. No keby to Biely dom aj riešil so zákonodarcami, aby potvrdili jeho politiku, predpokladám, že s tým budú súhlasiť, pretože republikáni ovládajú Snemovňu reprezentantov aj Senát,“ uviedol pre Pravdu David Barrett, expert na históriu amerických tajných služieb z Villanovskej univerzity v Pensylvánii.
Trumpovci už na čele s Elonom Muskom prakticky zrušili agentúru USAID, ktorá poskytuje zahraničnú pomoc. Je viac ako otázne, či je ochromenie činnosti tento organizácie legálne. Podľa amerických médií Biely dom uvažuje tiež o tom, že ukončí fungovanie ministerstva školstva a ďalších inštitúcií.
Podobne ako väčšina federálnych zamestnancov aj pracovníci CIA dostali možnosť odísť s odstupným zo služby, ktoré však nikto v rozpočte negarantuje. Denník Wall Street Journal najprv informoval, že ponuka by sa mala týkať v podstate každého, kto v hlavnej americkej spravodajskej organizácii pôsobí. Komunikačný odbor CIA pre televíziu CBS odmietol spresniť, či je ponuka nejakým spôsobom časovo ohraničená. Vraj však nie je určená ľuďom, ktorí v službe pracujú na najdôležitejších veciach. Podľa CBS si chce CIA napríklad udržať niektorých pracovníkov so špeciálnym zručnosťami určenými na zhromažďovanie spravodajských informácií vrátane tých, ktorí ovládajú vybrané cudzie jazyky. Viacerí zamestnanci by však mali mať možnosť odísť do predčasného výsluhového dôchodku.
"Celá táto iniciatíva je podľa môjho názoru založená na ideologickej predstave, že pracovníci v národných bezpečnostných službách sú proti tomu, ako Trump vníma svet, a využijú svoju pozíciu, aby marili vládnu agendu. Je to súčasť konšpiračnej teórie o takzvanom hlbokom štáte (deep state), ktorá vznikla s cieľom zdiskreditovať verejných zamestnancov a ospravedlniť ich nahradenie ideologickými lojalistami. Dôvod, pre ktorý chce Trump vymeniť nestranných pracovníkov v štátnej správe za svojich ľudí, je ten, že jeho stúpenci budú ochotní porušiť zákon, ak na to dostanú pokyn. Prezident sa nechce dať obmedzovať žiadnymi legislatívnymi pravidlami, chce vládnuť podľa svojich osobných rozmarov a nečeliť žiadnemu odporu zamestnancov v exekutíve. Je to snaha zničiť americkú demokraciu a my sme toho v priamom prenose svedkami,“ povedal pre Pravdu profesor a bezpečnostný expert David Schanzer z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne.
„Trump nedôveruje verejnej správe, pretože jej nerozumie. Prezident má sebecký a binárny pohľad na svet. V ňom sa všetko točí okolo neho a ostatní ho buď podporujú, alebo sú proti nemu. Keď sa táto nedôvera aplikuje na národnobezpečnostnú komunitu, vytvára to vážne bezpečnostné riziká pre Spojené štáty,“ pripomenul pre Pravdu Tom Nichols, komentátor magazínu Atlantic a bývalý profesor na US Naval War College.
Čítajte viac Medzi Trumpom a Putinom: EÚ húta, ako sa brániť, a je rozdelená na štyri kmene. Do ktorého zaradil Slovensko Economist?
Na to, že Trumpovu vládu príliš nezaujímajú ani najzákladnejšie pravidlá, upozornil denník New York Times. „Biely dom nariadil CIA, aby mu poslala e-mail, ktorý nebol utajený, so zoznamom všetkých zamestnancov, ktorých špionážna agentúra za posledné dva roky najala. Je to súčasť vládneho príkazu na zníženie počtu federálnych zamestnancov. Podľa bývalých vládnych predstaviteľov existuje riziko, že zoznam sa dostane do rúk protivníkov Ameriky. Sú na ňom krstné mená a začiatočné písmená priezviska nových zamestnancov, ktorí sú stále v skúšobnej lehote – a preto je ľahké ich prepustiť,“ napísal New York Times.
Nové pravidlá?
CIA má od 23. januára nového riaditeľa. Je ním John Ratcliffe, ktorý na sklonku prvej Trumpovej vlády šéfoval celej štruktúre amerických spravodajských organizácií. Wall Street Journal citoval jeho nemenovaného poradcu, podľa ktorého sa CIA sa bude viac zameriavať na západnú pologuľu a na krajiny, ktoré sa tradične nepovažujú za protivníkov USA. „Napríklad využije špionáž, aby poskytla Trumpovi dodatočné páky pri jeho obchodných rokovaniach, pričom môže počas pokračujúceho obchodného sporu špehovať mexickú vládu. CIA tiež prevezme významnú úlohu v boji proti mexickým drogovým kartelom,“ uviedol poradca riaditeľa agentúry s tým, že ďalšou prioritou má byť oslabenie Číny.
Čítajte viac Sú Trump a Musk ako zloduchovia z bondoviek? A kto bude nový agent 007? Odpovedá bondológ
John Sipher, ktorý v rokoch 1986 až 2014 pôsobil v radoch CIA na Balkáne, v Rusku či v Ázii, varuje pred zameraním tajných služieb, ktoré vychádza najmä z politickej objednávky.
„Americké inštitúcie sa vždy prispôsobujú vláde, ktorá je pri moci, a je na nich čo reformovať a zlepšovať. No verejní činitelia sú v prvom rade zodpovední ústave USA a americkému ľudu. Sú to profesionáli, ktorí majú odolávať straníckej politike, aby sa zamerali na väčšie problémy národnej bezpečnosti. Je nebezpečné, ak sa bude vytvárať pracovná sila, ktorá sa prikláňa k dočasným domácim politickým záujmom jednej alebo druhej strany. Fungovanie spravodajských organizácií by malo byť založené na hľadaní faktov a pravdy bez ohľadu na to, aké nepohodlné to môže byť pre politikov. Bezpečnosť Američanov utrpí, keď sa z profesionálov tajných služieb stanú ľudia závislí od politiky, ktorí budú hovoriť len to, čo chcú mocní počuť,“ povedal pre Pravdu Sipher.